Karneval "ala" Rio de Janeiro v Senci 29.6.2012- zahájenie
Predpredaj lístkov na kultúrne podujatia
Vstupenky na kultúrno-spoločenské podujatia je možné zakúpiť on-line alebo osobne:
- Počas pracovných dní v kancelárii MsKS na prízemí od 08:00 do 15:00 hod.
- V kancelárii oddelenia Labyrint na 2. poschodí od 08:00 do 17:00 hod.
- V pokladni kina od 10:30 do 18:30 hod.
- Cez víkend pol hodinu pred podujatím v pokladni kina (resp. u informátora MsKS) vo vstupnej hale MsKS v Senci.
Vstupenky na kultúrne podujatia sa dajú rezervovať po dobu 7 dní od vykonania rezervácie. Na filmové predstavenia sa vstupenky predávajú on-line alebo na predajných miestach.
Charakteristika mesta Senec
Senec (maď. Szenc, historicky Szempc, nem. Wartberg) je okresné mesto na Slovensku, ležiace v Bratislavskom kraji. Mesto sa nachádza na juhozápade Slovenska, 25 km východne od Bratislavy. Nadmorská výška je približne 121 až 160 metrov nad morom, pretože sa rozkladá na rozhraní Podunajskej roviny a pahorkatiny. Pre svoju polohu a bohaté kultúrno-spoločenské vyžitie je veľmi častou voľbou pre bývanie či dovolenkovú rekreáciu nielen u Slovákov. Najbližšie pohorie, Malé Karpaty, je vzdialené približne 15 km.
Dopravná dostupnosť
Mesto má veľmi dobrú dopravnú polohu, neďaleko prechádza diaľnica D1 Bratislava - Žilina a priamo mestom prechádza železničná trať Bratislava - Štúrovo. Relatívne blízko sa nachádza aj letisko M. R. Štefánika v Bratislave a hraničné priechody do Rakúska a Maďarska.
Historický vývoj Senca
Neolit až príchod Slovanov
Podľa viacerých nálezísk a lokalít môžeme povedať, že Senec a jeho okolie bolo obývané od neolitu cez dobu bronzovú, železnú, rímsku až po príchod Slovanov v 6. storočí. Katastrofálne následky na vývoj mal tatársky, resp. mongolský vpád v roku 1241, po ktorom nasledovalo dosídlenie územia.
Prvá písomná zmienka a nemecká kolonizácia
Z roku 1252 pochádza prvá písomná zmienka o Senci, z ktorej sa dozvedáme, že darovaná zem Chondol (susedná obec Tureň) bola opustená, pričom Zemch (Senec) sa spomína pod názvom villa (dedina), čiže lokalita bola obývaná. Z listiny z roku 1276 sa dozvedáme, že istý Bodo predal majetky ležiace pri Senci hosťom bratislavského hradu žijúcim v Senci. Išlo o nemeckých prisťahovalcov pochádzajúcich z územia Bavorska, a teda aj Senec zasiahla podobne ako okolité mestá Bratislava, Pezinok, Modra, Šamorín nemecká kolonizácia. Nemecké etnikum si svoje vedúce postavenie zachovalo minimálne do konca stredoveku, čo svedčia zachované mená seneckých richtárov: Gruch Fridlinus (1332) a Nicolaus Layhbach (1423), podobne aj odtlačky pečatidiel známych zo 16. storočia s nemeckým názvom Senca (Wartberg).
Stredoveký rozvoj
Zaujímavé je, že medzi rokmi 1377 až 1460 študovalo na viedenskej univerzite 17 študentov zo Senca. Od roku 1335 sa konali trhy raz za týždeň, vždy v utorok. Mýtna stanica existovala už pred rokom 1412, miestni obyvatelia boli od platenia dane oslobodení. V roku 1397 sa Senčania súdili o právo užívania takzvaného Čierneho lesa v modranskom chotári pred samotným panovníkom Žigmundom, no spor nakoniec prehrali. V roku 1423 sa odohral incident, keď podľa správy celé senecké obyvateľstvo na čele s richtárom vtrhlo do časti pezinského chotára susediaceho s Doľanmi a tamojšie hraničné body zrovnali so zemou.
