Vianočný stromček je jedným z najdôležitejších symbolov Vianoc a pravdepodobne aj najuznávanejším prvkom tohto sviatočného obdobia. Milióny rodín na celom svete ho každoročne umiestňujú do svojich domovov, aby ozdobením oslávili vianočné sviatky. Tradícia stromčeka v domácnostiach znamená moment rodinnej jednoty a začiatok koncoročných osláv. Ozdobený vianočný stromček sa na prelome 18. a 19. storočia stal neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene, ktorý sa tradične zdobí na Štedrý deň.
História a Pôvod Vianočného Stromčeka
Pohanské Korene a Ranné Zmienky
Väčšina vianočných prvkov má svoj pôvod v 19. storočí, no tradícia spájania zelene so zimným slnovratom siaha oveľa hlbšie. Starí Slovania poznali určitú podobu vianočného stromčeka, keď si do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Podobne aj kresťania, ktorí prišli do severnej Európy, spozorovali, že Kelti 8. decembra oslavovali narodenie Freya, boha Slnka a plodnosti, umiestnením ozdôb na vždyzelený strom, ktorý symbolizoval Vesmír. Akonáhle boli tieto mestá evanjelizované, tradícia bola prijatá ako symbol narodenia Krista, pričom sa vždyzelený strom vymenil za borovicu. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Podľa záznamov katolícka cirkev spočiatku považovala tento zvyk za pohanský, čo bolo čiastočne založené na pravde, keďže germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z brémskej kroniky, ktorá spomína ozdobený a osvetlený vianočný stromček v miestnosti. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch, do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva, než katolíci.
Šírenie Tradície v Európe a vo Svete
V 18. a 19. storočí sa tradícia vianočného stromčeka rozšírila aj do iných štátov. Vianočný stromček priviedol do Anglicka manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, ktorý doviezol takzvaný tannenbaum, čiže vianočný stromček, zo svojho rodného Bavorska. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, predovšetkým protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách, neskôr na vidieku, kam prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. Na Slovensko, kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi, začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín.
Symbol Darčekov a Funkcia Stromčeka
Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Tradíciu vianočných darčekov nám priniesli protestanti. V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, zatiaľ čo v roľníckej kultúre, v zmysle celkového charakteru štedrovečernej obradovosti, plnil prosperitnú a ochrannú funkciu. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop či slamený stromček.
Význam a Symbolika Vianočných Ozdôb
Od Jedla k Skleneným Guličkám
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne. Jedny z prvých „ozdôb“ na vianočných stromčekoch v Európe neboli zo skla, ale z jedla. Na vetvičky sa vešali červené jablká, ktoré predstavovali hriechy a pokušenia Adama a Evy, orechy a perníky, ktoré symbolizovali bohatstvo. Ozdobovali ich aj slamou, papierovými ozdobami a sviečkami, ktoré symbolizovali Kristovo svetlo. Vešanie jabĺk a zapálených sviečok však nebol najlepší nápad, pretože ovocie sa pokazilo a sviečky predstavovali latentné nebezpečenstvo požiaru. Podľa jednej východoeurópskej legendy, rodina žila v malej a špinavej chatrči. Raz podlahu v chatrči ozdobila šiška, z ktorej do zimy vyrástol vytúžený vianočný stromček. Nemohli ho ozdobiť, pretože nemali žiadne vianočné ozdoby. Ráno však našli stromčeky práve pavučinovými ozdobami alebo pavučinami, ktoré sa stali znamením a znakom šťastia. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Až v 19. storočí sa začali objavovať sklenené ozdoby. S príchodom sklenených vianočných gúľ ich výrobcovia začali vyrábať aj v iných farbách ako v červenej, ako je zelená, biela, strieborná, zlatá a modrá. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.
Farebná Symbolika Ozdôb
Každá farba vianočných ozdôb má svoj špecifický význam:
- Červené gule: Predstavujú prvotný hriech, ako aj lásku a štedrosť.
