Vianočné tradície a vinše na Orave

Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Ich pôvod má korene v pohanskej kultúre ako oslavy zimného slnovratu, ktoré neskôr prebrali kresťania a stali sa symbolom narodenia Ježiša Krista. Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života, pričom príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom.

Orava, ako silno kresťanský región na severe Slovenska, si dodnes uchováva mnohé z týchto starodávnych zvykov a tradícií. Vianočné obdobie sa tu prežívalo v skromnosti, ale s hlbokým rešpektom k tradíciám, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Predvianočná spoveď v kostole pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov a s čistým srdcom si sadnúť k vianočnému stolu, čo motivovalo k odpusteniu a zmiereniu, považovanému za skutočnú podstatu vianočnej radosti.

Štedrý deň: Od príprav po večeru

Regionálne pomenovania a predvečerná očista

Štedrý deň, 24. december, nesie mnoho regionálnych názvov. Pomenovanie Kračuň sa odvodzovalo od toho, že malo ísť o najkratší deň v roku, iné pomenovanie bolo Vigília alebo Vilija, čo znamená predvečer sviatku. Na hornej Orave ľudia používali pomenovanie Badňak. S dňami okolo Vianoc sa spájalo mnoho príkazov, zákazov a nariadení. Dôležitá bola očista domácností i to, aby sa nepožičiavali žiadne veci a všetko zapožičané bolo vrátené. Zakázané boli typické ženské práce ako šitie, pradenie či páranie. Muži si zase mali mnohé činnosti, napríklad rúbanie dreva, pripraviť v dostatočnom predstihu, aby ich počas sviatkov nevykonávali.

Pred Vianocami sa musela dôkladne upratať domácnosť i maštale. V domoch sa rajbali drevené dlážky, deti čistili obuv a zametali dvor. Gazdovia mali na starosti obriadiť statok a popri tom vykonávali rôzne úkony. V Zázrivej ešte pred večerou vykropil gazda nielen príbytok, ale aj maštaľ, pričom jeho pohyby boli upriamené na všetky štyri svetové strany. Pri tomto akte odriekal: ,,Vstúpil Pán Ježiš Kristus do tohto domu v tento deň, prv vodička než oheň".

Podľa počasia na Štedrý deň ľudia vedeli určovať, aké budú výsledky v hospodárstve nasledujúci rok. S jeho zabezpečením súviselo viacero úkonov. Pred zotmením sa musela zamiesť izba novou metlou, nie však smerom ku dverám, aby neodišiel majetok z domu. Ak sa na Štedrý deň objavila mucha, verilo sa, že v istej podobe sú to duše ich zosnulých, a preto bolo zakázané takýto hmyz zabiť.

Prísny pôst a prvé jedlá

Štedrý deň bol takmer na území celého Slovenska spájaný s celodenným pôstom dodržiavaným až do štedrej večere. Jesť sa mohlo len málo, aj to bezmäsité jedlá, prípadne ryby. Tie sa ako studenokrvné živočíchy určili za pôstne. V katolíckom prostredí platil prísny zákaz konzumácie mäsa, zatiaľ čo v evanjelických obciach sa mäso smelo konzumovať už počas štedrej večere. Na Orave bolo toto dodržiavanie pôstu obzvlášť silné; ľudia, hoci mohli byť veľmi hladní, nejedli žiadne maškrty po celý deň až do štedrovečernej večere.

V Hladovke boli určené ako pôstne jedlo pečené zemiaky so surovou kyslou kapustou alebo koláč, tzv. moskaľ. V Štefanove nad Oravou sa smela jesť len repa (zemiaky) s maslom. Rodičia sľúbili deťom, že po dodržaní pôstu uvidia tzv. tragári, zlaté prasa alebo zlatú hviezdu. Postenie malo trvať až do východu prvej hviezdy.

