Vianočné obdobie je neodmysliteľne spojené so širokou ponukou filmov a rozprávok, ktoré patria k najkrajším sviatkom roka. Slovenská televízia a rozhlas (STVR) pripravila pre divákov bohatý program, ktorý vyvrcholí premiérou novej vianočnej pôvodnej rozprávky Čáry-máry počas Štedrého večera. Okrem toho STVR uvedie aj premiéru novej českej rozprávky.
Vianočný týždeň na Jednotke
Programová ponuka televíznej stanice Jednotka odštartuje vianočný týždeň v pondelok 22. decembra premiérou animovaného bábkového filmu Keď život chutí. Film rozpráva príbeh trinásťročného Bena, ktorý sa vyrovnáva s prvým sklamaním v láske a nadbytočnými kilami, pričom postupne zisťuje, že aj na veľké problémy existuje riešenie a najdôležitejšie je mať sa rád taký, aký je. Večerný program doplní o 20:30 premiéra romantického vianočného filmu Pobozkala som Santa Clausa.
V utorok 23. decembra uvedie Jednotka o 12:05 tradičný charitatívny program Úsmev ako dar. Večer o 20:30 bude patriť českej rodinnej klasike Dívka na koštěti.

Štedrý deň na Jednotke
Počas 24. decembra dostanú priestor viaceré obľúbené rozprávky z produkcie STVR, ktoré spríjemnia sviatočnú atmosféru detským aj dospelým divákom: Láska na vlásku, Sedem zhavranelých bratov a Čarovné jablko.
K Štedrému dňu neodmysliteľne patria aj klasické slovenské televízne filmy - Jednotka preto uvedie tituly Vianočné oblátky a Rysavá jalovica, ktoré pripomenú tradičné zvyky, humor aj hodnoty starších generácií. Nebude chýbať ani nový sviatočný film Mareka Ťapáka s názvom Deň štedrovečerný.
Večer o 20:30 odvysiela Jednotka v premiére novú vianočnú rozprávku Čáry máry. Tento príbeh o Ondrovi, ktorý sa hanbí za pekársku zásteru a túži po vojenskej uniforme, princeznej Anne, strýkovi Arpádovi a čarodejníkovi Lábovi, ukáže, čo všetko môže spôsobiť ziskuchtivé kúzlo, keď je v hre samotný kráľ a budúcnosť celého kráľovstva.
Prvý a druhý sviatok vianočný na Jednotke
Prvý sviatok vianočný (25. decembra) prinesie na pokračovanie rozprávkový maratón - Jednotka uvedie ďalšie rozprávky STVR: Čarovný kamienok a Zakliata jaskyňa. Tieto rozprávky pripomenú, že problémy sa najlepšie riešia spolu a že ľudia často radšej uveria klamstvu než pravde, ktorú majú priamo pred sebou. Neskôr večer, o 21:55, ponúkne Jednotka premiéru romantického filmu Vianoce na snehu, ktorý dotvorí sviatočnú atmosféru.
Na druhý sviatok vianočný, v piatok 26. decembra, ponúkne Jednotka rozprávku Vianočné želanie, ktorá prinesie ďalší rodinný príbeh s vianočným posolstvom. Večer o 20:20 bude patriť jednej z najobľúbenejších vianočných klasík, filmovej rozprávke Byl jednou jeden král.
Víkendové vianočné vysielanie na Jednotke
V sobotu 27. decembra uvedie Jednotka ďalšiu rozprávku Svätojánsky venček. Večerný program bude o 20:30 pokračovať prvou časťou kultovej trilógie Sváko Ragan. Diváci sa môžu tešiť aj na prvú časť dvojice kultových rozprávkových filmov Cisárov pekár, ktoré prinášajú klasický príbeh o cisárovi Rudolfovi II. a tajomnom Golemovi.
V nedeľu 28. decembra nadviaže Jednotka o 20:30 druhou časťou trilógie Sváko Ragan, po ktorej sa diváci môžu tešiť na film Pekárov cisár, ktorý uzatvára príbeh o Rudolfovi II. a jeho dvore.
