Ľudovít Štúr, jedna z najvýznamnejších osobností slovenských dejín, je neustále pripomínaný a uctievaný naprieč Slovenskom, pričom mesto Levoča zaujíma v tomto kontexte mimoriadne postavenie. Jeho odkaz, spojený s formovaním moderného slovenského národa, je tu náležite zachovaný a pripomínaný prostredníctvom historických pamiatok a pravidelných spomienkových podujatí.
Ľudovít Štúr - kľúčová osobnosť slovenských dejín
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci a zomrel 12. januára 1856 v Modre. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia polovice 19. storočia a je považovaný za iniciátora a hybnú silu zrodu moderného slovenského národa.
„Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života a k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia. Bol iniciátorom a hybnou silou zrodu moderného slovenského národa," uviedla zástupkyňa riaditeľky pobočky Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Beáta Mihalkovičová. Ľudovíta Štúra pokrstili 29. októbra 1815, o čom svedčí zápis v matrike pokrstených evanjelickej cirkvi v Uhrovci. Mihalkovičová doplnila, že práve zápis v matrike pokrstených z 29. októbra potvrdzuje jeho narodenie.
Osobnosť Ľudovíta Štúra je podľa odborníčky významná v tom, že "sa ako prvý aktívne pokúsil premeniť slovenskú spoločnosť na moderný a rovnoprávny európsky národ a aj vďaka nemu sa Slováci prihlásili k revolučným myšlienkam doby - zrušeniu feudálnych poriadkov, demokratizácii politického systému, požiadavkám na všeobecné a rovné volebné právo". Beáta Mihalkovičová upozorňuje, že Ľudovít Štúr dodal ožívajúcemu národnému prostrediu základné nástroje, o ktoré sa mohlo oprieť - spisovný jazyk a politické noviny.
„Za cieľ svojho účinkovania si vybral prebudenie národného, politického i duchovného života Slovákov a ich vykročenie na cestu k národnej svojbytnosti, v prvom rade však najmä záchranu národa a jeho uznanie v rámci Uhorska i habsburskej monarchie." Stál na čele prvého ozbrojeného vystúpenia Slovákov v rokoch 1848 a 1849, ktoré po prvý raz otvorilo otázku štátoprávneho postavenia Slovákov v monarchii.
Štúdium a publikačná činnosť
Ľudovít Štúr študoval na gymnáziu v Györi, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v nemeckom Halle. Ešte ako študent lýcea začal učiť na Katedre reči a literatúry československej, kam sa vrátil aj po príchode z Nemecka. Bol vedúcou osobnosťou študentskej Spoločnosti česko-slovanskej, ktorú v roku 1837 premenil na Slovanský ústav.
Po odvolaní z lýcea začiatkom roka 1844 pôsobil ako publicista, redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín. V roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu a aktívne ju prenášal do národného života. Nevyhnutnosť spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a štruktúru slovenčiny vysvetlil vo vedeckom spise Nauka reči slovenskej. Ním navrhnutý spisovný jazyk sa po viacerých zmenách stal celonárodným.
Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski (1845 - 1848) nielen prinášali aktuálne správy z domova i zo sveta, ale aj mapovali sociálnu a hospodársku situáciu obyvateľstva a pomáhali formovať slovenské politické myslenie. Bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844 - 1847) a tiež jedným z tvorcov politického programu počas jari národov 1848. Po revolúcii 1848 - 1849 nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní Spevy a piesne i národopisné dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a napísal filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti.
Historické putá Levoče s Ľudovítom Štúrom a štúrovcami
Levoča sa hrdí prívlastkom štúrovského mesta, ktoré prichýlilo v marci 1844 statočných stúpencov Ľudovíta Štúra. Historik Ivan Chalupecký na základe dôkladného výskumu mestského archívu podrobne opisuje dianie v revolučných dňoch a týždňoch meruôsmych rokov v Levoči, kde Slováci síce mali väčšinu, ale mocensky ťahali za kratší koniec.
