Pápež Pavol VI., ktorý stál na čele Katolíckej cirkvi v období od 21. júna 1963 do 6. augusta 1978, zostáva jednou z najkontroverznejších postáv cirkevných dejín. Jeho pontifikát je spojený predovšetkým s realizáciou Druhého vatikánskeho koncilu a zavedením novej omše (*Novus Ordo*). Kritici, medzi ktorých patril aj arcibiskup Marcel Lefebvre, poukazovali na to, že v krátkom čase spôsobil cirkvi rozsiahle zmeny, ktoré viedli k spochybneniu kontinuity katolíckeho učenia.
Spory okolo učenia a Druhého vatikánskeho koncilu
Hlavným bodom kritiky voči Pavlovi VI. je skutočnosť, že slávnostne ratifikoval všetkých 16 dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu. Podľa odporcov tohto vývoja nie je možné, aby pravý pápež promulgoval dokumenty obsahujúce herézy. Kritici poukazujú na to, že zmeny v liturgii a nové „sviatosti“ sú priamo späté s teologickým posunom, ktorý bol v tomto období nastolený.
Kľúčové výhrady sa sústreďujú na oficiálne prejavy a spisy publikované vo vatikánskom denníku L’Osservatore Romano. Z týchto dokumentov sa mnohí teológovia a kritici snažia dokázať, že učenie Pavla VI. sa odklonilo od tradičnej katolíckej doktríny o jedinej spáse v Cirkvi.
Vzťah k nekresťanským náboženstvám
Katolícka cirkev tradične učila, že všetky nekatolícke náboženstvá sú falošné a mimo Cirkvi niet spásy. Pavol VI. však vo svojich prejavoch často volil zmierlivejší tón, čo mnohí označili za náboženský indiferentizmus:
- Hinduizmus: Pavol VI. vyjadril obdiv k hinduizmu, pričom napríklad Gándího označil za človeka „vedomého si Božej prítomnosti“.
- Budhizmus: Počas audiencií s budhistickými predstaviteľmi Pavol VI. hovoril o „hlbokej úcte“ k ich spôsobu života a duchovným bohatstvám.
- Islam: V prejavoch k moslimom hovoril o „bohatstvách“ ich viery a dokonca o moslimoch ako o „bratoch vo viere v jedného Boha“.
Ekumenizmus a schizmatické cirkvi
Výrazným momentom pontifikátu bolo stretnutie Pavla VI. s konštantínopolským patriarchom Athenagorasom a vzájomné odvolanie exkomunikácií z roku 1054. Kritici však namietajú, že toto gesto bolo nezlučiteľné s katolíckym učením, keďže východné cirkvi odmietajú pápežskú neomylnosť a viaceré dogmy:
| Oblasť | Tradičný postoj Cirkvi | Postoj Pavla VI. (podľa kritikov) |
|---|---|---|
| Pápežstvo | Nutnosť podriadenosti | Uznanie autority patriarchov |
| Prozelytizmus | Snaha o obrátenie na katolícku vieru | Odmietnutie aktivít zameraných na konverziu |
Protestantizmus a agenda modernizácie
Podobný prístup zvolil Pavol VI. aj voči protestantským denomináciám. V prejavoch k Svetovej rade cirkví naznačoval snahu o budovanie spoločenstva vo viere, čo kritici vnímajú ako ústup od požiadavky na návrat heretikov do lona jedinej pravej Cirkvi. Podľa odporcov je táto agenda v priamom rozpore s učením pápežov ako Gregor XVI. alebo Pius XI., ktorí varovali pred nesprávnym názorom, že všetky náboženstvá sú rovnako dobré.