Štedrovečerný stôl: Centrum rodiny a hojnosti

Magická úprava stola

Veľký dôraz sa kládol na prípravu jedál, aby sa mohol každý do sýta najesť. Optimálna štedrosť bola spojená s tým, aby boli na stole zastúpené všetky plodiny nachádzajúce sa v hospodárstve. Symbolizovalo to hojnosť uvedených potravín aj v nasledujúcom roku. Magické účinky sa nepripisovali len charakteru jedál, ale aj ich počtu. Zaužívaných bolo sedem alebo deväť chodov, pričom z každého sa jedlo len v malom množstve.

Pred večerou sa všetci členovia rodiny dôkladne vyumývali a odeli do sviatočných šiat. Dôležitý bol aj zasadací poriadok členov rodiny. Za vrchom stola sedával otec ako hlava rodiny. Po zasadnutí sa už nik okrem gazdu, prípadne gazdinej nesmel pohnúť od stola. Dbalo sa na to, aby bolo všetko pred večerou nachystané a nemuselo sa odbiehať.

Za zmienku stojí určite aj úprava stola. Umiestnený bol v rohu izby, čo bolo považované za posvätné miesto. Všetko, čo sa počas Štedrého dňa objavilo na, pod alebo nad stolom, získavalo pozitívny magický význam. Jeho nohy sa omotali reťazou, na ktorej mali počas večere členovia rodiny vyložené nohy. Predstavovalo to ich súdržnosť a silu. Inde sa pod stôl umiestňovala slama. Ako obrus slúžili často ľanové plachty, z ktorých sa na jar rozsievalo zrno. Podeň sa ukladali peniaze alebo omrvinky chleba. Oravské rodiny si tiež obmotávali reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope.

V Brezovici doniesol gazda pred večerou na tanieri zrno, ovos, jačmeň, žito a navrch uložil cesnak. V Babíne hlava rodiny pred modlitbou nasypala do vedra peniaze (mince). Doň sa vliala voda a následne si každý člen domácnosti pošúchal tvár mincami, akoby si umýval tvár, na znak zabezpečenia hojnosti peňazí do nasledujúceho roka. V niektorých lokalitách bol pod stolom umiestnený drevený šechtár, do ktorého sa vkladali kúsky z každého jedla. Po večeri sa pokrm zaniesol hospodárskym zvieratám.

Štedrovečerné obradové jedlá na Orave

Večera začínala modlitbou, otec urobil všetkým na čelo medový krížik. Nasledoval prípitok na zdravie rodiny a prosperitu hospodárstva. V mnohých oravských obciach sa pripíjalo tuhou domácou pálenkou so škvarkami a masťou. Na stole nesmeli chýbať jablká a orechy. Jablko sa prekrojilo na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Krájalo sa horizontálnym smerom. Ak sa v jeho strede objavila hviezda, symbolizovalo to šťastie, ak kríž, rodine to malo v blízkej budúcnosti priniesť smolu v podobe smrti. V Babíne vzal gazda pekné červené jablko a hladil ním dobytok, aby bol pekný, okrúhly a zdravý po celý rok. Podobne sa interpretovalo aj rozpolenie orecha. Ak bol zdravý, prinášalo to do hospodárstva prosperitu, ak bol suchý, čierny alebo prázdny išlo o negatívnu predzvesť. Pred začiatkom večere hlava rodiny zdvihne med a omočeným prstom požehná každého člena krížikom na čele. Tento med sa následne používa pri jedení oblátok.

Dôležité miesto v zložení sviatočných jedál mal chlieb. Jeho pečeniu sa venovali gazdinky tesne pred Vilijou. Počas štedrej večere sa odrezal krajec a vkladal sa doň cesnak, prípadne aj kúsok oblátky. V Mútnom sa označovali ako tzv. kromky. V Kline bol počas celých sviatkov na stole krajec, do ktorého sa vložil cesnak a peniaz. Takto odrezané chleby boli určené pre hospodárske zvieratá, slúžili na liečenie boľavých zubov alebo sa odkladali a následne vkladali do prvej jarnej brázdy.

