V Rusku sa každý rok koná množstvo dôležitých sviatkov a osláv. Kým náboženské sviatky sú spojené s pravoslávnou cirkvou, mnohé nenáboženské pripomínajú víťazstvá alebo vojenské udalosti. Nájdete tu aj dni venované ženám, práci, kozmonautike a ďalším témam.
Ak cestujete do Ruska, je dôležité poznať sviatky a hlavné oslavy, ktoré sa tam konajú, aby ste vedeli, či sa s niektorým z nich počas vašej cesty nestretnete. Sviatky sa vám môžu hodiť aj pri plánovaní návštevy na konkrétne dni. Pravoslávne Vianoce a veľkonočné sviatky a oslavy sa líšia od tých v katolíckej tradícii. Výrazné sú aj mnohé sviatky venované víťazstvám alebo vojenským udalostiam, ale aj tematické dni venované ženám, práci, kozmonautike, poznaniu atď.
Štátne sviatky v Rusku
Sviatky a predĺžené víkendy sa každý rok schvaľujú dekrétom ruského premiéra. Zvyčajne, keď sviatok pripadne na utorok alebo štvrtok, za sviatky, ktoré pripadnú na sobotu alebo nedeľu, sa ako kompenzácia vyhlási za voľno aj predchádzajúci pondelok alebo nasledujúci piatok v tom istom týždni. Taktiež sa niektoré sviatky, ktoré pripadnú na sobotu alebo nedeľu, niekedy presúvajú na pondelok.
Okrem týchto štátnych sviatkov oslavuje každé mesto aj svoj vlastný sviatok na pamiatku založenia mesta. V Moskve sa napríklad oslavuje prvú alebo druhú septembrovú sobotu, zatiaľ čo v Petrohrade sa oslavuje vždy 27. mája. Konajú sa oslavy s množstvom zábavy, veľa podujatí a ohňostroje.
Nový rok a vianočné sviatky
Tak ako na celom svete, aj v Rusku sa Nový rok 1. januára oslavuje veľmi intenzívne. Po tomto dátume si Rusi užívajú prázdniny, keďže od 2. do 6. januára sú tiež sviatky, a to nielen pre školákov.
Novoročná oslava prebieha ešte pred pravoslávnymi Vianocami, ktoré pripadajú na 7. januára každého roka. Hoci po Októbrovej revolúcii (1917) Rusko prijalo gregoriánsky kalendár, rozšírený po celej Európe, Ruská pravoslávna cirkev odmietla opustiť juliánsky kalendár, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní, a preto sú aj náboženské sviatky posunuté o týchto 13 dní. Pravoslávne Vianoce sa teda oslavujú 7. januára každého roka (v Rusku je to sviatok) a v noci 6. januára sa slávi Štedrý večer.
Z rovnakého dôvodu mnohí Rusi naďalej oslavujú Nový rok aj 14. januára (a Silvester 13. januára), no tieto dni už v Rusku nie sú sviatkami. Mnohí katolíci v Rusku oslavujú Vianoce aj 25. decembra, hoci je to pracovný deň. Počas novoročných a vianočných sviatkov sú obchody a nákupné centrá otvorené.
Štátne sviatky v roku 2025 počas Nového roka a Vianoc sú nasledovné:
- 1. január 2025: Nový rok
- 2. január 2025: Novoročné oslavy
- 3. január 2025: Novoročné oslavy
- 4. január 2025: Novoročné oslavy
- 5. január 2025: Novoročné oslavy
- 6. január 2025: Silvestrovské oslavy (v noci sa slávi pravoslávny Štedrý večer)
- 7. január 2025: Pravoslávne Vianoce
- 8. január 2025: Vianočné prázdniny
Deň obrancov vlasti (23. február)
Tento dátum sa pripomína od roku 1918, keď prebiehala Ruská občianska vojna a v Petrohrade a Moskve sa uskutočnil prvý masový nábor do Červenej armády. Pôvodne bol známy ako Deň Červenej armády. V roku 1949 bol premenovaný na Deň sovietskej armády a námorníctva. Po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 dostala spomienka svoj súčasný názov.
