Mesiac november je na Slovensku tradične spojený s návštevami cintorínov, zapaľovaním sviečok na hroboch našich blízkych a modlitbami za ich duše. Toto obdobie nás často napĺňa istým druhom smútku, reflexie a spomienok na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Významné cirkevné sviatky v novembri
Katolícka cirkev si v novembri pripomína dva významné sviatky: Slávnosť všetkých svätých (1. november) a Spomienku na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývanú Dušičky (2. november).
Slávnosť všetkých svätých (1. november)
Cirkev už po stáročia spája so Slávnosťou všetkých svätých nádej na vzkriesenie. Tento deň je chápaný ako deň radosti, nie strachu. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.
Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky, 2. november)
Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila a v Ríme bola prijatá v 14. storočí. Dušičky sú dňom, kedy sa veriaci modlia za duše v očistci. V rímskokatolíckej cirkvi je to deň liturgického roka venovaný modlitbám za duše v očistci.
Historické korene a vývoj sviatkov
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky a sv. Ján Zlatoústy už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.
Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra. V Bazilike sv. Petra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev.
Pamiatku verných zosnulých zaviedol roku 998 opát z Cluny, Svätý Odilo († 1048), ktorý sa snažil pokresťančiť pohanskú tradíciu. Z Cluny sa slávenie rozšírilo po všetkých benediktínskych kláštoroch. V Ríme sa pamiatka 2. novembra začala oslavovať v 13. storočí. V 15. storočí v Aragónii začali v tento deň dominikánski kňazi sláviť tri omše; tento zvyk potvrdil pápež Benedikt XIV. (1748) a rozšíril pre všetkých kňazov v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike.
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ľudovo známe ako Dušičky, majú korene v rôznych tradíciách. Na prelome októbra a novembra sa pôvodne slávil pohanský sviatok Samhain, ktorý symbolizoval koniec leta a prechod medzi svetom živých a mŕtvych. Kelti verili, že v tomto období sa duše zosnulých vracajú na zem, a preto im pomáhali na ceste do podsvetia pomocou svetiel. Symbol kríža, ktorý dnes označuje kresťanské hroby, má svoje korene v predkresťanských tradíciách. Prví kresťania prevzali symbol kotvy, ktorý znamenal príchod zosnulého do prístavu v záhrobnom živote, a upravili ho do podoby kríža.
Slovenské tradície počas Dušičiek
Na Slovensku je zvykom počas Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých navštíviť cintorín a rodinné hroby. Ľudia sa zhromažďujú okolo hrobov svojich príbuzných, ktoré sú vyzdobené vencami a kvetmi, a na ktorých horia sviece. Tieto ozdoby vyjadrujú úctu a uznanie životu zosnulých.
Zapálenie sviečok na hroboch je na Slovensku rozšíreným zvykom. Sviečka symbolizuje život, nádej a večnú spomienku na blízkych. Počas Dušičiek sú cintoríny plné ľudí a svetiel, vytvárajúc pokojnú a emotívnu atmosféru.
Obdobie Dušičiek je na Slovensku často jedinou príležitosťou v roku, kedy sa stretne celá rodina, ktorá sa z rôznych kútov krajiny zíde, aby navštívila hroby svojich predkov. V niektorých dedinách sa rodiny stretávajú na cintoríne, aby sa spoločne pomodlili, zatiaľ čo inde je zvykom zapaľovať sviečky aj na opustených hroboch, aby sa tak prejavila úcta všetkým zosnulým.
Naši predkovia na našom území tiež rátali s návštevou duší mŕtvych a dodržiavali preto rôzne rituály. V noci medzi 1. a 2. novembrom nechávali na stole časť večere, pretože verili, že ak by ich zomrelí nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Prestretá tabuľa obsahovala chlieb a maslo, prípadne aj pálenku, ako pohostenie pre dušičky.
Medzi ďalšie zvyklosti patrila v niektorých slovenských dedinách napríklad offera ľanu. Veriaci odovzdávali do kostola po jednej kúdeli česaného ľanu za každého mŕtveho z rodiny, pričom verili, že sa duša zachytí o kúdeľ a zachráni sa tak pred mukami očistca.
V iných dedinách zase bývalo zvykom, že gazdiná na Dušičky piekla štvorhranné pečivo plnené džemom alebo makom, ktorému sa hovorilo duše alebo dušičky. Tieto sa potom rozdávali chudobným. Tak isto sa pieklo pečivo v tvare prekrížených kostí, nazývané kostičky svätých.
