Vianočné sviatky sú neodmysliteľne spojené s jedinečnou atmosférou, ktorú dotvárajú predovšetkým vianočné piesne a koledy. Tie nám dokážu navodiť neskutočne príjemnú náladu, vyčariť úsmev na tvári a často nás vracajú do detstva, k spomienkam na domov či starých rodičov. Hoci sa mnohé z nich stali stálicami v našich playlistoch a sviatočných filmoch, ich pôvod a história sú plné zaujímavých príbehov a tradícií.
Vymedzenie pojmov: Vianočná pieseň vs. Koleda
Hoci sa význam slov koleda a vianočná pieseň v bežnom jazyku často prekrýva, nejedná sa o to isté. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc a často nemajú priamo náboženský motív. Príkladom vianočných piesní sú napríklad „Rolničky, rolničky“, „O Tannenbaum“ či „Jingle Bells“.
Koleda je osobitný piesňový žáner viažúci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu. Koledy stoja „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové (typicky pastierske) motívy, pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom, príprava pastierov na cestu do Betlehema či chystanie darov Ježiškovi. V niektorých koledách sa objavujú aj žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie.
História vianočných kolied
Koledy ako také majú veľmi dávnu históriu, aj keď nehovoríme o koledách, aké poznáme dnes. O prvých koledách boli zmienky už v Rímskej ríši, kedy sa spievali ako oslavné piesne pri oslavách nového roka, nazývané latinským slovom calendae. Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Koledy v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter, ako sme na to zvyknutí dnes.
Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. História tradičnej cirkevnej koledy, ako ju poznáme dnes, siaha podľa legendy do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku prvýkrát dostali v roku 1426, vďaka kňazovi Shropshire, Johnovi Awdlayovi. Tak vzniklo 25 kolied v anglickom jazyku, ktoré boli spievané skupinami osadníkov od domu k domu.
Mnoho melódií vianočných kolied je známych po celom svete a ich texty sú preložené do jazyka danej krajiny. Vianočné koledy môžu mať ľudový charakter, kedy ide o piesne, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie, alebo sa môže jednať o umelé koledy, ktoré boli skomponované konkrétnym autorom. Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter.
U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé. U iných (východných) Slovanov sú bežné aj novoročné koledy či obchôdzkové ľúbostné piesne. Čiastočne odlišnú podobu majú koledy v anglo-americkom prostredí. Výrazný vplyv na podobu kolied v kontinentálnom prostredí (najmä umelých) mala Katolícka cirkev, keďže tvorili súčasť kalendárnych obradových piesní.
Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia. Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“, respektíve „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií. Vplyv na ich šírení mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba, Cigáni či baníci.
Kedy hrať vianočné piesne a koledy?
Otázka, dokedy je správne hrať vianočné piesne a v akej intenzite, vyvoláva viacero názorov. Niektorí tvrdia, že vianočné piesne sa môžu hrať až do 2. februára (Hromnice), zatiaľ čo iní sú presvedčení, že len do 6. januára (Zjavenie Pána alebo Traja králi). Napríklad, v liturgickom kalendári je vianočné obdobie jasne vymedzené - do Sviatku Krstu Pána (ktorý nasleduje po Zjavení Pána). Týmto sviatkom začína liturgické medziobdobie.
Zároveň sa však často objavuje názor, že Vianoce sú krátke a ľudia si nestihnú koledy poriadne ani zazpívať. Problémom je aj komercializácia Vianoc, kedy reklamy a vianočné piesne začínajú hrať v obchodoch už od septembra, čo pre niektorých obchodníkov predstavuje marketingový ťah na získanie peňazí. V tejto súvislosti zaznievajú aj názory, že by bolo vhodné vydávať adventné piesne, ktoré by mohli byť púšťané v hypermarketoch miesto vianočných pred skutočnými Vianocami.
Čo je advent? Jeho história, tradície a témy
Príbehy za svetoznámymi vianočnými piesňami a koledami
Piesne, ktoré spomíname v našom článku, patria k vianočným stáliciam. Sú zaradené do albumov viacerých umelcov a ich melódie zazneli hádam v každom sviatočnom filme.
