Novoročný koncert Viedenských filharmonikov (Wiener Philharmoniker) je jedným z najprestížnejších a najznámejších hudobných podujatí na svete. Tento každoročný koncert, konaný 1. januára v Zlatej sále Musikvereinu vo Viedni, je významnou chvíľou pre Viedeň, Rakúsko a celý svet, ktorá sa stala symbolom kultúrnej a umeleckej výnimočnosti. Viedeň je domovom najväčších klasických hudobných majstrov vrátane Wolfganga Amadea Mozarta, Josepha Haydna či Ludwiga van Beethovena, a táto tradícia pokračuje aj v novom roku.
Zrodenie tradície a jej vývoj
Prvý Novoročný koncert Viedenských filharmonikov sa konal 31. decembra 1939. Koncert organizovali Viedenskí filharmonici, jeden z najprestížnejších a najstarších symfonických orchestrov na svete, založený v roku 1842. Pôvodne sa táto tradícia začala v kontexte nacistickej propagandy, ktorá si bola plne vedomá všeobecnej obľúbenosti hudby Johanna Straussa a rozhodla sa tento fenomén využiť na šírenie falošného obrazu Viedne ako bezstarostnej metropoly anektovanej krajiny. Aby sa predišlo prípadným komplikáciám, predstavitelia režimu dokonca neváhali Johanna Straussa ml. posmrtne arizovať sfalšovaním matričných záznamov preukazujúcich jeho čiastočne židovský pôvod.
Viedenskí filharmonici, vedení presvedčením, že treba poznať vlastnú históriu, sprístupnili svoje archívy z rokov 1938-1945 historickému bádaniu, aby sa z udalostí minulosti poučili. Po roku 1940, keď sa koncert nekonal, sa od roku 1941 natrvalo etabloval v novoročnom termíne. Dirigent Clemens Krauss, ktorý mal zásadný zástoj na udomácnení tvorby dynastie Straussovcov v repertoári, dirigoval všetky Novoročné koncerty až do roku 1945. Po skončení druhej svetovej vojny v započatej tradícii pokračovali Viedenskí filharmonici - dvakrát s dirigentom Josephom Kripsom, a v rokoch 1948-1954 ich opäť viedol Clemens Krauss.
Éra Williho Boskovského a nástup hosťujúcich dirigentov
V roku 1955 prevzal dirigovanie Novoročných koncertov koncertný majster Willi Boskovsky, ktorý viedol orchester podľa vzoru Johanna Straussa ml. od pultu 1. huslí. Počas Boskovského 25 rokov trvajúcej éry sa koncert postupne stal významnou nadregionálnou kultúrnou udalosťou s veľkým mediálnym pokrytím. Prvý televízny prenos sa uskutočnil v roku 1959, prvý prenos do Japonska v roku 1973 a od roku 1975 sa začala spolupráca s nahrávacími spoločnosťami.
Na dirigovanie Novoročného koncertu v roku 1980 oslovil orchester Američana Lorina Maazela. Rok 1987 patrí medzi najpamätnejšie v histórii koncertu, keď pod vedením Herberta von Karajana zneli známe operetné predohry, valčíky a polky ako vážne symfonické kompozície. Výnimočnosť podujatia vtedy podčiarklo aj vystúpenie jedinej pozvanej sólistky v dejinách Novoročného koncertu - koloratúrnej sopranistky Kathleen Battlovej, ktorá v sprievode orchestra účinkovala vo valčíku Frühlingsstimmen.
Po Karajanovom prelomovom koncerte začali Viedenskí filharmonici pozývať každý rok iného veľkého majstra taktovky. Od roku 1988 sa pri pulte vystriedalo 14 dirigentov, väčšina z nich opakovane:
- Claudio Abbado
- Zubin Mehta
- Carlos Kleiber
- Riccardo Muti
- Lorin Maazel
- Nikolaus Harnoncourt
- Seiji Ozawa
- Mariss Jansons
- Georges Prêtre
- Daniel Barenboim
- Franz Welser-Möst
- Gustavo Dudamel
- Christian Thielemann
- Andris Nelsons
Miesto konania: Zlatá sála Hudobného spolku (Musikverein)
Tradičné novoročné koncerty Viedenských filharmonikov sa konajú v Zlatej sále viedenského Musikvereinu. Tento majestátny priestor bol otvorený 6. januára 1870 a jeho architektom bol Theophil Hansen. Zlatá sála, nazývaná aj „Veľká sála“, je domovom Viedenských filharmonikov a je celosvetovo známa svojou jedinečnou akustikou, ktorá umocňuje zážitok z každej skladby.