Raný novovek
V ranom novoveku tvorili obyvateľstvo šľachtické rody, obchodníci, remeselníci a poddaní sedliaci a želiari. Zemepánmi boli Turzovci, od roku 1642 Esterháziovci, okrem nich vlastnili určité časti chotára rodiny feudálov (Peršincovci, Mehéšovci, Balogovci, Poórovci, Heringešovci, Kováčovci). Medzi významnými osobnosťami sa objavovali aj slovenské priezviská.
Ekonomický rozvoj a cechy
V 16. storočí sa zvyšovali príjmy tridsiatkovej stanice - rok 1556 - 21 tisíc zlatých, 1586 - 32 tisíc, 1587 - 49 tisíc, čo boli najvyššie čiastky spomedzi ostatných tridsiatkov na juhozápadnom Slovensku. Prvé správy o cechoch sú z júna 1599, keď senecký richtár žiadal bratislavského o zaslanie štatútu tkáčskeho cechu. Ďalším cechom bol v roku 1604 cech krajčírov, špecializujúci sa na šitie pánskych odevov a kožušín. V roku 1612 sa spomína cech mäsiarov, od roku 1745 fungoval cech hrnčiarov, v roku 1746 vznikol samostatný cech murárov a staviteľov. V 18. storočí sa rozvíjal aj obchod.
Vojny, pohromy a hospodárske súpisy
Do života ľudí nepriaznivo zasiahli vojny a pohromy. V roku 1663 mestečko napadli Turci, v máji 1705 bolo vidieť Senec s kostolom v plameňoch, zapálených kurucmi, požiar bol aj v roku 1764. V roku 1776 požiar zničil budovu školy vyššieho typu Collegium oeconomicum a zhoreli aj okolité domy, preto Mária Terézia oslobodila Senec na dva roky od platenia daní. Rok predtým zasiahla mestečko povodeň.
Podľa hospodárskeho súpisu župných úradov z roku 1715 bolo v Senci 258 rodín a odhaduje sa, že počet obyvateľov bol 1032. Podľa súpisu pôdy a majetku bolo v roku 1768 v mestečku 218 poddanských rodín. Dôležitým dokladom vtedajších pomerov je takzvaný Jozefínsky dotazník z roku 1785, podľa ktorého bol zemepánom Senca gróf František Eszterházi, Senec mal 328 domov a 374 rodín. Celkový počet obyvateľov bol 1814. Obyvatelia boli rímskokatolíckeho náboženstva, národnosti maďarskej, slovenskej a nemeckej (prevažne Židia). V mestečku bol kostol s farárom, ktorý užíval jednu usadlosť s lúkami, vinohradom a faru s 5 miestnosťami. Bol tu aj chudobinec, ktorý obývalo 6 ľudí. Richtárom bol Štefan Molnár.
V mestečku sídlili remeselníci - kolári, krajčíri, čižmári, kožiar, hodinár, pekár, zlatník, sklenár a panský staviteľ. Bol tu aj mlyn na obilie. Chotár mestečka bol v prvej akostnej triede, lúky a vinohrady v druhej. Pestovali sa najmä raž, pšenica a jačmeň, darilo sa kukurici a strukovinám, v okolí Čiernej vody konope a ľan, čiastočne zelenina.