Tichá noc (Stille Nacht)
Najznámejšia koleda sveta má prekvapivo skromný pôvod. Vznikla v roku 1818 v rakúskej dedinke Oberndorf, kde organ v kostole sv. Mikuláša prestal fungovať tesne pred polnočnou omšou. Kňaz Joseph Mohr priniesol text piesne, ktorý napísal ešte skôr, a organista Franz Xaver Gruber k nemu narýchlo skomponoval jednoduchú melódiu na gitaru. Prvýkrát ju zaspievali dvaja muži - Gruber a Mohr - a zbor detí. Koleda sa rozšírila po celom svete tak rýchlo, že ju často považujú za „najväčší hudobný zázrak Vianoc“. Dnes je preložená do viac ako 300 jazykov.
White Christmas
Do dnešného dňa zostáva pieseň White Christmas najpredávanejšou vianočnou skladbou všetkých čias. Guinessova kniha rekordov dokonca uvádza, že s viac ako 50-timi miliónmi predaných kópií ide o najpredávanejšiu skladbu vôbec. Pieseň napísal americký skladateľ Irving Berlin a v roku 1942 ju vo filme Holiday Inn prvýkrát naspieval Bing Crosby. Film bol za skladbu ocenený Oscarom. Podnetom na vznik piesne bolo cnenie vojakov za domovom počas druhej svetovej vojny. Chýbali im najmä tradičné Vianoce v kruhu rodiny.
Rockin' Around the Christmas Tree
Názov piesne vám nemusí byť známy, no jej melódiu si určite pripomeniete spomienkou na scénu z filmu Sám doma, v ktorej Kevin pomocou figurín predstiera, že má večierok. Povedali by ste však, že ju spieva iba 13-ročné dievča? Autorom pesničky je Johnny Marks, ktorý napísal aj iné známe hity ako „A Holly Jolly Christmas“ a „Rudolph the Red-Nosed Reindeer“, a vyšla v roku 1958. Brenda Lee pre nashvillské noviny povedala, že bola prekvapená, keď si ju autor vybral ako speváčku. Vtedy totiž so svojimi prvými nahrávkami nebola veľmi úspešná.
Feliz Navidad
Túto popovú vianočnú pieseň, ktorá sa stala klasikou, nahral v roku 1970 portorický spevák a skladateľ José Feliciano. V nej nám po španielsky praje veselé Vianoce a nový rok plný šťastia a prosperity. Anglický text zase predstavuje zaželanie veselých Vianoc z celého srdca. Ako Feliciano uviedol, pieseň nahral v čase, keď sa mu cnelo počas sviatkov za domovom. Zatiaľ čo on sedel sám v štúdiu v Los Angeles, jeho rodina bola v New Yorku. V roku 2020 pre NPR povedal, že piesňou chcel vyjadriť nielen radosť, ktorú vždy cítil počas Vianoc, ale aj to, aký je teraz osamelý.
O Holy Night (Cantique de Noël)
Príbeh vzniku tejto koledy sa začal roku 1843 v meste Roquemaure vo Francúzsku, kde práve obnovili kostolný organ. Aby túto udalosť oslávili, kňaz presvedčil básnika Placidea Cappeaua, ktorý bol miestnym rodákom, nech napíše vianočnú báseň. Čoskoro sa k nej skladateľ Adolphe Adam rozhodol skomponovať aj hudbu. Do angličtiny text prispôsobil v roku 1855 básnik, hudobný kritik, vydavateľ a minister John Sullivan Dwight. Hovorí sa v ňom o príchode Ježiša ako o vykúpení pre ľudstvo. Ide o jednu z piesní, ktorá je pre začiatočníkov kvôli svojmu vysokému vokálnemu rozsahu náročná na zaspievanie. Vo Francúzsku táto koleda tradične zaznieva na začiatku polnočnej omše.
