Vianočná koleda: Nadčasový príbeh o vykúpení a premene

Vianočná koleda (v anglickom origináli A Christmas Carol. In Prose. Being A Ghost Story of Christmas) je klasické dielo Charlesa Dickensa, ktoré sa stalo synonymom vianočného ducha a premeny. Príbeh, odohrávajúci sa vo viktoriánskom Anglicku, skúma hlboké otázky o medziľudských vzťahoch, sebareflexii a možnosti vykúpenia.

Hlavná postava: Ebenezer Scrooge

Hlavnou postavou je Ebenezer Scrooge, bohatý, no mimoriadne lakomý, chladný a sebecký starý muž. Rodina a kolegovia z práce ho dobre poznajú ako osobu bez empatie. Na veľkú ľútosť Scroogeovho synovca Freda, ktorý sa v ňom neúnavne snaží nájsť to dobré, Scrooge dôsledne odmieta pozvánky na rodinné oslavy s jeho typickým „Bah! Humbug!“ Jeho drsné spôsoby silne ovplyvňujú aj Boba Cratchita, Scroogeovho asistenta v jeho obchode s pôžičkami. Scrooge je taký lakomý na svoje peniaze, že napriek mrazivému počasiu nedovolí Cratchitovi prikladať uhlie do ohňa. Podobne odmieta aj žiadosť dvoch mužov o finančný príspevok pre chudobných.

Dej príbehu: Cesta k vykúpeniu

Dej príbehu sa začína odvíjať na Štedrý deň, kedy Ebenezer Scrooge ako obvykle sedí v kancelárii spoločnosti Scrooge & Marley. Spoločnosť založil so svojím už pred siedmimi rokmi zosnulým a nemenej chamtivým spoločníkom Jacobom Marleym. Krátko po úvode do Scroogeových skúpych spôsobov, vidíme Scroogea ísť do svojho domu a pripraviť sa do postele.

Varovanie ducha Jacoba Marleyho

Počas driemania na stoličke Scroogea prebudí duch jeho dlhoročného partnera Jacoba Marleyho. Klepadlo na dverách sa na okamih premení na hlavu jeho spoločníka. Racionálny Scrooge neverí vlastným očiam, no napriek tomu zamkne na dva západy. Marleyho duch je spútaný dlhou reťazou, ktorá pozostáva zo všetkých ukradnutých truhiel a mešcov. Marley varuje Scroogea, že jeho reťaz hriechov je už teraz oveľa dlhšia a ťažšia než tá, ktorá spočíva na ňom samom. Marley je tu, aby varoval Scroogea pred tým, aká bude jeho budúcnosť, ak si nenapraví svoje spôsoby a neotvorí svoje srdce ľuďom vo svojom živote. Povie Scroogeovi, aby počas noci očakával návštevy troch duchov.

Návšteva prvého ducha: Duch minulých Vianoc

Prvý duch, Duch minulých Vianoc (Ghost of Christmases Past), žiariaca prízračná postava, na seba nenechá dlho čakať. Ukazuje Scroogeovi scény z jeho života ako mladšieho muža, z doby, kedy bol omnoho láskavejší. Najprv ho zavedie do malomesta, kde Scrooge navštevoval školu a cítil sa osamelý. Úsmev na tvári mu vyčaroval až príchod jeho milovanej mladšej sestry Fan, dávno zosnulej matky synovca Freda, ktorá si ho prišla odviezť na Vianoce domov. Scrooge je viditeľne pohnutý víziami svojej rodiny a svojej minulej lásky. Jeho negatívna premena charakteru je prvýkrát zreteľná v okamihu, keď sa s ním rozhodne rozísť jeho opomínaná snúbenica Belle, lebo si uvedomí, že ju nikdy nebude milovať tak, ako miluje peniaze. Duch mu napriek jeho pokusom o interakciu s oveľa šťastnejšou minulosťou nedovolí zasahovať a príliš skoro sa Scrooge vracia do svojej spálne, aby tam čakal na ďalšiu návštevu.

