Pohľadnice: História, Význam a Filokartia

Pohľadnice, tieto malé umelecké diela zasielané poštou, majú dlhú a fascinujúcu históriu. Od svojho vzniku v 19. storočí až po moderné dizajny prešli výrazným vývojom. Hoci viaceré pramene o vzniku pohľadníc začínajú odkazmi na staroveké civilizácie ako Egypt, Perzia či Grécko, kde sa posielali správy, s pohľadnicami, tak ako ich dnes vnímame, to nemá mnoho spoločného. Dokonca ani často uvádzané „predchodkyne či predchodcovia pohľadníc“ nemajú veľa spoločného s ich dnešnou podobou, avšak sú obecne prijímané ako kroky k ich etablovaniu sa ako otvorenej poštovej zásielky na zasielanie textových správ a nositeľov obrazovej informácie, čo je už niečo ako definícia.

Úvod do sveta pohľadníc a ich vzniku

Prijmime najrozšírenejší názor z literárnych prameňov, že pohľadnica vznikla v Nemecku. Prvenstvo sa najčastejšie priznáva Augustovi Schwarzovi z Oldenburgu, ktorý vydal sériu 25 kusov pohľadníc rôznych miest v roku 1870. K tomu, aby sa pohľadnice mohli vyvinúť a celosvetovo rýchlo rozšíriť, prispeli tri dôležité faktory či vývojové línie:

• Rozvoj reprodukčnej a fotografickej techniky a technológie.
• Zlacnenie poštovného pre otvorené listové zásielky.
• Celkové uvoľnenie spoločenského života vďaka rozvoju výroby a dopravy.

Početná vrstva ekonomicky sebestačných ľudí, ktorí mali viac času na osobné záľuby a cestovanie, bola predpokladom rozšírenia nového druhu korešpondencie. Prvé komerčné pohľadnice vznikli až v roku 1861, keď americký podnikateľ John P. Charlton získal patent na „korešpondenčné karty“. Koncept zasielania krátkych správ na malých kartách predstavil už v roku 1840 britský úradník Sir Theodore Hook.

Terminológia a definície v oblasti filokartie

Aby sme lepšie vnímali jednotlivé etapy vývoja pohľadníc, je potrebné osvojiť si viaceré termíny a súvislosti.

Filokartia: Zberateľský odbor

Filokartia je zberateľský odbor, ktorého predmetom záujmu je zbieranie pohľadníc, ich štúdium, využitie, adjustácia a prezentácia. Jej súčasťou je tiež história vývoja pohľadníc, umelecká tvorba a polygrafická výroba, vrátane osobností a firiem zabezpečujúcich ich produkciu.

Čo je pohľadnica?

Pohľadnicou v zásade rozumieme kartónový papier obdĺžnikového tvaru, ktorý má na jednej strane obrazový motív a na druhej strane predznačené miesto na napísanie adresy prijímateľa, nalepenie poštovej známky a jej znehodnotenie pečiatkou a po roku 1905 aj priestor na napísanie krátkej správy. Známka slúži na úhradu poštovného za doručenie pohľadnice.

Rozmer pohľadnice sa postupne ustálil na klasický formát 130 x 90 mm s toleranciou ±2 až 3 mm obidvoch rozmerov. Po druhej svetovej vojne bol prijatý takzvaný svetový formát 145 x 105 mm. V Československu platila najskôr ON a potom ČSN 88 4674, ktorú pod rovnakým číslom prevzala aj STN, avšak už nie je normou záväznou. V súčasnosti sú vydávané pohľadnice viacerých rozmerov a tvarov.

Na tlač pohľadníc sa v zásade používa bezdrevitý kartónový papier hrúbky 310 až 400 mikrónov, čo zodpovedá hmotnosti 260 až 300 g/m². Jeho povrch môže byť matný alebo hladený. V súčasnosti používaný papier na tlač pohľadníc má obchodné označenie Trucato.

Historický vývoj a typy pohľadníc

Skoré formy a predchodcovia

Predbežné pohľadnice majú ručne maľované alebo vytlačené obrázkové dekorácie vyrábané jednotlivo alebo v malom náklade. Vznikali na poštové lístky s natlačenou známkou rozmerov 120 x 84 mm, na žltom kartóne, ktoré boli poštou vydávané po roku 1869. Z územia Slovenska sa za najstaršiu predbežnú pohľadnicu uvádza prítlač tatranského motívu na poštový lístok, podaný na prepravu na Štrbskom Plese 18. augusta 1888. Za prvé pohľadnice sa všeobecne považujú pohľadnice A. Schwartza z Oldenburgu, hoci jednotlivé štáty identifikujú svoje prvé pohľadnice odlišne.

