Vianoce v tradičnej kultúre kresťanského sveta predstavujú najväčšie sviatky v roku. Sústredil sa do nich široký komplex obyčajových prejavov, zameraných na prosperitu hospodárstva, rodiny a jej jednotlivých členov. Cirkev časovo vymedzila prípravné predvianočné obdobie adventom.
Predvianočné obdobie a Stridžie dni na Liptove
V tradičnej kultúre sa v tomto období najviac obyčajov viazalo k takzvaným stridžím dňom. Názov stridžie dni vychádza z poverovej predstavy, že sa vtedy aktivizovali démonické sily, najčastejšie personifikované v podobe strigy (bosorky, ježibaby, čarodejnice). Strigy mali v poverových predstavách charakter živého človeka, ktorý žil medzi ostatnými ľuďmi.
Zvyky na Katarínu a Ondreja
Na Katarínu dávali štrbianske dievčatá do krčiažka s vodou prútik z hrušky, slivky a vŕby. Na prútiky uviazali bielu, červenú a čiernu niť. Ktorý z nich prvý vypučal, ten dievčaťu predpovedal osud.
Veselšie bolo na Ondreja vo Važci. Dievčatá sa poschádzali do kúdeľnej izby, kde spoločne priadli a liali olovo. Odvážnejšia dievka musela ukradnúť kľúč z domu, kde mali Ondreja a cez uško tohto kľúča liali vriace olovo. V studenej vode sa z neho vytvarovali predmety prislúchajúce rôznym povolaniam. Dievčatá tiež zvykli variť halušky s papierikmi, na ktorých boli napísané chlapčenské mená. Keď vyplávala prvá, dievčatá sa dozvedeli meno nastávajúceho. V tejto nádeji dievčatá tiež triasli plotom, alebo siali ľanové semeno so slovami: „Sejem ja, sejem ja, na sviateho Ondreja, daj mi Bože znati, kto ma bude bráti.“ V tento deň sa na Liptove vybrali na obchôdzku i pastieri so zväzkom prútov.
Barbora, Mikuláš a Lucia
Na Barboru chodili večer po domoch barborky. Boli to dievčatá a ženy oblečené do bielych šiat, so šatkou cez tvár, aby ich nebolo poznať. V ruke mali metlu alebo husacie krídlo a po príchode povymetali izbu.
Na Mikuláša sa dávali do kapčekov oriešky, slivky, jabĺčka, neskôr aj čokoláda či cukríky. Mikuláš bol patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov a zlatníkov.
Najväčším stridžím dňom bol sviatok Lucie. Práve Lucia sa v ľudovom prostredí považovala za najväčšiu bosorku, lebo keď ju chceli upáliť, plamene jej vôbec neublížili. Na Luciu majú podľa povier zlé sily najväčšiu moc, preto sa pred nimi bolo treba chrániť už deň vopred. Gazda sa snažil ochrániť dobytok tým, že mu dal zožrať cesnak.
Aby chlapci vo Važci odhalili strigy, každý deň od Lucie odkladali po trieske a na 12. deň, teda na Štedrý večer (Viliju), šli na krížne cesty a o polnoci si sadli na trojnohý stolček, triesky položili do kruhu a podpálili, aby tak privolali strigy. Prišlo ich jedenásť a jedna učnica. Keď boli už blízko ohňa, chlapec rýchlo vytiahol motúz z gatí a hodil ho na strigy.
Vo Východnej dievky sypali každý večer popol po chodníčku postupne až po prah mládenca, za ktorého by sa najradšej vydali. Taktiež viazali cesnak do troch uzlíčkov, jeden sa dal pod vlastný prah, druhý pred kostolný prah a tretí pred prah toho, koho ženou sa chceli stať. Aj v tento deň platil zákaz vstupu cudzej ženy do gazdovstva. Dni od Lucie do Vianoc predstavovali mesiace budúceho roka a veštili im prislúchajúce počasie.