Návšteva druhého ducha: Duch súčasných Vianoc

Druhý duch, Duch súčasných Vianoc (Ghost of Christmas Present), sa zjaví v podobe hodujúceho obra. Ukazuje Ebenezerovi, ako sa zástupcovia všetkých spoločenských tried na rôznych miestach tešia z Vianoc. Prevedie ho vianočným Londýnom, kde sa veriaci schádzajú k sviatočnej bohoslužbe, obchody žiaria prvotriednym tovarom a všetci ľudia sú k sebe vľúdnejší než kedykoľvek inokedy. Duch ďalej Scroogeovi ukáže, že tieto sviatky oslavujú aj umordovaní baníci, osamelí strážcovia majáku či námorníci brázdiaci rozbúrený oceán.

Značná časť tejto slohy sa odohráva v skromnom obydlí Boba Cratchita v Camden Towne, kde sa celá rodina chystá na skromnú slávnostnú večeru. Scrooge je svedkom ťažkostí, ktorými prechádza rodina Cratchitovcov, vrátane nedostatku peňazí na poriadne vianočné jedlo a choroby najmladšieho syna, chorľavého Tinyho Tima. Napriek všetkému Tim pripíja na pána Scroogea. Duch Ebenezerovi oznámi, že ak sa osud tejto rodiny nezmení, Tiny Tim čoskoro zomrie. Scrooge tiež vidí vianočnú oslavu svojho synovca, kde synovcova žena hovorí o tom, aký je Scrooge hrozný, ale synovec sa zastáva svojho strýka. Scrooge je šokovaný tým, čoho je svedkom. Opäť, otázky zostanú nezodpovedané a on sa vráti do svojej postele, aby čakal na svoju poslednú návštevu.

Návšteva tretieho ducha: Duch budúcich Vianoc

Na rozdiel od predchádzajúcich návštev je tretí duch, Duch Vianoc, ktoré ešte prídu (Ghost of Christmases Yet to Come), strašidelný a hrozivý. Neukazuje Scroogeovi nič potešujúce alebo dojímavé, skôr mu ukazuje, kam sa dostane, ak sa nevráti k tomu, čím bol ako mladý muž. Bez vysloveného slova je duch schopný oznámiť, že Scrooge musí zomrieť ako nemilovaný, nešťastný muž, ktorého si zapamätajú ako strašnú ľudskú bytosť, ak bude pokračovať vo svojom súčasnom kurze. Temná a tichá postava v kapucni ho zavedie k situáciám, z ktorých vyplýva, že nedávno zomrela veľmi neobľúbená osoba, na ktorej pohreb nikto netúži doraziť. Ďalej vyjde najavo, že hrobník so slúžkou a práčkou tohto muža mu odcudzili osobné veci, aby ich mohli predať. Scrooge pochopí, že by jedného dňa mohol skončiť podobne ako ten nebožtík, a preto požiada ducha, aby odhalil nejakú osobu, ktorá smúti kvôli tomuto mužovi. Duch ešte Ebenezerovi ukáže rodinu Cratchitovcov, ktorá oplakáva smrť Tinyho Tima. Zároveň mu dovolí nahliadnuť na náhrobný kameň zarasteného hrobu onoho všetkými nenávideného muža. Na ňom je napísané meno Ebenezer Scrooge.

Scroogeova premena

Scrooge je vydesený do tej miery, že si uvedomí, že vo svojom živote stratil radosť z lásky a priateľstva. Keď sa prebúdza do mrazivého rána, zistí, že je ešte len Boží hod, čo znamená, že duchovia ho stihli napraviť za jedinú noc. Ebenezer Scrooge sa stáva úplne iným človekom. Okamžite je znovuzrodený, nový muž s veľkorysým a radostným prístupom. Neváha kúpiť najväčšieho a najchutnejšieho moriaka v celom mäsiarstve na vianočnú večeru rodiny Boba Cratchita, čím šťastne šokuje celú skupinu. Prispeje tučným finančným obnosom mužom, ktorých o deň skôr tak hrubo vypudil. Prekvapí svojho synovca Freda prekvapivou návštevou na vianočnú hostinu, pozvanie, ktoré opakovane odmietal. Jeho príchod prekvapí všetkých hostí a samotného synovca. Následujúceho dňa Scrooge výrazne navýši Cratchitovi plat a pre Tinyho Tima, ktorý sa nakoniec uzdraví, sa postupne stane druhým otcom. Od tej doby jedná Ebenezer Scrooge s každým človekom láskavo, štedro a empaticky.