Ďalším zvykom na Dušičky bolo naplniť do lampášov doma či na hroboch maslo miesto oleja. Roztopené maslo bolo určené pre zosnulých prichádzajúcich z očistca, aby si ním potreli utŕžené rany. V niektorých dedinách z toho istého dôvodu fŕkali hroby mliekom.
Medzinárodné zvyky uctievania zosnulých
Sviatky spojené s uctievaním pamiatky zosnulých majú rôzne podoby po celom svete. Aj keď na Slovensku si tieto dni spájame predovšetkým so smútkom a tichou spomienkou, v niektorých kultúrach je tento sviatok sprevádzaný oslavou života a s radosťou.
Mexiko - Día de los Muertos
V Mexiku sa na zosnulých spomína s radosťou, farbami a hudbou. Día de los Muertos, teda Deň mŕtvych, patrí medzi najvýznamnejšie sviatky v celej krajine. Ľudia veria, že duše zomrelých sa v tieto dni vracajú navštíviť svojich blízkych, a preto pre nich pripravujú oltáre zvané ofrendas, zdobené fotografiami, sviečkami, kvetmi a obľúbenými pokrmami zosnulých. Typickým symbolom je oranžový nechtík (cempasúchil), ktorého vôňa má pomôcť dušiam nájsť cestu späť domov. Celý sviatok je oslavou života a smrti.
Poľsko - Zaduszki
V Poľsku sa Zaduszki oslavuje veľmi podobne ako slovenské Dušičky, ale s veľkým dôrazom na rodinnú pospolitosť a pokojnú zbožnosť. 2. novembra sa celé rodiny vydávajú na cintoríny, ktoré sa po zotmení rozžiaria tisíckami svetiel sviečok. Mnoho Poliakov navštevuje aj opustené hroby, kde zapáli sviečku pre tých, na ktoré už nikto nespomína - symbolom ľudskej spolupatričnosti a úcty ku všetkým dušiam.
Francúzsko - La Toussaint
Francúzi oslavujú La Toussaint, teda Sviatok všetkých svätých, 1. novembra. Je to deň, kedy sa zastaví bežný zhon - školy aj úrady majú zatvorené a rodiny sa spoločne vydávajú na cintoríny, aby si pripomenuli svojich blízkych. Na hroby prinášajú chryzantémy, kvety považované za symbol večnosti a úcty.
Japonsko - Obon
Japonský sviatok Obon sa oslavuje v lete, najčastejšie v auguste, a patrí medzi najdôležitejšie duchovné udalosti roka. Podľa tradície sa v tomto období duše predkov vracajú do sveta živých, aby navštívili svoje rodiny. Ľudia preto čistia domovy, pripravujú oltáre s obetinami a zapaľujú lucerny, ktoré symbolicky osvetľujú cestu dušiam. Na konci sviatku sa tieto lucerny vypúšťajú na vodnú hladinu.
Oslavy Dňa mŕtvych v Mexiku
Spojené štáty - Halloween
Hoci má Halloween svoje korene v keltskom sviatku Samhain, ktorý symbolizoval koniec leta a prechod medzi svetom živých a mŕtvych, dnes je v USA prevažne veselým a hravým sviatkom. Deti i dospelí sa prezliekajú do kostýmov, domy sa zdobia tekvicami, pavučinami a sviečkami. Za touto zábavnou stránkou ale stále prežíva pôvodný význam - spomienka na zosnulých a rešpekt k neznámemu.
Symbolika a ekologické aspekty
Sviečky, ktoré sa počas Dušičiek zapaľujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
V súčasnosti sa čoraz viac pozornosti venuje aj ekologickému aspektu tradičných ozdôb na hroby. Mnoho ľudí používa plastové, jednorazové dekorácie, ktoré sa stávajú ťažko recyklovateľným odpadom. V tomto kontexte by sme mali uvažovať o udržateľnosti a rozvážnosti vo voľbe ozdôb. Namiesto plastových dekorácií je možné použiť ekologicky prijateľnejšie alternatívy, ako napríklad kvetinové aranžmány z čerstvých kvetov alebo prírodné dekorácie z čečiny, sušených rastlín a dreva.
Odpustky
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Okrem návštevy cintorína sa žiada splniť tri podmienky: svätá spoveď (krátko predtým alebo potom), sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho, ako vo všeobecnosti, treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému.
Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.