Štedrý deň - Dohviezdny večer na Liptove
Prvému dňu Vianoc - Štedrému dňu, ktorý sa na Liptove volal Dohviezdny večer, predchádzali takzvané stridžie dni, kedy počas zimného slnovratu získavajú svoju moc nadprirodzené sily. Štedrý deň sa v tradičnej kultúre chápal ako osudový, keď sa pomocou rôznych magických úkonov mohli určiť najhlavnejšie a najdôležitejšie udalosti v nasledujúcom roku. Štedrosť večere sa prejavovala predovšetkým v množstve jedál.
Prípravy a ochranné rituály
Najznámejším ochranným prostriedkom bol cesnak, ale používala sa aj soľ a železo. Cesnak sa v predvečer vianočných dní dával dobytku do krmiva, jedli ho ľudia, robili sa ním kríže na dverách. Domy sa okiadzali, okurovali žeravými uhlíkmi a kropili do magického kruhu vodou. S týmito dňami súviselo aj viacero zákazov. Predovšetkým sa dbalo, aby ráno prvá neprišla do domu cudzia žena. Považovala sa za možného pôvodcu zla, pretože žena bola v zmysle poverových predstáv chápaná ako nečistá osoba. Zákazy platili aj na niektoré činnosti - u žien to bolo pradenie, šitie, pranie, u mužov sa na Tomáša neodporúčal pohyb a práca v lese a s drevom všeobecne.
Gazdovia prichystali dostatok krmiva pre dobytok na niekoľko dní, zabezpečili všetky práce v gazdovstve, aby sviatky prežili v pokoji. Zima v Liptove bývala tuhá a dlhá. Gazdinky, ktoré začali s páračkami, či pradením a nestačili túto prácu dokončiť do jedného až dvoch týždňov pred Vianocami, pokračovali v nej až po Troch kráľoch. Pred Vianocami sa v každej domácnosti riadilo - gruntovalo, v niektorých domoch stihli ešte aj vybieliť.
Voda a oheň ako symboly
Významnú úlohu vo vianočnej obradovosti zohrávali voda a oheň a s nimi spojené očistné a prosperitné úkony. Celé rodiny sa chodili umývať do tečúcej vody potokov a riek alebo si ju prinášali do domu v nádeji, že im prinesie zdravie. Vodou prinesenou z potoka sa kropil tiež dom i dvor. Pred umývaním sa dávala do vody minca, jabĺčko a rastliny, teda predmety, symbolizujúce bohatstvo, zdravie, krásu a tiež ochranu. Oheň je symbolom Slnka, svetla a pripisujú sa mu očistné účinky.
Vo Važci bežali pred večerom všetci z dediny poumývať sa na Váh, aby boli po celý rok čerství a zdraví. Verili, že vtedy tečie v rieke víno, v ktorom je zdravie, a preto naberali vodu do vedier, ktoré položili pod štedrovečerný stôl.
Štedrovečerný stôl a jedlá
Prv, ako sa u nás rozšírila tradícia vianočného ihličnanu, bol známy slamený stromček symbolizujúci úrodu. Zeleň v rôznej forme, či už ako stromček, vetvička, prút alebo rozkvitnutá halúzka bola symbolom života a prosperity. Na Štedrý deň doobeda rodičia pripravili vianočný stromček osadený do stojana, alebo zavesený za vrcholec pod povalou nad stolom.
Na rozdiel od bežných dní sa stôl pokrýval obrusom, niekde aj plachtou, z ktorej sa vysievalo obilie. Pod obrus sa rozsýpalo po troške z pestovaných obilovín a strukovín, ďalej šípky, mak, rôzne byliny, peniaze, perie, šupiny z rýb, srsť z domácich zvierat. Pod stôl sa ukladali časti poľnohospodárskych nástrojov, ako sekera, rýľ, lemeš. Ich prítomnosť mala zabezpečiť dobré pracovné výsledky.
V Liptovskej Tepličke na štedrovečernom stole nechýbalo korýtko, v ktorom bolo po hrsti jačmeňa, ovsa a ľanového semena s pár korunami. V domoch, kde po novom roku očakávali prírastok do rodiny, vložili pod štedrovečerný stôl sekeru - ak bol žiadaný chlapec. Ak si rodina želala dievča, pod stôl položili plachtičku. Pod stolom nechýbala nádoba s vodou, ktorú nabrali po zvonení Anjel Pána, pretože vtedy tečie v potoku víno.