Pod navonok pokojnou hladinou sa v Levoči odohrávalo triedenie duší. Vrelo to najmä medzi študentmi tunajšieho lýcea, ktorí pochádzali z rôznych krajov Slovenska a dlho boli v priamom styku napríklad s Jánom Franciscim. S príchodom jari sa čoraz častejšie schádzali pod košatými lipami neďalekej horárne v Kohlwalde a tam pretriasali svoje problémy. Mimoriadne na nich zapôsobili Žiadosti slovenského Národu, prijaté na spoločnej schôdzke slovenských národovcov 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši. Študenti sa o ich obsahu čoskoro dozvedeli, pretože Žiadosti sa tlačili v tlačiarni Jána Werthműllera v Levoči.
V Kohlwalde zorganizovali zhromaždenie za aktívnej účasti Dohnányho, Šefránka, Šípku, Čajaka, Kubániho a bratov Čechovcov. Dohnány predniesol ohnivý prejav o tom, že Slováci patria k slovenskému, a nie maďarskému národu. Podobné zhromaždenie sa zišlo aj nasledujúceho dňa, kde ako hlavný rečník vystúpil Pavol Dobšinský. Študentské zhromaždenia boli však vyzradené a 21. mája sa začalo vyšetrovanie, ktoré sa skončilo zatvorením lýcea.
Príchod slovenských dobrovoľníkov do Levoče (1849)
Do občiansky a politicky viditeľne rozdeleného mesta, no už s čerstvou študentskou revolučnou skúsenosťou, prišli do Levoče začiatkom februára 1849 aj slovenskí dobrovoľníci a ich vojenskí i politickí vodcovia. Spolu s Gőtzovou divíziou došli do Levoče aj tri stotiny slovenských dobrovoľníkov, s nimi aj Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban.
Slovenskí dobrovoľníci pôvodne nemali ostať na Spiši. No vzhľadom na to, že zásobovacia situácia bola všeobecne veľmi zlá a už len na Spiši sa dali zohnať nejaké zásoby, Gőtz 13. februára rozhodol, že slovenskí dobrovoľníci ostanú rozložení na Spiši a budú strážiť cesty určené pre zásobovanie vojska. Levoča sa tak stala na niekoľko týždňov mestom, ktorého posádku tvorili slovenskí dobrovoľníci. Ich veliteľom bol Zach, pričom s nimi na koči chodili Hurban a Štúr. Už v prvých dňoch po príchode dobrovoľníkov dali zvolať slovenské obyvateľstvo z mesta i okolia na verejné zhromaždenie, ktoré sa v Levoči konalo pred župným domom.
Z podrobnej historickej monografie sa dozvedáme, že Ľudovít Štúr sa druhý a tretí februárový týždeň roku 1849 zdržiaval na Spiši, a to prevažne v Levoči. S určitosťou vieme i to, že 23. februára odišiel do Košíc. Tam sa o deň neskôr, teda 24. februára večer, stretol na gréckokatolíckej fare s básnikom, prozaikom a dramatikom Jonášom Záborským a tam aj prenocoval.
Štúrov viacdňový pobyt v Levoči mal veľký ohlas medzi študentmi levočského lýcea i medzi slovenskými občanmi Levoče. Je preto celkom prirodzené, že jeho pamiatka je tu náležite zachovaná a pripomínaná. V Levoči sa súčasne zrodil aj prvý protestný song Prešporskí Slováci buduťci Levočané, príbeh slovenskej štátnej hymny. Janko Matúška ju zložil na motívy ľudovej pesničky Kopala studničku.
Spomienkové aktivity a pamätníky v Levoči
Levoča aktívne udržiava a rozvíja pamiatku na Ľudovíta Štúra. Už 30. októbra 1949 v severnej časti historického námestia odhalili Štúrovu sochu v nadživotnej veľkosti od akademického sochára Graňa Gibalu.