Have Yourself a Merry Little Christmas
Napísali ju Hugh Martin a Ralph Blain pre Judy Garland do filmu Meet Me in St. Louis z roku 1944. Hviezde z Čarodejníka zo zeme Oz sa však zdal pôvodný text príliš smutný. V piesni sa totiž spievalo o tom, že si treba sviatky vychutnať, pretože môžu byť tie posledné, ktoré trávime s našimi blízkymi, alebo že nasledujúce nemusia byť také šťastné ako v minulosti. Textári sa nakoniec rozhodli pieseň pozmeniť. Teraz sa v nej hovorí o nádeji a prekonaní osamelosti počas sviatkov.
Rolničky, rolničky (Jingle Bells)
Znie ako najtypickejšia vianočná pieseň, no pôvodne vôbec nebola o Vianociach. Autor James Lord Pierpont ju v roku 1857 nazval One Horse Open Sleigh a bola určená na zimné kočovné preteky v americkom meste Medford. Popularitu získala až v 20. storočí, keď si ju osvojili rozhlasové stanice počas vianočného vysielania. Pieseň sa stala takým fenoménom, že v roku 1965 sa „Jingle Bells“ stala vôbec prvou piesňou zahranou vo vesmíre - astronauti z Gemini 6 ju zahrali vo vysielačke ako žart.
Najznámejšie slovenské vianočné koledy
Na Slovensku patria k tým najobľúbenejším koledám, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť, nasledujúce piesne:
Narodil sa Kristus Pán
Jedna z najtypickejších slovenských kolied, ktorú poznajú všetky generácie. Pochádza zo 17. storočia, no jej autor dodnes nie je známy - čo je pri starých náboženských piesňach bežné. Pieseň bola pôvodne šírená ústnym podaním, až neskôr sa dostala do spevníkov. Zaujímavosťou je, že existuje viacero verzií melódie aj textu, ktoré sa spievali v rôznych regiónoch Slovenska. V 19. storočí sa stala oficiálnou súčasťou kostolných spevov a odtiaľ sa dostala do škôl a domácností.
Pásli ovce valasi
Patrí medzi najstaršie slovenské koledy. Má ľudový pôvod a jednotlivé regióny Slovenska spievali odlišné melódie aj textové varianty. Pieseň opisuje obyčajnú pastiersku scénu, čo bolo pre staré slovenské koledy typické - namiesto „veľkých biblických scén“ sa sústreďovali na jednoduché obrazy zo života ľudí. Je to jedna z mála kolied, ktorá sa zachovala takmer nezmenená po niekoľko generácií.
Búvaj, dieťa krásne
Nádherná slovenská uspávanka, ktorá je staršia než mnohé koledy. Na Slovensku sa s koledami ako piesňami stretávame najmä v predvianočnom a vianočnom období. Sú už súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva.
Fenomén koledovania
Spievanie kolied sa spája s koledovaním: obradnou obchôdzkou, kedysi najmä mládencov, dnes zvyčajne skôr detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch a spievajú koledy či vinšujú rodine zdravie, šťastie a hojnosť. Koledovanie býva spojené tiež s betlehemskými hrami a betlehemcami. Práve tu pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí, či koláčov.
Zvyk koledovania od domu k domu sa dnes už pomerne vytráca. Vo mestách zanikol už takmer úplne a stretnúť sa s ním môžeme jedine v menších dedinách. Koledy dnes zostali spievané či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu.
Hudobná a regionálna rozmanitosť kolied
Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Naopak u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov: koljadky, ovseni, ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. „Hej, koleda!“, „Na ten Nový rok!“ či „Oj daj Bože!“) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied.
V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Veľký počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť. Medzi najznámejšie preložené skladby patrí Tichá Noc - Stille Nacht, ktorej autormi sú Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber. Veľmi známa je aj koleda Adeste Fideles, ktorej autorom textu je John Francis Wade. Z latinského textu bola tiež preložená do rôznych jazykov sveta. In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy, vznikla v prvej polovici 14. storočia a jej pôvodný text je latinsko-nemecký.