Najrozšírenejšia bola konzumácia oblátok s medom, prípadne i cesnakom. Ich pečením bývali poverení dedinskí učitelia, ktorým s touto činnosťou pomáhali žiaci. Chlapci zabezpečovali drevo, dievčatá pomáhali so samotnou prípravou a od domácich obyvateľov nosili suroviny. Hotové oblátky roznášali chlapci po jednotlivých domoch, pričom domácim odriekali naučené vinše. Za svoju činnosť boli počastovaní sladkou odmenou, prípadne dostali drobné mince.

V mnohých obciach Oravy sa jedávala kapustnica s vyvarenou údenou rybou a hubami. Na lokčianskej štedrej večeri nechýbali ani tzv. haringy (údené ryby s kabáčom, neskôr podávané s chlebom). Ryba bola súčasťou večere ako pôstny pokrm a jej šupiny zároveň pripomínali mince, čo symbolizovalo bohatstvo. Ukladané boli pod obrus alebo taniere. Okrem toho sa varili aj strukovinové a ovocné polievky (hrachová, šošovicová, hŕstková, slivková s haluškami, atď.). Rozšírená bola konzumácia strukovín v podobe kaší. Využívali sa aj pri ďalších úkonoch. Gazdiné ich hádzali do rohov izieb na znak odohnania zlých síl.

V Žaškove to interpretovali ako symboliku hojnosti, aby množstvo rozsypaného hrachu prinieslo rovnaké množstvo peňazí. V Rabčiciach gazdiná hádzala hrach do rohov a odriekala: ,,Zeb_y by b_yla scodrota, zeb_y by b_yla dobrota, zeb_y by b_yla milota.” V Oravskej Polhore sa hovorilo, že hrach je určený pre biedu, s ním sa má uspokojiť a nežiadať ďalšie obete. V Hruštíne gazdiná pri rozhadzovaní hrachu do rohov hovorila: ,,Cíp, cíp, na kuričky, aby ste všetky ostávali doma!”

Okrem slaných pokrmov mali svoje miesto aj sladké múčne jedlá a obilninové kaše s lekvárom, tvarohom, makom alebo ovocím, najmä sušeným. Na stole bývalo pripravené aj bravčové mäso na znak hojnosti. Naopak, nesmelo sa konzumovať mäso z hydiny, aby rodine neuletel, prípadne sa nerozhrabal majetok. Zvyšky obradových jedál a omrviniek sa nikdy nevyhadzovali, považovali sa za posvätné. Ponechali sa pre hospodárske zvieratá, umiestňovali sa na povalu alebo sa nechali na stole pre duše zomrelých, ich magický účinok sa využíval aj pri liečbe. Rozšírenou obyčajou bolo vkladanie zvyškov vianočných jedál na jar do prvej brázdy.

Prehľad oravských štedrovečerných jedál

Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou. Okrem kapra sa v tomto regióne podávajú aj vyprážané filé, losos či pstruh. Niektoré rodiny okrem kapustnice majú na štedrovečernej večeri aj šošovicovú polievku, ktorá má ľuďom zabezpečiť viac peňazí v rodine.

Vianočné koledy, vinše a obchôdzky na Orave

Pečenie obradového pečiva a mládežnícke zvyky

Na Štedrý deň, hneď po polnoci, piekli ženy vianočné obradové pečivo. Verilo sa, že musí byť z pece von pred východom slnka. Zároveň sa tak konalo z dôvodu, aby bolo čím pohostiť skorých ranných vinšovníkov. Pečivo malo veľký význam pri vykonávaní obradov. Najčastejšie sa piekli placky z nekysnutého cesta, ale i opekance z chlebového cesta. Na dolnej Orave ľudia vodu z opekancov vylievali na krížne cesty, aby na ďalší rok zahnali nešťastie z domu. V Žaškove dokonca zvykli dievky po večeri povykladať zvyšné opekance na plot. O niečo neskôr išli skontrolovať, či sa tam stále nachádzajú. Ak zmizli, znamenalo to prísľub skorého sobáša. Zároveň počúvali, z ktorej strany sa ozve psí brechot. Na ten smer mala putovať ich cesta za vydajom.