- Zelené gule: Symbolizujú nádej, prírodu a život.
- Strieborné gule: Vyjadrujú vďačnosť.
- Biele gule: Predstavujú čistotu, radosť a vieru.
- Modré gule: Symbolizujú ľútosť.
Hviezda na vianočnom stromčeku predstavuje betlehemskú hviezdu, ktorá bola podľa Nového zákona Biblie hviezdou, ktorá viedla troch mudrcov do miesta narodenia Ježiša. Tento prvok tiež symbolizuje svetlo, nádej a vieru, ktorá vedie veriacich, rovnako ako betlehemská hviezda viedla troch mudrcov. Na druhej strane, význam vianočného stromčeka je v tom, že predstavuje raj, kde Adam a Eva jedli ovocie, čím vznikol prvotný hriech. Okrem toho slúži aj na pripomenutie, že Ježiš prišiel na Zem, aby dosiahol zmierenie. Jeho trojuholníkový tvar je znázornením Najsvätejšej Trojice a jeho farby symbolizujú rôzne adventné modlitby.
História Vianočného Osvetlenia
Vianočné osvetlenie je dnes tým čarovným základom nášho vianočného stromčeka. Pôvodne sa na stromčeky vešali zapálené sviečky, čo však bolo spojené s vysokým rizikom požiaru. Revolúcia prišla s vynálezom elektrickej žiarovky. V roku 1871 inžinier Edward Hibberd Johnson, neohrozený mladý muž z Philadelphie, ktorý viedol Automatic Telegraph Company, najal 24-ročného vynálezcu Thomasa Alvu Edisona, ktorý si nechal patentovať elektrickú žiarovku. O dva roky neskôr, počas vianočnej sezóny 1882, dostal Johnson nápad za milión. Vzal 80 modrých, červených a bielych žiaroviek, zapojil ich do série s elektrickým drôtom, namontoval ich na svoj vianočný stromček a pripojil ich ku generátoru, čím v USA predviedol prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. V roku 1894 prezident Grover Cleveland ako prvý postavil v Bielom dome vianočný stromček s elektrickými svetlami. V roku 1914 bola cena vianočných svetiel 2 doláre a v 30. rokoch 20. storočia sa stali dostupnejšími pre širšiu verejnosť. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Moderné Trendy: Umelé a Farebné Stromčeky
Umelé Stromčeky
Mnohí z nás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na obmenu vianočného stromčeka. Zaobstarať si živý vianočný stromček, alebo naopak umelý? A ktorý z nich je ekologickejší k prírode? Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky sa dnes ponúkajú v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.
Ružový Vianočný Stromček
Ružový vianočný stromček sa ešte pred pár rokmi zdal byť extravaganciou z katalógov, no dnes čoraz častejšie stojí v centre obývačky a priťahuje všetku pozornosť. Ružové dekorácie sa spočiatku objavovali len ako jemné akcenty, ako napríklad jednotlivé ozdoby, stužky či figúrky. Dnes sa zakomponovanie ružového vianočného stromčeka v mnohých domácnostiach stáva vedomou estetickou voľbou, a nie „rozmarom“.
Aký Význam Má Ružový Stromček?
Farba ružová na Vianoce nie je náhodná. Tradičné vianočné farby odkazujú na symboliku: červená na lásku a obetu, zelená na život, zlatá na svetlo a nádej. Keď si namiesto klasickej červenej farby vyberiete ružové vianočné ozdoby, ukážete, že tradíciu beriete ako východiskový bod, a nie ako striktné pravidlo. Ružový vianočný stromček sa presadil najprv na Instagrame a v aranžmánoch módnych predajní - bral sa ako „fashion“ verzia klasického vianočného stromčeka. Napriek prvému dojmu ružový vianočný stromček neodkláňa od tradície, skôr ju interpretuje. Keď volíte netradičné riešenia, nevylučujete sviatky, len posúvate akcent: namiesto striktného opakovania starých vzorov vytvárate vlastné. Ružový vianočný stromček je tak niečo viac než len módny výstrelok.