Pôvod a inšpirácia Charlesa Dickensa

K napísaniu Vianočnej koledy viedli Charlesa Dickensa hlboko ponižujúce skúsenosti z vlastného detstva, jeho sympatie k chudobným v 30. a 40. rokoch 19. storočia, najmä k deťom, a ďalej príbehy Washingtona Irvinga o tradičných anglických Vianociach.

• Osobné skúsenosti: V roku 1824 bol pre veľké dlhy zatknutý a uväznený Dickensov otec John Dickens. Rodina sa presťahovala do väzenia, ale dvanásťročný Charles bol nútený presťahovať sa do neďalekej nocľahárne, zastaviť svoju zbierku kníh, opustiť školu a manuálne pracovať v továrni na výrobu černi. Toto obdobie na neho malo zdrvujúci psychický dopad a zafarbilo jeho dielo.
• Sociálne problémy: V roku 1843 podnikol cestu k cornwallským cínovým baniam, kde uvidel deti pracujúce v otrasných podmienkach. Dojmy z utrpenia, ktoré videl, boli umocnené návštevou Field Lane Ragged School, jednej z londýnskych škôl založenej na vzdelávanie hladných a negramotných detí z ulice.
• Literárne vplyvy: Irvingov opis starých anglických vianočných zvykov a tradícií v Bracebridge Hall Dickensa priťahoval, pričom obaja autori zdieľali vieru, že predstavenie nostalgických anglických Vianoc môže obnoviť sociálnu harmóniu a pohodu. Vplyv na Dickensa mala aj návšteva vo Western Penitentiary v Pittsburghu, Pensylvánii, v apríli 1842 a diela Douglasa Jerrolda, najmä „The Beauties of the Police“ (1843), satirická esej o otcovi a jeho dieťati násilne oddelených v chudobinci.

Vydanie a raný úspech diela

Dickens začal písať Vianočnú koledu v októbri 1843 a dokončil ju počas šiestich týždňov, pričom posledné strany dopísal na začiatku novembra. Po hádke s vydavateľom ohľadom nízkeho zisku poviedky Martin Chuzzlewit Dickens odmietol jednorazovú výplatu za knihu a vybral si zisk v percentách, v nádeji, že tak dostane viac peňazí. Vianočnú koledu potom vydal na vlastné náklady. Kvôli vysokým výrobným nákladom získal iba 230 namiesto tisíc libier, ktoré očakával a potreboval, keďže jeho žena bola znovu tehotná.

Knihu vydalo nakladateľstvo Chapman and Hall 19. decembra 1843. Text doprevádzali štyri nákladné, rukou maľované rytiny a štyri čiernobiele drevené rytiny od Johna Leechyho. Prvých 6 tisíc kópií knihy za miernu cenu 5 šilingov sa vypredalo na Štedrý večer a kniha sa dobre predávala aj v ďalšom roku. Do Vianoc 1843 už bolo jej prvé vydanie vypredané. Príbeh bol vnímaný ako obžaloba industriálneho kapitalizmu v 19. storočí a ako vrátenie pôvodných hodnôt vianočným sviatkom vrátane rodinného veselia, štedrosti a viery.

Osud rukopisu

Keď bol Dickensovi po vytlačení vrátený rukopis knihy, nechal ho zviazať v červenej marockej koži a venoval ho Thomasovi Mittonovi. Rukopis menil majiteľov a cenu, až ho v 90. rokoch 19. storočia nakoniec získal americký finančník a zberateľ umenia J. P. Morgan.