Manufaktúry a novšie profesie
V rokoch 1773 - 80 fungovala ženská polepšovňa, kde pracovali odsúdené ženy v textilnej manufaktúre, špecializujúcej sa na výrobu textilu z konopnej priadze a ľanu, krajčírskych potrieb a výrobkov. Bola tu aj farbiareň s čistiarňou látok. Ďalšia manufaktúra pracovala v rokoch 1787 - 90, vyrábala sa tu priadza z konopí a kúdele. Okrem spomínaných textiliek sa v Senci spracúvala konská srsť a vlasy, z ktorých sa vyrábali kefy a metly. V 19. storočí manufaktúry zanikli. Hospodárske súpisy dokladajú existenciu cechov, neskôr boli zavedené zoznamy remeselníkov a živnostníkov, v ktorých sa objavujú aj nové profesie ako napríklad lekárnik, lekár (chirurg), starinári či obchodníci s liehom, čo súviselo s otvorením pálenice. Od roku 1845 sa začala ťažba štrku.
Administratívne zmeny a štatistiky obyvateľstva
V roku 1872 vznikol slúžnovský obvod, ktorý tvoril siedmy okres Bratislavskej župy, prvý slúžny bol Ferdinand Helmbacher. K úradu patrilo 8 notariátov, ktoré mu boli úplne podriadené. Pod okres patrili okrem Senca napríklad aj Svätý Jur, Pezinok a Modra.
Od roku 1869 máme k dispozícii výsledky zo sčítaní obyvateľstva:
- 1869: 357 domov a 2837 obyvateľov
- 1880: 415 domov a 3138 obyvateľov
- 1900: 512 domov a 3552 obyvateľov
- 1910: 593 domov a 3915 obyvateľov (z toho 182 uviedlo slovenčinu ako materinský jazyk - 4,6%)
V roku 1921 sa k československej národnosti prihlásilo už 753 ľudí (16,17% z celkového počtu 4656). Ostatní uviedli maďarskú (75%) alebo židovskú národnosť (6%). K židovskému vierovyznaniu sa prihlásilo 408 a v nasledujúcom sčítaní v roku 1930 502 ľudí, čo znamenalo nárast v relatívnych aj v absolútnych číslach.
Medzivojnové obdobie a kolonizácia
Počas medzivojnového obdobia zaznamenáva Senec všeobecný rozvoj. Postavil sa obecný dom (mestský úrad), vydláždili hlavné ulice, buduje sa elektrické osvetlenie a vzniká areál dnešných Slnečných jazier. Majetky Eszterháziovcov boli vyvlastnené a pridelené takzvaným kolonistom - ľuďom z Oravy, Kysúc a Moravy, ktorí sa usídlili v južnej časti mesta a vystavali nové budovy. To malo za následok, že v rokoch 1921 a 1930 stúpol počet trvalo obývaných domov z 625 na 888. Počet obyvateľov československej národnosti sa zvýšil o 1181 na 1934, čo predstavovalo 34,48%. Celkový počet obyvateľov bol 5609, z toho mali Maďari väčšinu s 56,43%. Počas celého obdobia suverénne prevládalo rímskokatolícke vierovyznanie.
Viedenská arbitráž a povojnový vývoj
2. novembra 1938 sa konala Viedenská arbitráž, na základe ktorej Senec pripadol horthyovskému Maďarsku. To znamenalo zhoršenie životných podmienok pre všetky vrstvy obyvateľstva, predovšetkým pre kolonistov, ktorí boli ešte v roku 1938 vyhnaní, a pre Židov, ktorí boli v roku 1944 deportovaní do koncentračných táborov. Po druhej svetovej vojne sa mesto vrátilo do ČSR. V roku 1947 prebehla výmena obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom, vďaka ktorej prišlo do Senca takmer tisíc Slovákov - evanjelikov z maďarskej obce Pitvaroš a niektorí občania maďarskej národnosti odišli do rôznych obcí v Maďarsku.