Deň Ľudovíta Štúra
Každoročne sa v Levoči koná Deň Ľudovíta Štúra, ktorý pripravuje miestny odbor Matice slovenskej. Dňa 22. októbra 2024 sa na Námestí Majstra Pavla v Levoči pri soche Ľudovíta Štúra uskutočnil už 18. ročník tohto podujatia. Pri pomníku sa zišli početní účastníci spomienkového podujatia. Na pôde mesta privítal účastníkov primátor Ing. Miroslav Vilkovský, ktorý zdôraznil myšlienku, že Levoča sa hrdí prívlastkom štúrovského mesta.
Uznanie si zaslúži Miestny odbor Matice slovenskej v Levoči s predsedníčkou Annou Petrekovou za každoročné usporiadanie spomienky pri soche Ľudovíta Velislava Štúra, čím uchovávajú historickú pamäť, upevňujú tradíciu a sprítomňujú spoločenský význam spomienkového podujatia. Na podujatí vystúpili študentky a študenti Strednej odbornej školy pedagogickej v Levoči pod vedením Božky Švábovej, ako aj dievčenský spevácky zbor Iuventus Paedagogica. Program zahŕňal hymnu SR, kultúrne vystúpenia a hymnické piesne. Na záver sa konalo posedenie pozvaných hostí.
„Ľudovít Štúr bol mužom, ktorý svojím dielom, svojou energiou a víziou neúnavne pracoval pre budúcnosť slovenského národa. Bol presvedčený, že len vzdelaný národ môže byť slobodný a že len v jednote dokážeme dosiahnuť veľké ciele. Jeho odkaz je dnes pre nás rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší, než bol kedykoľvek predtým."
Pamätná izba a náučný chodník
V roku 2023 bolo v Levoči zriadenie Pamätnej izby Štúrovcov. Vďaka riaditeľke Dáše Uharčekovej Pavúkovej zo Spišského múzea v Levoči sa na Radnici zriadila expozícia venovaná generácii, ktorá pri odchode z Bratislavy do Levoče šírila spomienku na Ľudovíta Velislava Štúra. Stále je tu dôležitá myšlienka, ktorá nám bude pripomínať snaženia mladých študentov Levočského lýcea a ich otvorenie duše pri prezentácii svojich umeleckých snažení, pod povestnými 300-ročnými lipami. Práve ten ich tvorivý počin by sme mali dávať ako vzor dnešnej generácii.
„Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete.“ /L. Štúr/
Každá aktivita vychádza z nápadu a ľudí, ktorí vynaložia enormné úsilie, aby sa stala skutočnosťou a veľmi dôležité je udržať jej program a hlavné ciele. Pri zrode myšlienky vybudovania náučného chodníka a označenia za pamätné miesto histórie Uhliská - Kohlwald v roku 2006 stáli G. Antošová, D. Petrigáč, Ľ. Hrehorčáková a R. Šuster z MO MS Poprad, J. Prochotská a R. Dorčáková z MO MS Spišská Nová Ves, M. Antašová, M. Bariaková, H. Biringerová z MO MS Levoča. K spolupráci získali riaditeľa Strednej odbornej školy pedagogickej J. Cirbusa a jeho učiteľa a dirigenta I. Gregu, zanietenú turistku J. Gallyovú aj ďalšiu predsedníčku MO MS Levoča Ľ. Klímovú i podporu mesta a jeho vtedajšieho primátora M. Vilkovského.