Repertoár: Od rodiny Straussovcov k súčasným trendom
V rokoch zrodu tradície straussovských koncertov a počas prvých dvadsiatich rokov sa repertoár zameriaval výlučne na diela Johanna Straussa ml., jeho bratov Josefa a Eduarda a ich otca Johanna Straussa st. Ich Novoročný koncert sa každý rok predstavuje skladby, prevažne od rakúskych skladateľov, najmä od rodiny Straussovcov.
Od roku 1961 sa do programu sporadicky dostávali kompozície aj ďalších skladateľov z prostredia viedenskej operety a tanečných salónov. Príležitostne sa v programe Novoročného koncertu ocitli popri dielach Straussovcov a viedenských operetných autorov aj charakterovo kompatibilné kompozície iných skladateľov (napríklad Berlioz, Rossini, Mozart, Beethoven), zväčša v súvislosti s aktuálnymi výročiami. Johann Strauss ml. zostáva neprekonateľným fenoménom - géniom, ktorý dokázal povýšiť spoločenský tanec na vrcholné umenie. Samotný viedenský valčík je fascinujúci symbol elegancie pohybu, kde sa ladnosť pretvára do formy, do ktorej každý tanečník aktívne prispieva svojím osobitým vyjadrením a energiou.
Zaujímavosťou je, že Johannes Brahms obdivoval tvorbu Johanna Straussa ml. Boli v intenzívnom kontakte, čo dokazuje aj ich spoločná fotografia z roku 1894 a anekdoty o Brahmsovom uznaní Straussovho génia.
Prehľad vybraných skladieb z programov
Koncerty ponúkajú pestrý program, ktorému často dominuje tvorba Johanna Straussa ml., s celkovým počtom 17-18 skladieb, vrátane prídavkov. Program často otvára dielo Johanna Straussa st., ako napríklad Freiheits-Marsch, op. 226 (Pochod slobody), ktorý vznikol v revolučnom roku 1848.
Medzi obľúbené valčíky patrí Dorfschwalben aus Österreich, op. 164 (Dedinské lastovičky z Rakúsk) od Josefa Straussa, hudobne stelesňujúci idylický obraz rakúskej krajiny. Z diel Johanna Straussa ml. sa často uvádza Demolirer-Polka, Polka francaise, op. 269, venovaná robotníkom prestavujúcim Viedeň v roku 1864, alebo Lagúnový valčík (Lagunen-Walzer, op. 411) z operety Noc v Benátkach. Program tiež zahŕňa rýchle polky, ako napríklad Luftig und duftig, op. 206 (Vzdušný a voňavý) od Eduarda Straussa.
Medzi ďalšie často hrané diela patria predohra k slávnej operete Cigánsky barón, valčík Accelerationen, op. 234, polky ako Entweder - oder!, op. 403 a Annen-Polka, op. 117 (venovaná matke Straussovcov), rýchla polka Tritsch-Tratsch, op. 214 a valčík Wein, Weib und Gesang, op. 333.
Neodmysliteľnými prídavkami Novoročného koncertu sú slávny valčík Na krásnom modrom Dunaji, pred ktorým často zaznie krátky príhovor dirigenta, a Radetzkého pochod od Johanna Straussa staršieho.
Inkluzívny rozmer a diela žien-skladateliek
V posledných rokoch sa do programu Novoročného koncertu dostávajú aj diela žien-skladateliek, čo predstavuje moderný a inkluzívny rozmer tradície. V roku 2025 bola po prvýkrát uvedená kompozícia z pera ženy. V ročníku 2026 zazneli diela dvoch pozoruhodných autoriek: Josephine Weinlich, ktorej polka-mazúrka Sirenen Lieder (Piesne sirén) vniesla do sály historický pôvab, a Florence Price. Jej zaradenie do programu bolo silným symbolickým krokom, keďže Price bola vôbec prvou Afroameričankou, ktorej symfóniu zahral významný americký orchester už v roku 1933.
Dirigenti Novoročného koncertu: Maľba majstrov taktovky
Za dirigentským pultom Novoročného koncertu sa doteraz vystriedalo 18 zvučných mien, pričom každý dirigent prináša svoj jedinečný štýl a interpretáciu. Medzi najvýznamnejších patria:
- Clemens Krauss: Mal zásadný zástoj na udomácnení tvorby dynastie Straussovcov v repertoári Viedenských filharmonikov v predvojnovom období.