Dospelí vinšovníci a betlehemské hry

Štedrý deň, Božie narodenie i Nový rok boli etapou niečoho nového. Stretávame sa s mágiou prvého dňa. Ľudia sa mali vyhnúť zlej nálade, mrzutosti, hádkam, kriku, plaču či bitke, aby nasledujúci rok s nikým neprišli do nepohody. V domácnostiach nebola vítaná prvá návšteva žien. Z toho dôvodu sa zaužíval systém chodenia koledníkov. Za návštevu získavali koláče alebo drobné pohostenie. Naučené verše mali v mnohých lokalitách podobnú formu a záviseli hlavne od memoračných schopností detí. Pri detských koledníkoch nebol až taký dôležitý text, ale ich účasť a návšteva domácností. V Lokci žiaci odriekali naučené verše: ,,Vinšujem Vám na tieto nastávajúce sviatky šťastia, zdravia a božského požehnania, domu mieru, pokoja a aby ste slávu nebeskú obsiahli, aby ste boli takí veselí ako v nebi anjeli, aby ste boli takí trváci, ako Váš stolíček. Pochválen Pán Ježiš Kristus.”

Okrem vinšovníkov a koledníkov z radov detí a žiakov sa vyskytovali aj obchôdzky dospelých. Realizovali ich muži, od ktorých sa vyžadovali určité schopnosti a texty mali formu zariekania. Takéto návštevy vykonávali zväčša hájnici, pastieri, hlásnici a iní obecní sluhovia, ktorým sa pripisovala dôležitosť a zodpovednosť v obci. Primárnym cieľom želaní bola hojnosť dobrej úrody, bohatstva a prosperity.

Významnou skupinou vinšovníkov na Orave boli pastieri. Obchádzali domy gazdov, ktorí im zverili svoje zvieratá (ovce, kozy či kravy). Ako poďakovanie dostali pohostenie vo forme koláčov či pálenky. Obchôdzka trvala niekoľko hodín, zriedka až do večera. Na Orave takého pastiera nazývali polazňar, pretože niesol na saniach lieskové prúty, ozdobené klasmi ovsa nazývané polazy a takto ľuďom vinšoval: ,,Vinšujem Vám ja na tieto sviatky ponajprv zdravie, šťastie a božské požehnanie, na poli úrody, v stodole plienoty, v komore hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe lásku úprimnosť a na dietkach radosť, aby ste boli veselí ako v nebi anjeli a trváci ako tento stolíček.” V každom dome potom nechal jeden polazeň a gazda ním išiel hneď vyšibať dobytok, aby bol zdravý a silný. Večer, keď pastier všetko rozdal a vracal sa s prázdnymi sánkami zakričal: „Kabáč polazňárovi!" Keď ho dostal, pokračoval takto ďalej. V Lokci spolu s prútikom nosili pastieri aj vetvičky z jedličky. Tie sa odkladali a pri kolede, tzv. koľade, boli vysvätené a následne využívané pri poháňaní dobytka počas jarnej orby. V Kňažej chodili po domoch vinšovať pastieri, ktorí so sebou prinášali tzv. brezovec, dlhý prútik ozdobený klasmi a stuhou. V Štefanove nad Oravou mali pastieri v ruke prútiky z jelše a ich vrchovce boli ozdobené priviazanou čečinou. Do príbytkov vstupovali s naučeným vinšom: ,,Nesieme Vám polazníky, Krista Pána radostníky, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli!"

