Vianoce patria v Poľsku medzi najdôležitejšie a najobľúbenejšie katolícke sviatky, pričom ich oslavy sa začínajú 24. decembra. Napriek tomu, že 24. december je v Poľsku bežným pracovným dňom, mnohé firmy a obchody sa zatvárajú skôr, aby sa ľudia mohli pripraviť na slávnostný večer. Skutočné vianočné oslavy začínajú po súmraku s objavením sa prvej hviezdy na oblohe.
Prípravy na Vianoce často začínajú niekoľko týždňov dopredu, najmä kvôli nákupom zásob. Hlavným počiatkom vianočných osláv je však Štedrý deň, nazývaný aj Wigilia.
Štedrý deň (Wigilia) v Poľsku
Pred štedrovečernou večerou si Poliaci tradične dodržiavajú pôst počas celého dňa. K stolu si zasadajú až vtedy, keď sa na nebi objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.
Pod obrusom sa tradične vkladá seno, ktoré má pripomínať chudobu, v ktorej sa narodil Ježiš Kristus. Na niektorých miestach sa tiež dodržiava zvyk vkladať pod obrus aj rybiu šupinu pre zabezpečenie prosperity v nasledujúcom roku.
Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok (opłatki). Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými, pričom si vymieňajú priania dobrých Vianoc a prosia o odpustenie za previnenia z uplynulého roka. Tento zvyk má veľkú váhu a patrí k najdôležitejším momentom.
Poliaci počas štedrovečernej večere zvyčajne nejedia mäso a nepijú tvrdý alkohol. Podľa tradície by mala večera pozostávať z 12 chodov, symbolizujúcich 12 apoštolov a 12 mesiacov v roku. V súčasnosti sa však táto tradícia už nedodržiava v takej miere, nakoľko niekedy je ťažké toľko jedál skonzumovať. Podľa jednej povery by sa malo k stolu zasadnúť v párnom počte osôb, inak by do roka niekto z rodiny mohol zomrieť.
Napriek zmenám sa však pri štedrovečernom stole naďalej dodržiavajú niektoré tradície, najmä lámanie oblátky a čítanie z Biblie.
Tradičné poľské štedrovečerné jedlá
Štedrovečerná večera je mimoriadne slávnostná a bohatá na tradičné jedlá. Medzi často pripravované pokrmy patria:
- Boršč (cviklový, často podávaný s malými pirohami plnenými hríbmi).
- Hubová polievka.
- Rybacia polievka.
- Kyslá polievka z ražnej múky (żurek).
- Pirohy (pierogi), často plnené kapustou, hríbmi, alebo sladkou kapustou.
- Kapustové závitky s pohánkovou kašou.
- Ryby rôznych druhov a príprav (napr. kapor, slede v octe alebo smotanovej omáčke, ryba v aspiku).
- Kapusta podávaná ako príloha k zemiakom, hrachu alebo ako náplň do pirohov.
- Kutia - sladká kaša z obilnín, orechov, medu a maku, ktorá sa môže líšiť podľa rodinných zvyklostí.
- Makové koláče a perník.
- Opekance poliate mliekom s makom a medom.
Na záver večere sa často podáva kompót - nápoj zo sušeného ovocia.
V niektorých rodinách sa dodržiava aj tradícia prestierania jedného taniera navyše pre náhodného pocestného či pútnika, ktorý by mohol zaklopať na dvere.
Vianočný stromček v Poľsku
Vianočné stromčeky sa v Poľsku tradične zdobia tradičnými ozdobami, no stále sa nájdu aj jablká, orechy a perníčky. Kedysi sa stromčeky zdobili až priamo na Štedrý deň, no v súčasnosti mnohé rodiny s tým začínajú skôr, aby si predĺžili vianočnú atmosféru.