Štedrý deň na Liptove privítala vôňa pečeného chleba a koláčov. Vo Važci sa do pece prvé sádzali posúchy - kuchne. Gazdiné uvarili štedrovečernú večeru. K tradičným jedlám patrili opekance s makom, kyseľ (hríbová polievka), alebo kapustnica s hríbami, sušenými slivkami a varené mäso. Zámožnejší si k týmto jedlám pridali ešte baraninu.
Súčasné tradície pri stole
I dnes sa v liptovských rodinách udržiavajú zvyky. Napríklad, Zuzana Langová z Lúčok sa venuje výrobe oblátok už približne 15 rokov a ročne ich vyrobí okolo 200 balíkov. Chrumkavou oblátkou, ktorú posvätenú prinesie muž z kostola, začínajú vianočnú večeru aj v jej rodine. Tamojšie rodiny v Lúčkach spája aj to, že k vianočnému stolu sedia pravidelne v určitú hodinu. Od stola sa neodchádza ani v rodine Ľubice Druskovej z Lúčok, ktorá sa dlhé roky venuje paličkovaniu a vyrába aj ozdoby na vianočné stromčeky. „Neodchádzame od stola pri žiadnom obede, nielen pri štedrej večeri,“ s úsmevom dopĺňa. Na večeru tam majú zaužívanú klasiku - úvodná oblátka s medom, opekance, kapustnica, šalát s rybou. Nevesta do rodiny priniesla aj novú tradíciu - opekance. Na stole u nich nájdete aj tradíciu s prázdnym tanierom.
Pri štedrej večeri sa kedysi museli uchýliť k preventívnemu opatreniu: „Keď boli deti malé, párkrát im zabehla kosť.“
Vianočné vinše a koledovanie
V minulosti sa Štedrá večera začínala až po zotmení, keď vyšla prvá hviezda, čo sa ohlasovalo zvonením a streľbou. Pred večerou sa gazda, alebo gazdiná, pomodlili a všetci pri stole spievali vianočné nábožné piesne.
Na Štedrý deň dopoludnia chodili vinšovať po domoch valasi, pastieri kráv a jaloviny i obecní hrobári. Za vinš dostávali zemiaky, kapustu a chlieb. Štedrý deň alebo „Vilija“ sa začínal návštevami mužov a malých chlapcov, ktorí niekedy viedli so sebou ovcu ako symbol zdravia a hojnosti. Obyčajne prichádzal sused k susedovi, príbuzným alebo priateľom, aby si popriali zdravia a šťastia po celý rok.
Po večeri zobral gazda z opekancov a namieril si to do maštale a chlievov, kde každé zvieratko dostalo z vianočného jedla. Chlapci aj dievčatá chodili po večeri vinšovať a spievať koledy pod okná rodine a susedom. Niektoré vinše sa zachovali až dodnes. Za takéto pekné vinše dostali jabĺčko, koláčik, niekde aj korunku - dve. Na Liptove boli veľmi obľúbené betlehemské hry - jasličkári, ktorí výtvarne, tanečne i mimicky stvárnili príbeh o narodení Ježiša Krista. Večer sa sedelo pri stromčeku, na ktorom horeli sviečky. Pod stromčekom si každý našiel to, čo potreboval - kapce, sveter, šál, čiapku, či rukavice.
Vianočný program 2009 - Čas radosti veselosti. . . - Koledy a vinše + titulky
Miroslava Cingelová z Černovej si s nostalgiou spomína na koledy: „Otec aj starý otec boli hudobníci. Starký hrával roky na husliach, bol primášom. „Ako dieťaťu mi to išlo trochu na nervy, lebo hranie na husliach ma až tak nebavilo,“ pobavene priznáva. Ale teraz si uvedomujem, že v mojej rodine sa už nehrá, nespieva.“ Spomína, že keď boli jej deti malé, vedeli vyspievať takmer všetky koledy a černovské koledy sa spievali aj v kostole. Dnes už spievajú skôr koledy zo spevníka.