Organizačné zabezpečenie podujatia si MO MS podelili na trojročné obdobia. Prioritou sa stala myšlienka vybudovania náučného chodníka a označenie za pamätné miesto histórie Uhliská - Kohlwald. Ľ. Hrehorčáková napísala v rokoch 2007 i 2011 žiadosti na MsÚ v Levoči aj Ministerstvo kultúry SR i Maticu slovenskú v Martine. V roku 2008 sa k tejto snahe uskutočnilo stretnutie, na ktorom rokovali D. Zemančík, R. Dorčáková, D. Petrigáč, Ľ. Hrehorčáková, M. Bariaková, H. Biringerová a J. Prochotská s viceprimátorom mesta Levoče Ľ. Virom. Záver rokovania bol prísľubom. Žiaľ, dodnes je to len prísľub, prísľub aj poslancov. Miesto si vyžaduje väčšie náklady a hlavne zanieteného človeka. Hlavný cieľ sa nenapĺňa a výstupy na Uhliská - Kohlwald sa po aktívnom desaťročí uskutočňovali len sporadicky. Miestny odbor Matice slovenskej, laureát Ceny primátora mesta Spišská Nová Ves, VÝSTUP NA UHLISKÁ (v zozname chránených areálov) obnovil v roku 2021 a pravidelne turistickú prechádzku organizuje k sviatku narodenia Ľudovíta Velislava Štúra (29. októbra). Tohto roku sa 26. októbra 2024 pridali aj členovia MO MS z Popradu i Levoče. V programe pri zrúcanine majera, na ktorom sa našli aj podpisy študentov, nikdy nechýba okrem historických faktov báseň Ľ. V. Štúra.
„Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov.“ /Ľ. V. Štúr/
Národné oslavy Roka Ľudovíta Štúra 2015
Okrúhle, dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra pripomínalo po celý rok Ministerstvo kultúry (MK) SR špeciálnou sériou aktivít v rámci Roka Ľudovíta Štúra. Rok Ľudovíta Štúra vyhlásila vláda SR na základe návrhu ministerstva kultúry pri príležitosti 200. výročia narodenia tejto veľkej osobnosti slovenských dejín. Podujatia vyvrcholili ústrednými oslavami v Uhrovci.
Dvojdňové spomienkové podujatie v Štúrovom rodisku, v Uhrovci, sa za účasti najvyšších ústavných činiteľov SR a zahraničných hostí uskutočnilo 24. a 25. októbra. „Vzhľadom na to, že meno Ľudovíta Štúra je úzko spojené s vytvorením Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla vo Viedni 16. septembra 1848 ako prvý slovenský národný reprezentačný politický orgán, do osláv Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa zapojila aj Národná rada SR," avizovalo ministerstvo kultúry. Parlament zorganizoval na počesť Ľudovíta Štúra v utorok 20. októbra v meste Myjava slávnostnú schôdzu a v pondelok 26. októbra v Bratislave aj slávnostnú akadémiu.
Ministerstvo kultúry zároveň od jari finančne zabezpečovalo opravu Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum (SNM). Novú expozíciu Múzea Ľ. Štúra slávnostne otvorili 24. novembra. V rámci dotačného programu podporilo MK SR aj obnovu náhrobného areálu Ľudovíta Štúra v Modre, kde sa v januári 2016 uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti okrúhleho 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra. Záverečný galavečer Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa uskutočnil 21. decembra.
Popri podujatiach, ktoré patrili do oficiálneho kalendára celoštátnych podujatí, množstvo akcií pripravili kultúrne inštitúcie, ako napríklad Slovenské národné divadlo, Slovenská národná knižnica či Slovenské národné múzeum, ale aj samosprávy. Sériu oficiálnych podujatí začalo 28. januára slávnostné otvorenie Roka Ľudovíta Štúra 2015 na Bratislavskom hrade za účasti prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, premiéra Roberta Fica a ministra kultúry Mareka Maďariča. Slávnostné otvorenie Roka Ľ. Štúra zároveň bolo spojené s otvorením výstavy SNM Ľudovít Štúr (1815 - 1856) - reformátor slovenskej spoločnosti, ktorú si záujemcovia mohli pozrieť až do 17. januára 2016.