Klasické pohľadnice a ich „Zlatý vek“

Klasické pohľadnice boli vydávané po roku 1876, hlavne však po roku 1880 do začiatku prvej svetovej vojny (1914). Najväčší podiel tvoria pohľadnice s takzvanou dlhou adresou, teda do roku 1905. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia nastal zlatý vek pohľadníc. V roku 1894 britská poštová služba oficiálne uznala pohľadnice ako platné poštové zásielky. Pohľadnice sa rýchlo stali populárnym spôsobom komunikácie, pričom ich popularita vrcholila počas prvej svetovej vojny. V tomto období boli pohľadnice zdobené farebnými ilustráciami, fotografiami a dokonca i umeleckými dielami. Jednotlivé štáty, najmä novovzniknuté a mimoeurópske, vymedzujú obdobie klasických pohľadníc odlišne. Medzi klasické pohľadnice Uhorska sa radí séria litografických miléniových pohľadníc z roku 1896 s natlačenou známkou, medzi ktorými sú dva motívy zo Slovenska.

Pohľadnice s dlhou a krátkou adresou

• Pohľadnice s dlhou adresou sú tie, na ktorých je celá adresová strana určená na nalepenie poštovej známky, na poštovú pečiatku a na napísanie adresy prijímateľa. Krátka správa adresátovi mala vynechaný priestor na obrazovej strane pohľadnice.
• Pohľadnice s krátkou adresou sú tie, na ktorých je adresová strana pohľadnice rozdelená zvislou čiarou na dve polovice. Pravá je určená na poštovú známku, pečiatku a adresu. Ľavá polovica je vyhradená na napísanie krátkej správy adresátovi. Celá druhá strana je určená na obrazový motív a nazývame ju obrazovou. Poštová správa takéto rozhodnutie prijala koncom roka 1904 a v praxi sa zaviedlo od roku 1905.

Ako príklad môže poslúžiť pohľadnica s krátkou adresou odoslaná v roku 1914 z Poltáru do Budapešti, ktorá zobrazuje typickú adresovú stranu s rozdelením.

Anatomia pohľadnice

Adresová a obrazová strana

Adresná strana pohľadnice je tá, na ktorú sa píše adresa a je spoločná pre poštovú známku a pečiatku bez ohľadu na to, či ide o pohľadnicu s dlhou alebo krátkou adresou. Druhou stranou je obrazová strana. Pretože krátke správy sa do roku 1904 písali na obrazovú stranu a po roku 1905 na adresnú stranu, a aby neprišlo k omylu, vyhýbame sa označeniu predná a zadná strana, ale uprednostňujeme označenie adresná strana a obrazová strana.

Orientácia a hrany

Orientácia obrazovej strany je na šírku vtedy, ak sa na obraz pozeráme tak, že pohľadnica má dlhšiu stranu vo vodorovnom smere. Orientácia na výšku je vtedy, ak je vo vodorovnom smere kratšia strana pohľadnice. Hranou pohľadnice rozumieme jej okraj po obvode. Ten môže byť hladký, teda rovný, alebo tvarovaný, vykrajovaný. Príkladom je žánrová pohľadnica zahraničnej produkcie s vykrajovanou hranou, kde zlaté orámovanie sleduje vykrojenú hranu.

Pohľadnice v 20. storočí a súčasnosti

Po prvej svetovej vojne sa popularita pohľadníc mierne znížila, no stále boli obľúbené. V 30. rokoch 20. storočia sa objavili „pohľadnice s fotografiami“, ktoré zobrazovali známe miesta a turistické destinácie. V súčasnosti, v ére digitálnej komunikácie, pohľadnice zažívajú renesanciu. Moderné technológie umožňujú tvorbu personalizovaných pohľadníc s vlastnými fotografiami a textami. Napriek tomu, že sme už vývoj a vzhľad pohľadnice zdanlivo dostatočne opísali, zostáva mnoho povedať či napísať o triedení pohľadníc podľa obrazovej časti, o obsahu a význame textov na pohľadnici a tlačovej technike, ktorá je pre hodnotenie pohľadnice často rozhodujúca.

Viacrozmerný význam pohľadníc

Pohľadnice majú viacero významov. Sú to nielen prostriedky komunikácie, ale aj umelecké predmety a zberateľské kúsky. Mnoho ľudí ich zbiera a uchováva ako spomienky na špeciálne udalosti a miesta. Pohľadnice často nesú umelecké diela - od jednoduchých ilustrácií po komplikované grafiky. Umelci a dizajnéri využívajú pohľadnice ako médium na šírenie svojej tvorby. Pohľadnice prešli dlhú cestu od jednoduchých korešpondenčných kariet po moderné umelecké a ekologické produkty. Aj keď digitálna komunikácia dnes dominuje, pohľadnice si zachovávajú svoje miesto v srdciach mnohých ľudí. Sú symbolom osobného dotyku a starostlivosti, ktoré digitálne správy jednoducho nemôžu nahradiť.

tags: #zivot #je #ako #pohladnica