Vianočný stromček, ako hlavná sviatočná ozdoba, sa v Poľsku rozšíril v 30. rokoch minulého storočia. V okolí Krakova bol vrchný diel stromčeka kedysi vešaný opačne, špičkou k zemi. Existujú zmienky z polovice 19. storočia, že sa stromček dal posúvať pomocou šnúrky, pričom rodičia ho medzi Vianocami a Novým rokom spúšťali, aby si deti mohli zjesť ozdoby v podobe sladkostí.
Kto nosí darčeky na Vianoce v Poľsku?
Darčeky sú neodmysliteľnou súčasťou poľských Vianoc, pričom sa rozbaľujú po štedrovečernej večeri, rovnako ako na Slovensku. V Poľsku si rodičia môžu vybrať hneď zo šiestich rôznych postáv, ktoré deťom nosia darčeky, aby sa zachovalo čaro Vianoc:
- Svätý Mikuláš (Święty Mikołaj) - tradičný nositeľ darčekov už od 15. storočia.
- Gwiazdor - postava pripomínajúca starého biskupa s brezovou haluzou, ktorá môže deťom dávať úlohy zaspievať koledu.
- Hviezdička (Gwiazdka) - rozšírená najmä v juhozápadnom Poľsku, spojená s prvou hviezdou na oblohe.
- Malý anjelik (Aniołek) - často nevidený darca, ktorý necháva darčeky pod stromčekom.
- Ježiško v podobe bábätka (Dzieciątko) - postava prichádzajúca z Česka, pôsobiaca najmä na juhu Poľska.
- Dedo Mráz (Dziadek Mróz) - pôsobí vo východnej časti Poľska, často sprevádzaný Snehuličkou, no kvôli historickým súvislostiam nie je vždy s nadšením prijímaný.
Klasické darčeky sa pod stromčekmi začali objavovať v 19. storočí, najprv v rodinách vyšších vrstiev, a až v 20. storočí sa rozšírili aj na dediny, kde sa spočiatku rozdávali drobnosti ako jablká či sladkosti.
Poľské koledy
Poľské koledy sú ukážkou zľudovatenia kresťanských tém, pričom mnohé z nich oslavujú Pannu Máriu. Hoci sa námetmi podobajú slovenským, mariánske koledy sú v Európe pomerne ojedinelé.
Najobľúbenejšou poľskou koledou je Bóg się rodzi (Boh sa rodí). Spoločné spievanie koled v domácnostiach už nie je také bežné ako kedysi, no koledy sa stále spievajú s deťmi, púšťajú sa z nahrávok alebo sa ozývajú v kostoloch. Zvykom ostáva aj koledovanie detí od domu k domu, kde za spev dostávajú drobnú odmenu a prajú všetko najlepšie.
Hudobné ukážky CD - LH BYSTRIANKA - Nova radosť, vianočné koledy, Videorohaľ
Stále dodržiavané vianočné tradície
Okrem vyššie uvedených zvykov sa v Poľsku stále dodržiavajú aj ďalšie tradície:
- Pôst o Štedrom dni - dnes už skôr odporúčaný, ale dodržiavaný mnohými obyvateľmi.
- Návšteva polnočnej omše - vysoká účasť na bohoslužbe je pre Poliakov dôležitou súčasťou Vianoc.
- Štedrovečerná výslužka zvieratám - podobne ako na Slovensku, aj v Poľsku sa niektoré domácnosti starajú o zvieratá aj počas sviatkov.
Medzi menej početné, no stále pretrvávajúce zvyky patrí aj chodenie na cintorín spomenúť si na zosnulých blízkych.
Kam sa v Poľsku pozrieť na Vianoce
Pre tých, ktorí by chceli zažiť poľské Vianoce na vlastnej koži, sú obľúbenou destináciou:
- Vianočné trhy - najmä v Krakove a Vroclavi ponúkajú bohatú sviatočnú atmosféru, dekorácie, darčeky a vianočné pochúťky.
- Vianoce v poľských horách - miesta ako Zakopané ponúkajú romantickú zimnú atmosféru, lyžovačku a termálne pramene.