Programová ponuka Dvojky
Od utorka 23. decembra uvedie Dvojka nové epizódy slovenského večerníčkového seriálu Lesná päťka. Tento seriál divákov spolu s päticou lesných kamarátov odvedie k starému dubu do zázračnej krajiny poznania - Tajomnie.
V ten istý deň uvedie Dvojka aj nový folklórny film Mareka Ťapáka Deň štedrovečerný, ktorý v zasneženom Zuberci oživuje zvyky a tradície, čo kedysi nesmeli chýbať pri prípravách na Štedrý deň v žiadnej slovenskej domácnosti.

Štedrý deň na Dvojke
Na Štedrý deň, 24. decembra, odvysiela Dvojka novú rozprávku s nepočujúcimi hercami Zázračná moc a zlodej rozprávok, voľné pokračovanie vlaňajšej premiéry Zázračná moc. V tejto rozprávke je kráľovstvo rozprávok v ohrození, keď zlodej začne kradnúť čarovné artefakty a rozprávkovému lesu hrozí zánik. Do sveta ľudí preto prichádza škriatok Svetluška, ktorá môže všetko zachrániť, ak nájde odvahu a naučí sa veriť sama v seba.
Prvý sviatok vianočný na Dvojke
Prvý sviatok vianočný (25. december) bude na Dvojke patriť hudobným dokumentom a koncertom. Diváci uvidia dve premiérové časti dokumentárneho seriálu Textári: Na počiatku bolo slovo a Textári: Nová vlna, ktoré mapujú slovenské textárstvo od jeho začiatkov po súčasnosť. Na dokumenty nadváže koncertná bodka za sériou v programe Textári - symfónia umenia, kde hity najväčších slovenských textárov zaznejú v podaní interpretov ako Pavol Hammel, Peter Lipa, Kuly, Katarína Knechtová a ďalší.
V ten istý deň odvysiela Dvojka aj tradičný koncert Vianoce v Bratislave, ktorý sa už viac než 15 rokov radí k vrcholom adventnej bratislavskej sezóny a predstaví sólistov Slávku Zámečníkovú, Václavu Krejčí Houskovú, Daniela Čapkoviča, Jozefa Benciho, saxofonistku Soňu Širokú i Bratislavský chlapčenský zbor a Zbor Slovenského národného divadla. Súčasťou sviatočného vysielania na Dvojke budú aj Služby Božie z Pezinka, ktoré prinesú duchovný rozmer sviatkov.
Druhý sviatok vianočný na Dvojke
Na druhý sviatok vianočný, v piatok 26. decembra, sa Dvojka pozrie na východoslovenskú hudobnú scénu v premiérovom dokumente DNA POPU: IMT Smile, ktorý približuje jednu z najúspešnejších slovenských kapiel s koreňmi na východe. Večer doplní vianočný benefičný koncert V slovenskom Betleheme z Kostola Božského srdca v Partizánskom, kde vystúpia Kandráčovci s Monikou Kandráčovou a ďalšie folklórne súbory, moderuje Ľubomír Bajaník.
Dvojka ponúkne aj vianočný špeciál obľúbenej súťažnej šou Lov slov, kde budú osemsmerovky, krížovky a slovné hádanky riešiť známe osobnosti - herečky na materskej dovolenke Petra Dubayová, Dominika Richterová a moderátorka detskej relácie Lov slov Junior Andrea Imrichová. Špeciál bude mať opäť charitatívny rozmer.
Vianočný víkend na Dvojke
V sobotu 27. decembra ponúkne Dvojka ďalšiu premiérovú časť hudobnej série DNA POPU: No Name, ktorá predstaví jednu z najúspešnejších kapiel na slovenskej aj českej scéne a zameria sa na ich hudobné začiatky, kariéru i najväčšie hity.
V nedeľu 28. decembra uvedie Dvojka duchovný program Hľadajme, čo nás spája, ktorý sa pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu venuje významu Nicejského vyznania viery pre súčasnosť a ekumenický dialóg medzi cirkvami. Nasledovať bude premiérový dokument Arcibiskup Bernard Bober, ktorý divákom predstaví osobnosť košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera - jeho vieru, službu, ľudskosť, pokoj aj vnútornú silu, s ktorou vedie svoju arcidiecézu už viac než 15 rokov.