Vplyv a odkaz Vianočnej koledy

Od svojho prvého vydania mala Vianočná koleda hlboký účinok na svojich čitateľov a kultúru. Napríklad Mr. Fairbanks ju čítal na Štedrý večer v Bostone v roku 1867 a bol tak pohnutý, že svoju továreň na Boží hod zavrel a všetkým svojim zamestnancom poslal moriaka. Dickensovo radostné zobrazenie Vianoc má svoje korene v starovekých saturnáliách a privlastnenie predkresťanských zvykov stredovekou cirkvou. Kniha redefinovala ducha a význam Vianoc a vyvolala znovuzrodenie sviatočného veselia po tom, čo puritánske autority v 17. storočí zakázali oslavy.

Podľa historika Ronalda Huttona je dnešná podoba slávenia Vianoc z veľkej časti výsledkom viktoriánskeho obnovenia sviatkov propagovaných Vianočnou koledou. Hutton argumentuje, že Dickens videl Vianoce ako obzvlášť rodinnú oslavu veľkorysosti, v kontraste k spoločenským a cirkevným oslavám v 18. a 19. storočí. Svojou laickou predstavou sviatkov Dickens ovplyvnil rad aspektov osláv Vianoc v dnešnej západnej kultúre, akými sú rodinné stretnutia, sviatočné jedlo a pitie, tanec, hry a slávnostná veľkorysost. Príbeh tiež spopularizoval frázu „Merry Christmas“ a meno Scrooge sa v angličtine stalo synonymom lakomca. Slová „Bah! Humbug!“ sa používajú na vyjadrenie znechutenia k prehnanému sentimentu Vianoc.

Literárna analýza a témy

Príbeh Vianočnej koledy je bohatý na opakujúce sa témy, ktoré odrážajú Dickensov pohľad na spoločnosť a ľudskú povahu:

• Spoločenská nespravodlivosť: Dickens robí pozorovania o spoločenských problémoch vrátane industrializácie, nerovnosti a chudoby, ktoré sa výrazne prejavujú v živote rodiny Cratchitovcov.
• Rozdiely medzi triedami: Príbeh zdôrazňuje priepasť medzi bohatými (Scrooge) a chudobnými (Cratchitovci) a kritizuje ľahostajnosť vyšších vrstiev k utrpeniu nižších.
• Vykúpenie a ľudská povaha: Centrálna téma zmeny a regenerácie sa odohráva na pozadí Vianoc. Scroogeova premena ukazuje, že aj tí najzatvrdnutejší jedinci môžu nájsť cestu k láskavosti a empatii. Príbeh odpovedá na otázky, ako medziľudské vzťahy spôsobujú zmeny v ľuďoch a či nás ostatní vidia jasnejšie ako my sami seba.
• Dickensov štýl písania: Autor používa bohatý jazyk, dramatický tón a rozprávačský pohľad, aby vytvoril pútavé a emotívne rozprávanie. Literárne techniky, ako je personifikácia (duchovia), symbolika (reťaze Marleyho) a detailné opisy, prispievajú k hĺbke príbehu.

Adaptácie príbehu

Príbeh bol upravený mnohými rôznymi spôsobmi, vrátane scénických inscenácií, filmov, televíznych seriálov a animovaných filmov. Zatiaľ čo niektoré verzie presne sledujú pôvodný text, iné sa od neho odkláňajú.

Filmová adaptácia z roku 2009

Jednou z populárnych adaptácií je americký animovaný film Vianočná koleda (v anglickom origináli A Christmas Carol) z roku 2009. Režisérom filmu je Robert Zemeckis. Hlavné úlohy vo filme stvárnili Jim Carrey, Gary Oldman, Colin Firth, Bob Hoskins a Robin Wright Penn. Príbeh je až na niekoľko odlišností podľa poviedky Charlesa Dickensa.

tags: #vianocna #koleda #scenar