Socializmus a panelová výstavba
V rokoch 1949 - 60 bol Senec sídlom okresu. V období socializmu sa rýchlo zvyšoval počet domov a obyvateľov. Do mesta sa sťahovali, najmä v 70. a 80. rokoch po výstavbe sídlisk, ľudia z celého Slovenska, čo súčasne znamenalo postupné znižovanie podielu maďarskej národnosti. Zaniklo súkromné podnikanie a namiesto starých prízemných domov vyrástli výškové prevažne panelové bytovky. Prvé bytové domy, postavené ešte tradičnou tehlovou technológiou, vznikli v 50. rokoch pozdĺž Šafárikovej ulice a na Kollárovej ulici, Námestí 1. mája. Panelová výstavba začala v rokoch 1968 - 1969, keď bolo dokončených prvých 5 štvorpodlažných panelákov typu NMB na Svätoplukovej ulici a pokračovala na prelome 70. a 80. rokov sídliskom Juhozápad a Západ (Salámka). Výstavba najväčšieho sídliska Stred znamenala zároveň aj najväčší zásah do vzhľadu mesta. Po veľkoplošnej asanácii na Námestí 1. mája, Kollárovej ulici, Ulici SNP, Hurbanovej ulici a Hollého ulici sa v rokoch 1986 - 1989 postavili štvor-, šesť-, osem- a trinásťpodlažné panelové domy typu P1.15.
Mesto po roku 1989
Po roku 1989 prešlo mesto výraznou modernizáciou a je vzhľadom na svoju polohu blízko Bratislavy, ako aj Slnečným jazerám veľmi vyhľadávané. Výstavba bytových domov a sídlisk pokračovala aj v novom režime.
Kultúrne a verejné inštitúcie
Mestské kultúrne stredisko (MsKS) Senec
MsKS Senec (renovovaná budova na Mierovom námestí) bolo zriadené v roku 1977 a v súčasnosti je strediskom kultúry v regióne. Konajú sa tu divadelné predstavenia, koncerty a spoločenské akcie. Súčasťou MsKS je kino, amfiteáter a knižnica.
V meste žije niekoľko umelcov. Múzeum sa v meste nachádza v Tureckom dome. V meste sa nachádza viacero verejných stavieb, väčšina bola postavená po druhej svetovej vojne.
Významné budovy
- Budova mestského kultúrneho strediska (Námestie 1. mája) z roku 1978. Jej výstavba znamenala značný zásah do vzhľadu seneckého námestia, pretože bolo zbúraných približne 15 historických domov. Dnes sa v budove nachádza kino, knižnica, hotel, kníhkupectvo, elektrotechnický obchod, obchod s oblečením, kaderníctvo, cestovná kancelária a pod.
- Poliklinika (Farské námestie a Námestie 1. mája). Staršia budova pochádzala z roku 1888 a bola zbúraná v roku 2012. Novšia budova polikliniky sa nachádza na Námestí 1. mája a jej výstavba bola ukončená okolo roku 1976.
- Budova polície (Lichnerova ulica) - stavba z roku 1990. Predtým tu stál secesný dom z roku 1908, ktorý bol zbúraný napriek protestom.
- Obchodný dom Kocka (pôvodne Amita) (Lichnerova ulica) - na mieste meštianskych domov z 19. storočia bol začiatkom 70. rokov postavený obchodný dom Jednota, ľudovo nazývaný aj Prior. V roku 1993 bol objekt prestavaný a nadobudol historickejší ráz.
- Drogéria Helena (Lichnerova ulica) - stavba z 2. polovice 80. rokov 20. storočia, pôvodne dvojpodlažná s plochou strechou, rekonštruovaná okolo roku 2000.
- Slnečný dvor (Lichnerova ulica) - rozsiahly obytno-obchodný komplex, ktorého výstavba prebehla v dvoch etapách v rokoch 1993 - 96. Pôvodná zástavba bola zbúraná v roku 1990, vrátane bývalého kina. Prvý objekt pozostáva z dvoch častí - 5-podlažnej a 8-podlažnej. Súčasťou budovy sú aj pseudorenesančné arkády a obchodná pasáž.