Ako „Uchopiť“ Ružovú Farbu na Vianočnom Stromčeku?
Kľúčom je správne zdobenie stromčeka:
- Jemné akcenty: Ak len skúšate ružovú, siahnite po jemných riešeniach. Klasický zelený vianočný stromček vyzdobený neutrálnymi farbami môže mať len niekoľko ružových akcentov. Takéto vianočné ozdoby stále nadväzujú na tradíciu vianočného stromčeka, ale ukazujú, že máte radi trošku sviežosti. Takýto ozdobený vianočný stromček vyzerá inak, no neprevláda nad celým interiérom.
- „Wow“ efekt: Ak milujete „wow” efekt, ružový vianočný stromček zažiari v plnej paráde. V takejto verzii preberajú ružové vianočné ozdoby vedenie. Vianočné stromčeky v štýle glamour dokonale ladia s modernými interiérmi plnými skla, kovu a lesklých povrchov.
- Retro štýl: Ružová sa výborne uplatní aj vtedy, keď máte radi dekorácie v retro štýle. V takejto podobe ružová farba nevyčnieva, ale dodáva vianočnému stromčeku teplo a nostalgiu.
Ako Zakomponovať Ružový Vianočný Stromček do Priestoru?
Aj ten najkrajší stromček potrebuje vhodné pozadie. Ak staviate na ružových prvkoch, je lepšie, aby steny zostali tlmené: biele, sivé alebo béžové. Pridajte jemné akcenty v podobnej farbe: podušky, deku, behúň na stôl v pastelovej ružovej. LED svetielka na stromčeku ladia so stojacími lampami a nástennými svietidlami.
Dôležité tipy pre ružový vianočný stromček:
- Ružový vianočný stromček vyzerá dobre tak v minimalistickej obývačke, ako aj v interiéri zariadenom klasickejšie.
- Bezpečnou bázou sú biela, strieborná a zlatá. Vďaka nim si zachováte rovnováhu a harmóniu.
- Tradícia vianočných stromčekov sa vyvíja už celé roky. To, čo zostáva stále, je stretnutie blízkych a útulná, teplá atmosféra, nie konkrétna farba ozdôb.
- Vyberajte súvislú farebnú paletu a obmedzte počet vzorov. Namiesto piatich rôznych farieb zvoľte dve až tri, stavte na kvalitné vianočné ozdoby a dobré LED svetielka.
- Stačí pridať niekoľko ružových akcentov aj mimo stromčeka - napríklad podušky, obrus, svietniky - aby sa ružová farba do priestoru zakomponovala harmonicky.
Vianočné Tradície na Slovensku Pred Érou Stromčeka
Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Aké ale boli Vianoce v minulosti? Je to najmä zmenou životného štýlu a pokrokom, ktorý v posledných desaťročiach sformoval naše zvyklosti. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka, pretože v minulosti až 90 % obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10 % v mestách.
Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. a 10. storočím. Od Kataríny (25. novembra) začal takzvaný malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas ľudia využívali na upratovanie domov do posledných detailov, nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom. V 19. storočí sa Vianoce v slovenských rodinách začali stávať aj symbolom domova a rodinnej pohody.
V tento sviatočný deň sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu. Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť, keďže v jednom dome totiž často žilo aj niekoľko generácií pokope. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom, takáto nádoba pripomínajúca vedro sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu. Tradičná bola aj tradícia dať na stôl o jeden tanier navyše.
Vianočná večera v podobe, ako ju spomíname vyššie, bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách. Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček. V ďalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa, že to, čo druhému zo srdca prajete, sa počas roka skutočne splní. V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu, ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa. Je zaujímavé porovnať tieto zvyklosti našich predkov s dnešnou dobou.