Hlbší význam Vianoc: Od tradícií po duchovný rozmer
Vianoce sú sviatkami, ktoré nám pripomínajú narodenie Pána Ježiša Krista, prinášajúceho dobro, lásku a pokoj do našich rodín. Prvý okamih a najsilnejší moment príchodu Spasiteľa k nám je potrebné zažiť doma v rodine, nie až v okamihu búrlivého rozbaľovania darčekov. Prvý úžas musí a má prísť prostredníctvom modlitby a prežívania prítomnosti Boha medzi nami.
Je potrebné a dôležité, aby slávenie prvej liturgie Vianoc v rodine nebolo len o množstve svetiel, hluku a bohatstve stola, ale aby prišlo v tichu srdca aj vonkajších vzruchov a v pokore a vďačnosti z Ježišovej lásky k nám. On sám sa znížil do jaslí, biedy a ústrania, aby sme ho nemali problém prijať. Toto je skutočná atmosféra Vianoc v rodine, ktorú môžeme umocniť spoločnou liturgickou modlitbou slávenia Vianoc v rodine.
Evanjelium podľa Lukáša opisuje udalosť súpisu ľudu, ktorý nariadil cisár August. Jozef sa s tehotnou Máriou vydal do Betlehema, kde sa jej narodil syn, Ježiš. Uložila ho do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. Pastieri v noci bdeli nad svojimi stádami, keď sa pri nich zjavil Pánov anjel a oznámil im radostnú zvesť o narodení Spasiteľa.

Vianočná liturgia svätej omše nám počas Vianoc ponúka viac ako sentimentálne spievanie kolied a vianočných piesní či pohľad na starý betlehem. Ak je liturgia súhrnom všetkých úkonov, obradov, slov, gest, symbolov, oblečenia a postojov, tak práve tá vianočná nám ponúka možnosť byť zasiahnutí posolstvom lásky Boha voči nám - ak budeme pozorne počúvať, vnímať, prežívať všetko, čo nám tieto dni pri slávení ponúkajú.
Nosnými sviatkami celých Vianoc, múdro sprevádzanými sviatkami sv. Štefana, prvomučeníka, sviatkom Neviniatok, slávnosťou Svätej rodiny a Bohorodičky Panny Márie, sú Slávnosť Narodenia Pána a Zjavenie Pána. Po hluku, ktorý zažívame v predvianočnom šialenstve, nie je nič viac vyčerpané a osamelé, ako je ľudská duša. Vianoce sú slávnosťou ticha a úžasu, spevu a nadšenia, ktoré nastalo pri Ježišovom narodení. Anjeli sa už radujú a nevedia prestať. Máme právo radovať sa s nimi napriek nedostatku spánku. Je to radosť, o akej hovorí Izaiáš v prvom čítaní: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo…“ Tým svetlom je pre nás Syn, narodený chlapček a Kráľ pokoja.
Svätý Pavol v druhom čítaní potvrdzuje Božiu dobrotu, ktorá je väčšia a silnejšia než spravodlivosť, akú by sme si zaslúžili. Pre Boha je dôležitejšie, aby sme sa mohli vrátiť k nemu. Vyznanie viery prináša moment sklonenia sa pred Bohom, ktorý neváhal zísť z kráľovstva, takého odlišného a nádherného, k nám.
Evanjelium nás podľa príkladu pastierov nabáda stále hľadať Ježiša, objavovať „miesto jeho zrodenia sa“ v každom človeku. Ohlasovateľmi máme byť my sami. Všetci potrebujú uzrieť spásu nášho Boha, aj keď sa tvária, že im je nejaký Boh jedno alebo ho nepotrebujú.
Svätý Pavol v Liste Židom hovorí, že zjavením sa Syna zemi prehovoril Boh najúplnejším a najlepším spôsobom o tom, ako mu na každom človeku a na jeho návrate k nemu záleží. Znovu nám ponúka príležitosť vrátiť sa, nech by sme vyviedli čokoľvek.