Po skončení večere nastával v obciach čulý spoločenský ruch. Rodiny sa medzi sebou navštevovali, priali si zdravie, šťastie a hojnosť. Takto sa vypĺňal čas do polnočnej omše. V omnoho väčšej miere bolo zaužívané spievanie, vinšovanie mládeže pod oknami, ako aj betlehemské obchôdzky. Dievčatá sa združovali v skupinkách a chodili spievať piesne žartovného charakteru k domom mládencov. Za svoju návštevu boli obdarované malým pohostením. Domáci sa však po skončení večere najviac tešili na návštevu tzv. betlehemcov. Išlo o skupinu mládencov, ktorí navštevovali jednotlivé domácnosti a formou dramatickej scénky prezentovali príbeh o narodení Spasiteľa, ktorý vychádza z evanjelia svätého Lukáša. Ich pôvod siaha do stredoveku, mali cirkevný charakter, no čoraz viac nadobúdali aj atribúty svetského života. Betlehemské hry predstavovali najrozsiahlejšie útvary ľudového divadla. Obsahovali mnoho reálií zo života pastierov, piesní, vinšov i žartov. Mali zaužívanú formu aj postavy, ktoré v nej vystupovali. Začínalo sa predstavovaním pastierov, následne anjel zvestoval narodenie Pána, hra pokračuje cestou do Betlehema a obdarovaním Ježiška a poklonou. Medzi hlavné postavy patrili pastieri (Fedor, Stacho), starí pastieri (Bača, Starý - Kubo) a anjel. Mládenci príprave, nácviku hry, ale i svojim kostýmom a rekvizitám venovali dostatočne dlhý čas pred sviatkami. Prevedenie záviselo aj od memoračných a interpretačných schopností mládencov.

Predvianočné obdobie a regionálne tradície

Zvyky pred Štedrým dňom

Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Na Ondreja slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci. V iných oblastiach sa zvyklo odnášať ploty. Na Barboru, v predvečer sviatku, chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Poslušným deťom rozdávali sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku, a keď im rozkvitla na Štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydajú.

Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi a šťastnom manželstve. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatstvo, a preto sa ľudia obdarúvali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na Lucie prehovoriť, lebo by boli prekliati. V Krivej sa tiež spomína stružlikanie stolčeka bez klincov od Lucie do Vianoc, cez ktorý mohli byť videné strigy.

Všeobecné vianočné povery a Krivá

Ľudia sa snažili práve na Štedrý deň kontrolovať svoje správanie a konanie, pretože verili, že ako tento deň prežijú, tak budú žiť a robiť celý nasledujúci rok. V tento deň sa nesmela zavesiť opraná bielizeň, lebo sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Ak mala gazdiná sliepky, nesmela počas štedrovečernej večere obsluhovať, aby sliepky nevstávali z nevysedených vajec. Magická moc sa pripisovala práve vianočnému pečivu, z ktorého sa často dávalo aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Večer pred Štedrým dňom sa k posteli pokladal orech. Po prebudení sa rozlúskol a zjedol. Po celý rok sa vďaka tomu mali domu vyhýbať blchy, ploštice, komáre a kliešte. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva malo byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku.

V dedinke Krivá je vianočné obdobie späté aj s novou akciou, ktorá pripomína dávne zimné večery - páračky. Na Katarínu sa začínalo páraním peria. Tento zvyk oživili v Krivej na Orave, kde sa ženy stretli a porozprávali, oblečené v tradičných barchaniciach, vizitkách a šatkách. Popri páraní spievali pesničky známe pre Oravu. Po dopáraní im organizátorky ponúkli občerstvenie v podobe šišiek, čaju i vareného vínka. Ďalšou tradíciou sú vianočné trhy, kde svoju šikovnosť ukazujú občania z Krivej predávajúci vlastné výrobky. Atmosféru spríjemňujú vianočné melódie a rozvoniavajúca kapustnica.