Sviatok sa oslavuje prehliadkami a sprievodmi na počesť veteránov a ženy tiež dávajú darčeky svojim manželom (alebo partnerom), rodičom a deťom. V hovorovej reči sa tento sviatok nazýva aj Deň mužov.
- 23. február 2025: Deň obrancov vlasti
Medzinárodný deň žien (8. marec)
Ak sa v Rusku Deň mužov oslavuje 23. februára, Deň žien pripadá na 8. marca. Je to deň, keď muži prejavujú svoju lásku a náklonnosť ženám, mamám, dcéram, kamarátkam atď. darčekmi, najmä kvetmi.
Po Októbrovej revolúcii dosiahla feministka Alexandra Kollontajová, aby sa 8. marec v Sovietskom zväze považoval za oficiálny sviatok, hoci pracovný deň. Dňa 8. mája 1965 bol dekrétom Najvyššieho sovietu ZSSR Medzinárodný deň pracujúcich žien vyhlásený za nepracovný. Od jeho oficiálneho schválenia Sovietskym zväzom po Ruskej revolúcii v roku 1917 sa tento sviatok začal sláviť aj v mnohých ďalších krajinách.
- 8. marec 2025: Medzinárodný deň žien
Sviatok jari a práce (1. máj)
Krajina oslavovala Sviatok práce prvýkrát už v roku 1890, ešte pred vznikom Sovietskeho zväzu. Pôvodne sa volal Medzinárodný Solidarity deň pracujúcej triedy. V roku 1997 sa názov zmenil a začal sa nazývať Sviatok jari a práce. Tento dátum bol vždy symbolom revolúcie a večného triedneho boja. Konajú sa demonštrácie, ktoré boli historicky silno ovplyvnené Komunistickou stranou.
- 1. máj 2025: Sviatok jari a práce
Deň víťazstva (9. máj)
Víťazstvo Sovietskeho zväzu a Spojencov nad nacistickým Nemeckom sa oslavuje 9. mája 1945, teda koniec druhej svetovej vojny, alebo Veľkej vlasteneckej vojny, ako sa nazývala v Sovietskom zväze.
- 9. máj 2025: Deň víťazstva
Deň Ruska (12. jún)
Deň Ruska je národný deň Ruska, niečo ako Deň nezávislosti Ruska. Je to jeden z najmladších sviatkov Ruskej federácie, ktorý pripadá na 12. júna. Pre Rusko je 12. jún dvojnásobne význačným sviatkom.
História a vznik sviatku
Najskôr 12. júna 1990 delegáti na Prvom zjazde ľudových poslancov Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) schválili Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Deň schválenia tejto deklarácie sa stal začiatkom budovania ruskej štátnosti zakladajúcej sa na princípoch ústavného federalizmu, rovnoprávnosti a partnerstva. V tomto dokumente bola jedna podstatná výhrada - Ruská federácia nevystupuje zo zloženia ZSSR.
Neskôr, 12. júna 1991, sa prvýkrát v dejinách štátu konali priame voľby prezidenta, v ktorých zvíťazil Boris Jeľcin a stal sa prvým prezidentom RSFSR. Na hlasovaní sa zúčastnilo vyše 79 miliónov obyvateľov federácie. V roku 1994 Jeľcin svojim nariadením pridal 12. júnu význam štátneho sviatku a označil ho za Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite RF - presne tak, ako ho nazvali už v roku 1990 poslanci hnutia Demokratické Rusko. V televíznom prejave k obyvateľom krajiny Jeľcin 12. júna 1998 v úsilí navždy odstrániť akékoľvek pochybnosti o 12. júni navrhol premenovať tento sviatok na Deň Ruska. Postoje ruskej verejnosti k tomuto sviatku sa vyvíjajú.