Vianočné zvyky a tradície: Pohľad do minulosti a súčasnosti
Vianoce sa menili vplyvom zmien v cirkvi i v spoločnosti. Spočítač súhlasia, že spočiatku kresťania príchod Božieho syna neslávili a najväčším sviatkom pre nich bola Veľká noc. Rím prvýkrát slávil narodenie Ježiša Krista až 25. decembra 336. Presný dátum Ježišovho narodenia nie je známy, ale súčasná historiografia uvažuje o období medzi 2. až 7. rokom starého letopočtu.
Niekomu je bližšia verzia o starodávnom sviatku zimného slnovratu, ktorému kresťania dali novú náplň - oslavu príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne,“ čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia. Kritici katolíckej cirkvi tvrdia, že prvý kresťanský cisár Konštantín si vybral 25. december na slávenie Vianoc len preto, aby potlačil pohanské sviatky.
Už takmer osemnásť storočí sa Vianoce slávia ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Aj keď sa Vianoce už neoslavujú tak ako kedysi, najmä čo sa týka vonkajších znakov, ľudových zvykov a obyčajov, ktoré majú často nie kresťanský, ale pohanský pôvod. Ľudovít Štúr už pred takmer 170 rokmi konštatoval, že „pomaly sa tratia a hynú“ najmä neopakovateľné vianočné hry.
S postupujúcou urbanizáciou a industrializáciou sa viaceré z týchto obyčajov a tradícií hodili ešte tak na dedinu, nie však do mesta. Predstavte si večeru na Štedrý večer, kde celá rodina sedí za stolom, obopnutým reťazou, o ktorú sa každý opiera nohami. Do skončenia večere sa nikto nesmie pohnúť od stola, pobehuje iba gazdiná, ktorá ostatných obsluhuje. Jesť sa môže len pôstne jedlo, ešte ani opekance nesmú byť omastené. Je sa aj tuho uvarený hrach, stolovníci ho povinne hádžu do povaly, aby tam uvideli hviezdu alebo dokonca anjela. Po večeri, keď sa všetci znovu pomodlia, gazda donesie z pitvora viazanicu slamy, ktorú rozostelie po celej izbe, aby Pán Boh po celý rok hojnú úrodu požehnal.

Niektoré staré vianočné zvyky zanikli. Napríklad detvianska obyčaj bežať ozlomkrky z Polnočnej omše a z bohoslužieb na Nový rok, predbiehať sa, kto bude prvý doma, aby potom celý rok vynikal aj v práci. Na Prvý sviatok vianočný bolo zakázané niečo robiť - „ani nevaria, ani statok nečešú, z maštáľ nekydajú, iba čo ho nachovajú, ba dakde v ten deň ani ohňa nekladú.“
Vianočný stromček a darčeky
Katolícka cirkev sa zdobeniu stromčekov na Vianoce dlho bránila ako pohanskému zvyku. Koncom 16. storočia však povolila s tým, že vianočný stromček bude symbolizovať večný život prisľúbený Kristom a rajský strom Adama a Evy. Zvyk zapaľovať sviečky na ihličnatom stromčeku sa rozšíril v niektorých protestantských rodinách v Litve a Nemecku. Vo Viedni sa prvý vianočný stromček objavil až v roku 1816 zásluhou princeznej von Nassau-Weilburg.
Po slovenských dedinách ešte nebolo vídať vianočné stromčeky so sviečkami a navešanými cukrovinami. Pred sto rokmi neboli na Slovensku ani darčeky pod vianočným stromčekom masovým javom, výnimku predstavovali vybrané meštianske rodiny. Darčeky sa vymieňali už dávnejšie v stredoveku, ale nosil ich Mikuláš.
U nás sa tradícia dávania darčekov vyvinula trocha ináč. Zaradili sme sa medzi najnetrpezlivejšie národy, lebo vianočné darčeky rozbaľujeme už na Štedrý večer. V minulosti to však neboli drahé či honosné dary. Deti na slovenskom vidieku obdarúvali „orechmi, lieskovcami, čerstvým a suchým ovocím“. Neskôr sa na stromčeku objavili aj „cukrové kúsky“.