Od Vianoc do Troch kráľov sa nepúšťalo do veľkých prác. Tieto dni sa niesli vo sviatočnom vianočnom duchu. Ľudia sa navzájom navštevovali a z takýchto stretnutí vznikali rôzne pranostiky a ľudské múdrosti.
Vianočné sviatky a obdobie do Troch kráľov
Prvý sviatok vianočný - Božie narodenie
Ráno na prvý sviatok vianočný, Božie narodenie, musel niekto z mladších, skôr, ako sa začalo čokoľvek v dome robiť, utekať na potok po vodu. V katolíckych obciach, kde sa chodilo na polnočnú omšu, doniesli vodu po návrate z kostola. Ten, kto vodu doniesol, namočil do nej vetvičku a pokropil ľudí, občas aj príbytok. Do vody hodili peniaz, niekde jabĺčko, a potom sa v nej všetci poumývali.
Jedávalo sa zväčša to isté ako na Štedrý deň, aj keď s malými obmenami. Ani na Božie narodenie nemala ako prvá prísť do domu cudzia žena, ktorá vraj nosila nešťastie. Vo Važci na prvý sviatok vianočný hneď z rána chlapci vinšovali po rodine, susedoch a známych vianočné vinše. Evanjelici mali vianočné služby Božie zvyčajne o 17. hodine. V odpoludňajších hodinách chodili spievať cigánky s deťmi.
Nový rok a Traja králi
Na Nový rok sa dom i dvor ligotali čistotou a poriadkom. Gazdovia vítali chlapcov - vinšovníkov. Na sviatočný obed sa pripravovala bravčovina, ktorá mala zabezpečiť blahobyt po celý rok.
Zimné novoročie uzatvárajú Traja králi. V tento deň sa svätila voda, ktorou sa vykropili obydlia i stajne. Svätila sa soľ, ktorou posýpali krmivo dobytka. Dôležitá bola krieda posvätená v tento deň, slúžiaca ako obrana po celý rok proti zlým silám.
Tradičné remeslá a stretnutia v zimnom období
Dlhé zimné večery si voľakedy ľudia krátili tým, že sa stretávali. Aby tieto stretnutia boli aj užitočné, brali si so sebou ženy aj kolovrat a kúdeľ. Spriadali ľan na nite, z ktorých potom šikovné gazdinky tkali plátno na odevy. Alebo sa chodilo na páračky, kde sa stretávali starí i mladší, dievčatá a chlapci. Pokým dievky párali perie a predbiehali sa, ktorá najviac napára, mládenci si obzerali dievky, ktorá by ktorému najviac pasovala.
Múzeum Liptovskej Dediny v Pribyline - živé tradície
V Múzeu liptovskej dediny v Pribyline sa pravidelne predstavuje tradičné slávenie Vianoc na Liptove. Návštevníci skanzenu si môžu vypočuť vianočné piesne z Liptova v podaní ženskej speváckej skupiny Čriepky sprevádzanej ľudovou hudbou Liptáci, či pozrieť pásmo vianočných zvykov a tradícií v podaní folklórneho súboru Liptov a detského folklórneho súboru Liptáčik. Vo Vianočnej dielničke si verejnosť môže vyskúšať zdobenie medovníkov, ktoré je dôležitou súčasťou vianočných príprav.
Miroslava Cingelová z Černovej, ktorá zdobí medovníky, spomína na svoje detstvo: „Doma sme na stromčeku nikdy nemali čokoládovú kolekciu. Mama vždy kupovala rôznofarebné želé omáčané v cukre. A pretože rada piekla, našla recept na medovníky.“ Mamine sa medovníky zdobiť nechcelo, ale Miroslava sa inšpirovala časopisom Medovníčky, ktorý vtedy vychádzal: „Fascinovalo ma to, ale nebol tam žiaden postup, iba fotky. Snažila som sa im pripodobniť.“ Táto tradícia sa generačne odovzdala. Hoci Miroslava zásobuje mnoho rodín medovníčkami zdobenými vlastnou rukou, u nej doma sa s cukrovou polevou realizujú deti. Vlani prišli so vskutku nekonvenčným vzorom, keď z napiečených srdiečok porobili nohavičky.