Oslavy a program
Hlavné ruské mestá si užívajú veľké zábavné podujatia s pouličnými koncertmi, športovými súťažami, výstavami a tiež množstvom ohňostrojov. Program tohto sviatku tvoria sviatočné koncerty, výstavy, divadelné predstavenia, kultúrny program na verejnom priestranstve, podujatia v knižniciach, múzeách a kultúrnych zariadeniach či ohňostroje.
- 12. jún 2025: Deň Ruska
Petardy a ohňostroje
Deň národnej jednoty (4. november)
Pripomína ľudové povstanie, ktoré v novembri 1612 vyhnalo okupačné sily Poľsko-litovského spoločenstva, čím sa skončilo obdobie nepokojov (Smutné obdobie) a ruské zasahovanie do vojny s Poľskom. V rokoch 1613 až 1917 sa slávil Deň oslobodenia Moskvy od poľských votrelcov. Myšlienku obnoviť túto oslavu ako Deň národnej jednoty navrhla Medzináboženská rada Ruska v roku 2004. Pod novým názvom sa sviatok začal sláviť od roku 2005. Mnohí Rusi vnímali tento sviatok ako pokus nahradiť oslavy 7. novembra, výročia Ruskej revolúcie.
- 4. november 2025: Deň národnej jednoty
Oslavy v Rusku, ktoré nie sú štátnymi sviatkami
Maslenica
Maslenica je ruská tradícia, ktorá sa oslavuje celý týždeň a končí v nedeľu pred začiatkom pôstu. Koná sa veľa aktivít, podujatí, hudby a hier. Približne sa zhoduje s karnevalovými oslavami po celom svete. O jej pôvode sa hovorí, že išlo o pohanský sviatok, keďže sa lúčila zima a vítala jar, no dnes je začlenená do kresťanského kalendára a nazýva sa „Maslový týždeň“ alebo „Palacinkový (bliny) týždeň“, pretože v tomto týždni je zakázané jesť mäso a povolené sú vajcia a mliečne výrobky, ako maslo či syr.
Počas Maslenice je najdôležitejšie stretnúť sa s rodinou a priateľmi a je to ideálny čas pre nezadaných rozšíriť si okruh známych a nájsť si partnera. Každý deň tohto týždňa má tradičný názov a vlastnú symboliku; na konci osláv sa páli slamená bábka, ktorá symbolizuje zimu.
- Pondelok 24. február 2025 - nedeľa 2. marec 2025: Maslenica
Deň kozmonautiky (12. apríl)
Pre fanúšikov kozmonautiky treba povedať, že 12. apríla každého roka sa oslavuje Deň kozmonautiky, ktorý bol ustanovený na pripomenutie prvého pilotovaného letu do vesmíru. Ten sa uskutočnil 12. apríla 1961, keď sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin na palube kozmickej lode Vostok 1 ako prvý obletel Zem.
- 12. apríl 2025: Deň kozmonautiky
Pravoslávna Veľká noc
V Rusku sa pravoslávna Veľká noc oslavuje každý rok. Rovnako ako Vianoce, aj pravoslávna Veľká noc sa riadi juliánskym kalendárom. Treba však mať na pamäti, že dátum Veľkej noci sa odvíja od prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Preto sa dátumy v oboch cirkvách zhodujú raz za 3 alebo 4 roky. V ostatných rokoch sa líšia o jeden, štyri alebo päť týždňov. V Rusku však pravoslávna Veľká noc nie je spojená s voľnom. Zelený štvrtok aj Veľký piatok či Veľkonočný pondelok sú pracovné dni, no ruskí veriaci ich aktívne slávia. V súčasnosti existuje iniciatíva, ktorej cieľom je zjednotiť dátum Veľkej noci pre všetky náboženstvá na pevný termín.
- 20. apríl 2025: Pravoslávna Veľká noc
Deň svätého Petra a svätej Fevronie (8. júl)
Deň svätého Petra a svätej Fevronie, známy aj ako Deň rodiny, lásky a vernosti, bol v Rusku oficiálne zavedený v roku 2008. Svetlana Medvedevová, manželka súčasného predsedu vlády Dmitrija Medvedeva, patrí medzi najaktívnejšie propagátorky tohto nového sviatku. Jeho symbolom je biela margaréta. Je to niečo ako pravoslávna verzia Valentína, ktorý sa oslavuje na Valentína 14. februára (a oslavujú ho aj Rusi). „Súperenie“ medzi týmito dvoma oslavami (Valentín a Deň svätého Petra a svätej Fevronie) vyvolalo v krajine veľa kontroverzií.