Aj zvyk darovať na Vianoce darčeky má základ v starorímskych pohanských sviatkoch. Ktoré vianočné obyčaje možno teda považovať za „čisto“ kresťanské? Koledy sa vyskytovali už počas sviatkov zimného slnovratu, kresťanstvo im len dalo nový význam oslavou narodenia Krista. Výhradne kresťanský pôvod má napríklad stavanie betlehema - prvý s ním prišiel svätý František z Assisi ešte v 13. storočí.
Rozprávanie príbehov ako súčasť Vianoc
Čas strávený s deťmi rozprávaním príbehov má obrovskú moc. Príbehy sú dôležité pre kognitívny vývoj detí, zlepšujú pamäť, jazykové schopnosti, rozvíjajú imagináciu, zvedavosť, kreativitu. Deti sa cez ne učia rozumieť svetu a ľuďom okolo, poskytujú im nové uhly pohľadu a vedia zlepšiť situáciu. Učia sa rozumieť konceptu konfliktu. Cez príbehy deťom odovzdávame tradície, históriu.
Deti si rozprávané príbehy vizualizujú, inšpirujete ich predstavivosť, dráždite ich intelekt, emocionálne prežívanie. Pri rozprávaní sú deti šťastnejšie, pretože príbehy podporujú vylučovanie oxytocínu. Neuróny vykazujú 5-krát vyššiu rýchlosť pri prenášaní informácií.
Deti si samých seba predstavujú ako súčasť príbehu, stávajú sa postavou v príbehu, alebo hlavnou postavou, s ktorou sa stotožňujú a tak sa učia. Okrem toho vzniká silný, unikátny bond - prepojenie medzi vami a deťmi. Sviatky ako príležitosť tento bond upevniť majú moc deťom odovzdať niečo pravdivé, výnimočné, sviatočné, láskavé, vrúcne, zmysluplné - najmä teraz, počas pandémie, karantény.
Pri rozprávaní vypúšťate knihu z rúk a vaše telo sa uvoľňuje - má jedinečnú šancu stať sa súčasťou príbehu. Ak postavy tancujú, tancujte s nimi, ak budujete napätie, podporte ho gestami, pohybmi rúk, hlas má obrovskú moc ilustrovať emócie.
Vytvoril som profesionálnu vianočnú animáciu za pár hodín pomocou Canvy a umelej inteligencie!
Ako si vybrať ten pravý príbeh?
Ak nemáte skúsenosti, alebo sú primalé na vlastný originálny príbeh, využite príbehy už známe - rozprávky bratov Grimmovcov, Ezopove bájky, obľúbené rozprávky vašich detí a prerozprávajte ich bez použitia kníh. Ak nadobudnete odvahu a ste dosť sebavedomí, vytiahnite z kníh len postavy a vytvorte pre ne nové príbehy. Ak ich ako pomoc už nepotrebujete, ste pripravení vytvárať kompletné nové postavy, zápletky, zauzlenia a príbehy. Podporte fantáziu využitím predmetov z domácnosti, zo známych aj neznámych prostredí.
Najmä - ide tu o vianočný príbeh, tak neváhajte deťom najskôr Vianoce „ukradnúť“ a potom ich spoločne „zachrániť“! Alebo porozprávajte deťom, ako ste prežívali Vianoce vy ako malí, ako ich prežívali vaši starí rodičia. Príbehy zo života v čase Vianoc spravia veľa za vás.
Originálne vianočné príbehy
Príbeh o snehuliakovi: Bol raz jeden snehuliak, ktorý sa skrýval v pivnici celý rok, pretože sa mu minuloročné Vianoce tak páčili, že sa rozhodol prežiť ich znovu. Lenže tieto Vianoce akosi zabudlo nasnežiť. Z čoho má pribrať kilečká?! Z vianočných sladkostí! Z vianočných ozdôb! Veď je vianočným snehuliakom! Zje teda deťom všetko, čo sa spája s Vianocami - hoci aj darčeky! Takto sa stane zase tým veľkým, tučným, snehobielym obrom!