- Riccardo Muti: Rodák z Neapola dirigoval novoročný koncert už po siedmykrát v roku 2025. Má s Viedenskou filharmóniou dlhoročné umelecké partnerstvo a priateľstvo - s orchestrom spolupracuje už 54 rokov a filharmóniu dirigoval viac ako 500-krát. Muti je čestným členom Viedenských filharmonikov od roku 2011 a je preslávený svojou interpretáciou operných diel. Zdôrazňuje, že „hudba je najlepším liekom pre dušu“ a nesie posolstvo nádeje a mieru.
- Daniel Barenboim: Dirigoval koncert v Musikvereine a v súčasnosti je riaditeľom Berlínskej štátnej opery a Staatskapelle Berlin. Získal desiatky vyznamenaní, titulov, ocenení a cien.
- Yannick Nézet-Séguin: Kanadský dirigent, ktorý v roku 2026 vniesol do tradície Novoročných koncertov moderný a inkluzívny rozmer svojou energiou a zameraním na diela žien - skladateliek. Je známy tým, že do programov zaraďuje moderné prvky a dáva priestor dielam, ktoré boli v minulosti prehliadané.
Novoročný koncert ako globálny kultúrny fenomén
Novoročný koncert Viedenských filharmonikov je dnes celosvetovo najsledovanejším podujatím klasickej hudby. Toto prestížne podujatie je nielen hudobnou udalosťou, ale aj spoločenskou, symbolom kultúrnej a umeleckej výnimočnosti. Ročne ho sledujú milióny divákov (podľa dostupných zdrojov 50-55 miliónov) v približne 90 až 92 krajinách sveta prostredníctvom priameho televízneho prenosu.
Orchester, ktorý sa považuje za hudobného vyslanca Rakúska, ním chce celému svetu sprostredkovať „pozdrav v duchu nádeje, priateľstva a mieru“. Rakúšania zároveň využívajú túto príležitosť na prezentáciu pozoruhodnej histórie svojej krajiny. Koncert sa koná za účasti popredných predstaviteľov štátu a vďaka televíznemu prenosu je prístupný širokej verejnosti. Umenie je pre človeka nepostrádateľné; je to duchovný vitamín a nevyhnutná živina, bez ktorej sa plnohodnotne nedá žiť.
Výzvy pandémie a odolnosť tradície (2021)
V časoch pandémie koronavírusu sa Novoročný koncert v roku 2021 po prvý raz v histórii konal bez prítomnosti divákov vo vyše 2000-miestnej Veľkej sále Hudobného spolku. Organizátori napriek tomu s koncertom počítali ako s dôležitým signálom pre celý svet, pričom zvažovali prítomnosť tisícky divákov za prísnych protikoronavírusových opatrení, ako boli rýchlotesty a dodržiavanie rozostupov.
Hoci sa napokon koncert uskutočnil bez publika, na konci oboch častí programu zaznel v sále potlesk vďaka iniciatíve ORF - tisíce ľudí z celého sveta zaslali svoj aplauz v audioformáte. Dirigent Riccardo Muti vo svojom príhovore pred Valčíkom na krásnom modrom Dunaji apeloval na lídrov sveta, „aby po annus horribilis, tomto hroznom roku, chápali kultúru ako základnú hodnotu pri smerovaní k lepšej spoločnosti“.
Baletné intermezzá a filmové vsuvky
Televízna produkcia ORF tradične obohacuje priamy prenos o filmové prestávky a predtočené novoročné baletné vystúpenia. Tieto baletné miniatúry, často nakrúcané na architektonicky významných miestach Viedne, v nádhernom súzvuku s filmovými prestrihmi mesta dotvárajú majstrovský scenár koncertu.
Napríklad v roku 2025 sa počas prestávky pripomenulo 200. výročie narodenia Johanna Straussa ml. filmom s názvom „2025 - Straussova odysea“. Tento približne 25-minútový film priniesol netradičný pohľad na život a tvorbu Straussa ml., pričom jeho dej sa odohrával na vesmírnej lodi „Danube II“, ktorej posádkou bol osobne Thomas Strauss - prapravnuk Johanna Straussa ml.
V ročníku 2026 vytvoril baletné medzihry hviezdny choreograf John Neumeier. Tento legendárny americký choreograf oslávil v roku 2024 svoje 85. narodeniny a jeho účasť na koncerte je v umeleckom svete vnímaná ako veľká pocta tradícii. Neumeier je známy tým, že balet nevníma len ako dekoráciu, ale ako rovnocenný dramatický prvok k hudbe.
tags: #novorocny #koncert #viedenskych #filharmonikov #rtvs