- 8. júl 2025: Deň svätého Petra a svätej Fevronie
Deň vedomostí (1. september)
1. september je deň, keď sa v Rusku každý rok začína školský rok (a v mnohých ďalších bývalých sovietskych republikách). Nazýva sa Deň vedomostí a znamená koniec leta a začiatok jesene (ktorá prichádza v Rusku pomerne skoro). Deti oslavujú tento deň slávnostne oblečené a do školy prichádzajú s kyticou kvetov.
- 1. september 2025: Deň vedomostí (uskutoční sa nasledujúci pondelok)
Súvisiace dni a kultúrne oslavy
Puškinov deň Ruska (6. jún)
Početnými kultúrnymi, literárnymi, filmovými i osvetovými podujatiami a prednesmi poézie mnohí obyvatelia Ruskej federácie tradične slávia Puškinov deň Ruska. Pripadá na 6. júna, na deň narodenia básnika, prozaika a dramatika Alexandra Sergejeviča Puškina (1799-1837).
V sovietskych časoch sa deň narodenia veľkého básnika slávil ako Puškinov sviatok poézie. Bez ohľadu na spoločenské zriadenie a životnú úroveň mal tento deň v mysliach a srdciach Rusov významné miesto. Puškinov sviatok poézie od roku 1997 nesie názov Puškinov deň Ruska. Sviatok nadobudol štátny štatút na základe Nariadenia prezidenta Ruskej federácie z 21. mája 1997 "K 200. výročiu narodenia A.S. Puškina" a o zavedení "Puškinovho dňa Ruska".
Deň ruského jazyka (6. jún)
Z iniciatívy Organizácie Spojených národov (OSN) sa deň narodenia A. S. Puškina - 6. jún - oslavuje aj ako Deň ruského jazyka. OSN v rámci programu podpory a rozvoja viacjazyčnosti a kultúrnej diverzity vo svojich priestoroch v New Yorku pravidelne slávi Deň ruského jazyka. OSN v rámci svojho programu slávi od roku 2010 každý rok všetkých šesť oficiálnych jazykov.
Vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev 6. júna 2011 podpísal Nariadenie o každoročnom slávení Dňa ruského jazyka 6. júna. Ruština patrí medzi najväčšie jazyky sveta a je najrozšírenejším slovanským jazykom. Podľa OSN ruský jazyk ovláda približne 250 miliónov ľudí na svete.
Prehľad štátnych sviatkov v Rusku 2026
Rusko má zákonom určené celoštátne nepracovné sviatky. Okrem nich môže vláda každý rok rozhodnúť aj o presune niektorých voľných dní, aby vznikli dlhšie obdobia pracovného pokoja. Nižšie nájdete prehľad štátnych sviatkov v Rusku v roku 2026 vrátane presunutých voľných dní.
- Január:
- 1. január - Nový rok
- 2. január - Novoročné prázdniny
- 3. január - Novoročné prázdniny
- 4. január - Novoročné prázdniny
- 5. január - Novoročné prázdniny
- 6. január - Novoročné prázdniny
- 7. január - Pravoslávne Vianoce
- 8. január - Novoročné prázdniny
- 9. január 2026 - presunutý deň pracovného pokoja
- Február:
- 23. február - Deň obrancov vlasti
- Marec:
- 8. marec - Medzinárodný deň žien
- 9. marec 2026 - presunutý deň pracovného pokoja
- Máj:
- 1. máj - Sviatok jari a práce
- 9. máj - Deň víťazstva
- 11. máj 2026 - presunutý deň pracovného pokoja
- Jún:
- 12. jún - Deň Ruska
- November:
- 4. november - Deň národnej jednoty