Príbeh o papierovej hviezde: Bola raz jedna papierová hviezda, ktorú vytvorili deti z rodiny. Každý rok sa tesne pred Vianocami stretli za jedným stolom a tvorili na svoj stromček nádherné, vlastnoručné ozdoby. Tento rok sa ale niečo zmenilo. Deti priniesli ozdoby z obchodu. Hviezda ostala ležať kdesi pod gaučom, kde na ňu dosadal prach a špina. Posmutnela. Ostatné ozdôbky skončili v smetnom koši. Keď na nebi zasvietili prvé hviezdy, pozrela na prekrásny vianočný stromček, rozhodla sa. Ďalšie ráno sa deti prebudili do zasneženého dňa. Skríkli a zbehli pozrieť na stromček. Bol fuč! Zmizli aj darčeky, pečivo, koláče... všetko, čo sa spájalo s Vianocami. Na koberčeku ostala jediná vianočná guľa. Tá z obchodu. Keď sa najmenšia Alžbetka do nej pozrela, všimla si, ako sa v nej odráža akási chladná, snehová, púštna krajina. Krajina bez ozdôb. A čím viac hľadela do lesklej gule, tým viac ju to vťahovalo do zvláštnej krajiny, ktorá akoby prebiehala samostatne, oddelene od skutočného sveta. A ani si neuvedomila, zrazu sa ocitla v nej...
V tomto príbehu musia deti nájsť kráľovstvo hand-made ozdôb, do ktorých tieto uniesli detské Vianoce. Splniť musia množstvo úloh a prekonať množstvo prekážok. Nemusí to byť skriňa, cez ktorú objavíte Narniu - smie to byť čokoľvek, cez čo prejdete do vlastnej fantázie.
Vianočné pohľadnice a ich história
V 19. storočí Vianoce naberali na obrátkach až v polovici storočia. V roku 1843, v tom istom roku, keď anglický autor Charles Dickens vytvoril Vianočnú koledu, uviedol významný anglický pedagóg a člen spoločnosti Sir Henry Cole do prevádzky prvú vianočnú pohľadnicu. Aj napriek pôsobivému nákladu 1 000 kariet zostala plnohodnotná výroba iba vedľajším krokom k úspešnejšiemu obchodu s hracími kartami, poznámkovými papiermi a obálkami.
Niekoľko faktorov zapracovalo na tom, aby sa dosiahlo rozšírenie pohľadníc ako populárnej komodity, vrátane vyššej gramotnosti a nového levelu konzumu, ktorý vyplynul zo zvýšenej životnej úrovne. Zákon o pošte z roku 1839 pomohol regulovať britské poštovné a demokratizovať doručovanie pošty. O rok neskôr, s prijatím zákona o Uniform Penny Post, mohol ktokoľvek v Anglicku poslať niečo poštou len za jeden cent. Potom, v októbri 1870, tesne pred prázdninami, britská vláda predstavila polpenziu, vďaka ktorej bola poštová služba dostupná pre takmer všetky úrovne spoločnosti.
Prvá veľkonákladná tlač vianočných pohľadníc sa uskutočnila v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1870, keď bolo možné tlačiť už za niekoľko drobných na tucet, stovky európskych výrobcov kariet vyrábali karty na predaj doma a americkej verejnosti.
Ako popularita vianočných pohľadníc rástla, Viktoriáni požadovali ďalšie novinky. Medzi bizarnými dizajnmi bola veľká časť skladajúca sa z tmavých a výstredných vzorov. Na jednom dizajne pohľadnice je zobrazená armáda čiernych mravcov, ktorí útočia na armádu červených mravcov s nápisom „Chválime túto sezónu“. Mrzuté a skľúčené deti, náhodné homáre a vianočný puding s ľudskými prvkami sa často objavovali na vianočných pohľadniciach vytlačených koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia.
„Slávnostné“ pohľadnice, ako ich poznáme teraz, sú do značnej miery fenoménom 20. storočia. Aj keď je časť histórie stratená, návrhy boli navrhnuté tak, aby slúžili ako konverzačné kusy, rovnako ako boli vyrobené na oslavu sezóny. Blahoželania sú vo všeobecnosti sociálne, ekonomicky a politicky prepojené s kultúrou, obdobím a miestom ich pôvodu a použitia.