Vianoce sú časom lásky, pokoja a rodinných stretnutí. Každá krajina oslavuje Vianoce trochu inak a vianočné zvyky sú priam ukážkou prepájania rôznych národov, národností a náboženstiev.
História a pôvod vianočných tradícií
Na našom území sa po stáročia stretávali rôzne kultúry. Nemeckí kolonisti, talianski obchodníci, maďarskí hospodári a slovenskí roľníci si navzájom prispôsobovali svoje zvyky. Napríklad taký adventný veniec má hlboké korene. Zatiaľ čo starí Slovania používali symboliku venca ako nekončiaci kruh a kolobeh života, v súvislosti s očakávaním Vianoc ho pravdepodobne ako prvý použil nemecký evanjelický pastor Johann Hinrich Wichern v roku 1839. Ihličím vyzdobený kruh so sviečkami mal deťom v sirotinci názorne ukázať, ako plynie čas do príchodu Vianoc.
Podobne je to aj so vianočným stromčekom. Prvá písomná zmienka o ozdobenom ihličnatom vianočnom stromčeku pochádza z nemeckých Brém z roku 1570. Na Slovensku bolo v rodinách až do 19. storočia zaužívané stavať skôr symbolický Betlehem.
Vianočné pozdravy a skratka P.F.
Tradícia posielania vianočných pohľadníc sa globálne rozšírila v 19. storočí. Autorom prvej vianočnej pohľadnice z roku 1843 bol anglický ilustrátor John Calcott Horsley. Zaujímavou súčasťou našich sviatkov je skratka P.F., ktorá pochádza z francúzskeho „pour féliciter“ (blahoželať). Históriu tejto skratky u nás spopularizoval český grafik Viktor Stretti na začiatku 20. storočia.
Pravopisné tipy pre vaše priania
- Vianoce píšeme s veľkým začiatočným písmenom.
- Prídavné meno vianočný v spojeniach ako vianočné sviatky píšeme s malým písmenom.
- Štedrý deň a Štedrý večer píšeme s veľkými písmenami, pretože ide o konkrétne významné dni.
- Spojenie nový rok píšeme s malým začiatočným písmenom, ak označujeme rok ako časový úsek. Nový rok s veľkým písmenom je názov sviatku 1. januára.
Tradičné vianočné jedlá a ich symbolika
Zo všetkých tradícií sú azda najviac národnostne poprepájané vianočné jedlá. V slovenských domácnostiach boli pôvodne tradičným pokrmom kapustová alebo rybacia polievka, múčne jedlá a kaše. Ryby sa stali súčasťou štedrovečerného stola už od čias kráľa Belu IV., kedy bolo kresťanom povolené jesť rybie mäso aj počas pôstu.
| Jedlo/Symbol | Význam |
|---|---|
| Šupiny z kapra | Symbol bohatstva a dostatku peňazí. |
| Jablko | Zdravie rodiny (hviezdička pri krájaní značí šťastie). |
| Cesnak a med | Ochrana zdravia a zabezpečenie sily. |
| Prázdny tanier navyše | Symbol milosrdenstva pre náhodného hosťa. |
Vianočné zvyky vo svete
- Veľká Británia: Domovy sa zdobia imelom a najslávnejšie osvetlenie nájdete na Oxford Street.
- Španielsko: Sviatky vrcholia až 6. januára na Deň troch kráľov (Los Reyes Magos), kedy si deti rozbaľujú hlavné darčeky.
- Grónsko: Zaujímavosťou je, že Silvester sa oslavuje dvakrát - najprv v čase dánskeho Nového roka a potom o polnoci miestneho času.
- Japonsko: Vianoce tu nie sú náboženským sviatkom, ale dňom šírenia radosti, pričom sa bežne chodí do práce či do školy.
Význam sviatkov a rodinná súdržnosť
Hoci sa mnohé magické rituály našich predkov vytratili, zmysel Vianoc zostáva nezmenený. Kedysi sa stôl obmotával reťazou, aby rodina držala pohromade, a dnes túto súdržnosť vyjadrujeme spoločnou modlitbou alebo pokojným posedením pri večeri. Dôležité je prežívať Vianoce srdcom, vytvárať si vlastné rodinné tradície a vnímať tento čas ako príležitosť na zastavenie sa v zhone každodenného života.