Vianočné stromčeky a obdarovanie

V období vianočných sviatkov boli príbytky skrášlené rôznymi predmetmi. Za archaické podoby sa považuje dekorácia slamou a slamenými predmetmi, ktorá symbolizovala prosperitnú a plodonosnú funkciu. Neskôr tento výklad nahradila cirkev tým, že na slame sa narodil Ježiš Kristus. Zo slamy sa plietli aj ozdoby, ktoré viseli zo stropu a nazývané boli napríklad pavúk či kvočka.

Prevažne od druhej polovice 19. storočia sa stretávame s výskytom vianočných stromčekov. Na naše územie prenikali z nemeckého mestského prostredia protestantských vrstiev. Postupne nahrádzali slamené predmety. V počiatočných fázach sa vešali zo stropu, časom sa ich veľkosť zväčšovala a stromy sa osádzali do stojanov. V domácnostiach dominovali jedličky, skrášlené jednoduchými ozdobami zo slamy, sušeného ovocia (jablká, slivky), neskôr doplnené o sladké perníky a medovníky. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. S rozšírením vianočných stromčekov sa objavil aj fenomén obdarovania. Spočiatku sa dary dávali len deťom a išlo o skromné predmety v podobe pečených sladkých koláčov alebo ovocia. U majetnejších rodín sa darovali predmety ako odevné doplnky, galantéria či dokonca obuv. So zvyšovaním životných štandardov sa obdarovanie sústredilo aj na dospelých členov rodiny.

Prehľad vianočných jedál v regiónoch Slovenska

Vianočné jedlá na Slovensku sa líšia v závislosti od regiónu a rodinných zvyklostí. Hoci oblátky s medom a cesnakom sú takmer všadeprítomné, rozmanitosť polievok a hlavných jedál je značná.

Kľúčové oravské vianočné zvyky a povery

Vianočné tradície na Orave sú bohaté a mnohé z nich sa dodržiavajú dodnes, hoci v modernizovanej podobe. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Dodržiavanie pôstu: Prísny celodenný pôst až do východu prvej hviezdy, s regionálnymi oravskými pôstnymi jedlami ako zemiaky s kapustou v Hladovke alebo repa s maslom v Štefanove.
• Štedrovečerná večera: Dôraz na hojnosť a prítomnosť všetkých plodín na stole.
• Magické úkony pri stole: Omotanie nôh stola reťazou pre súdržnosť rodiny, umiestňovanie peňazí alebo šupín kapra pod obrus pre bohatstvo.
• Obradné jedlá: Kľúčová je kapustnica (s údenou rybou, hubami, smotanou, zemiakmi) a hríbová mliečna polievka. Nechýbajú oblátky s medom a cesnakom.
• Jablko a orechy: Krájanie jablka na veštenie budúcnosti a zdravia, rovnako ako interpretácia stavu orechov. V Babíne sa jablkom hladil dobytok pre jeho zdravie.
• Chlieb s cesnakom a peniazom: Vkladanie cesnaku či peňazí do chleba s rôznymi magickými účelmi (pre zvieratá, liečenie, úroda).
• Medový krížik: Otec robí medový krížik na čelo všetkým členom rodiny na znak zdravia a požehnania.
• Nenechávanie stola: Počas večere nikto nemôže vstať od stola, kým nedoje aj posledný člen, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny.
• Extra tanier: Na oravskom štedrovečernom stole nesmie chýbať prestreté jedno miesto navyše pre pocestného alebo pre duše zosnulých.
• Vinše a koledy: Tradičné obchôdzky detských i dospelých vinšovníkov, vrátane špecifických oravských pastierov - polazňarov s ich prútmi polazy.
• Betlehemské hry: Dramatické scénky o narodení Krista, ktoré predvádzali mládenci (betlehemci).
• Povery: Od neprijímania cudzej ženy v dome po veštenie z počasia a kontrolu správania počas dňa.

tags: #vianocne #vinse #na #orave