Aj keď žijeme neľahkú prítomnosť, netreba zabúdať na svoju minulosť. Druhá svetová vojna predstavuje v histórii ľudstva nevyčerpateľný zdroj poznania a poučenia, no zároveň bola najtragickejšou udalosťou, ktorá sa už nikdy nesmie zopakovať. Neustále sa vraciame k jej príčinám, dôsledkom a konečným výsledkom, ktoré spočívajú v porážke rozpínajúceho sa fašizmu v Európe a vo svete.
Druhá svetová vojna priniesla nesmierne ľudské obete, materiálne škody a duševné traumy, ktoré spôsobili obrovské utrpenie deťom, ženám, starším ľuďom, bojovníkom aj celému Slovensku. Tieto hrdinské činy domáceho a zahraničného odboja patria do našich novodobých dejín a zaslúžia si úctu aj formou spomienky prostredníctvom vencov a kytíc, ktoré sa kladú k pomníkom postaveným ako symbol pripomínajúci túžbu po trvalom mieri.
Historický kontext pamätníkov
Najstarší známy pomník je z 19. storočia a nachádza sa za železničnou stanicou so sochou sv. Donáta, pripomínajúc Prusko-rakúsku vojnu z roku 1866. Dňa 19. júla 1866 tiahli jednotky pruskej armády cez Závod smerom na Bratislavu, aby tam 22. júla bitkou pri Lamači vojnu ukončili. Táto vojna sa na šťastie vážnejšie obyvateľov obce nedotkla.
Druhý pomník, ktorý je pripomienkou desivejšou, bol postavený občanmi obce v roku 1921 na počesť padlých v 1. svetovej vojne. Celkom 51 padlých mladých mužov, synov a otcov pochádzajúcich z našej obce, padlo na bojiskách v cudzích krajinách. Je všeobecne známe, že viac ako dve tretiny padlých z tejto vojny ležia v neznámych hroboch, a matky sa nikdy nedozvedeli, kde môžu ísť oplakať svojho syna.
Pomník Obetiam 1. svetovej vojny (1914-1918) je umiestnený v Bolerázi, pred rímskokatolíckym kostolom. Pieskovcové súsošie stojí na vyvýšenej štvorcovej základni z lomového kameňa spájaného s maltou. Bol slávnostne odhalený 2. novembra 1927. Náklady na jeho výstavbu dosiahli 13 000 korún, ktoré sa získali zbierkou. Po stranách ústredného súsošia sú ešte dva symbolické hroby, nad ktorými bolo pôvodne osadených po deväť fotografií padlých v prvej svetovej vojne. Na ľavom pomníčku je text: ŠTEFAN PEKAROVIČ RUŽOMBEROK 1926, na pravom ŠTEFAN MINÁRIK OPAVA 1926.
Obete druhej svetovej vojny a ich pripomínanie
Najhroznejšia 2. svetová vojna bola pripomínaná najviac, no napriek tomu v mnohých obciach pamätník dlho chýbal. Pôvodne malá mramorová tabuľka na obecnom úrade v Závode síce hovorila o vďake za oslobodenie, no bol na nej dokonca uvedený zlý dátum, čo viedlo k rozhodnutiu tento dlh napraviť. Druhá svetová vojna totiž neboli iba štyria padnutí vojaci spomenutí na mramorovej tabuľke na pomníku padlých v prvej svetovej vojne; obetí v tejto krutej vojne bolo v obci omnoho viac.
Medzi obete druhej svetovej vojny patria aj:
- JOZEF DANIŠ, ktorý hrdinsky padol v roku 1944.
- DES. ASP. EMIL DOBOŠ, ktorý tiež padol.
- VOJ. FRANTIŠEK SITÁR, ktorý rovnako padol.
- EMIL PIAČEK, ktorý bol odvlečený Nemcami a umučený v koncentračnom tábore.
- ŠTEFAN DOBOŠ, ktorý padol ako obeť vojny.
- ČET. ASP. JÁN FIGURA, ktorý padol v roku 1941.
- BLAŽEJ DANIŠ, ktorý zomrel ako obeť vojny.
Oslobodzovanie a jeho následky
Bratislava bola oslobodená 4. apríla 1945. Vo štvrtok 5. apríla v skorých ranných hodinách do obce Závod prichádzajú prví kozáci. Nemci boli pripravení a nemienili sa vzdať, čo viedlo k skutočným bojom, ktoré trvali takmer osem hodín. Obrnené autá, tanky a delostrelecké granáty zanechali po sebe spúšť. Pri oslobodzovaní obce vypukli požiare. Škody materiálne boli veľké, no tie sa dajú nahradiť. Škody na životoch boli a zostávajú nenahraditeľné. O život prišlo desať červenoarmejcov, 25 nemeckých vojakov a počas oslobodzovania padli aj traja obyvatelia obce, čo predstavuje spolu 38 mŕtvych a obrovskú spúšť.
Takmer sa zabudlo aj na obete z radov Židov. Ich odvlečenie bolo tragické a ich osudy plné hrôzy aj v obci Závod. Napríklad, jedno židovské dievča z rodiny Weissov sa takmer celú vojnu ukrývalo u pani Márie Dojčákovej priamo v Závode. Správca z Nového majera Rakovský bol celú vojnu na Nivkách u horára Procházku a ďalšiu časť jeho rodiny ukrývali neďaleko osady Húšky u Hladíkov. Žiaľ, 20 občanov z radov židovskej obce v Závode také šťastie nemalo. Muži, ženy i deti boli odvlečení násilím, aj keď sa obyvatelia Závodu snažili pomôcť, krstili ich, či vydávali potrebné potvrdenia. Nič nepomohlo. Nová pamätná tabuľa pripomína tieto hrôzy a je odkazom minulosti, ktorej návrat nikto nechce.
Pietne akty a odkaz pre budúcnosť
Pri pohľade na pamätnú tabuľu si treba spomenúť na tých, ktorí bojovali za mier a položili zaň svoje životy. Aby sa nikdy nezabudlo na obete vojen a odkaz politických väzňov, boli v Starej Ľubovni odhalené pamätné tabule. Na slávnostnej spomienke sa za účasti zástupcov SZPB (Slovenský zväz protifašistických bojovníkov), KPVS (Konfederácia politických väzňov Slovenska) a širokej verejnosti zúčastnil aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Primátor mesta Ľuboš Tomko pri tejto príležitosti uviedol, že iniciatíva umiestniť ju na námestie vzišla ešte v predchádzajúcom Mestskom zastupiteľstve.
Takáto tabuľa už bola umiestnená v Starej Ľubovni po konci prvej svetovej vojny, ale z neznámych dôvodov ju po druhej svetovej vojne odstránili. Ide v podstate o obnovenie tejto tabule, s tým, že jej odkaz rozšírili pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Ondrej Krajňák vo svojom príhovore vyjadril uznanie organizátorom slávnosti za to, že nezabúdajú na obete svetových vojen, odvlečených do sovietskych gulagov, väznených, či popravených pre svoje politické, či náboženské presvedčenie.
Ondrej Krajňák ďalej uviedol, že sa odhaduje, že II. svetová vojna priniesla so sebou viac ako 70 miliónov obetí, pričom je zarážajúce, že až dve tretiny z toho neboli vojaci, ale civilisti. Poukázal tiež na skutočnosť, že v dôsledku vojnou spôsobeného hladu zomrelo v Číne, Indonézii, Indočíne a Indii okolo 12 miliónov ľudí - ženy, deti, starci, tí, ktorí sa nikdy nezaujímali o Hitlera, či Stalina. Národy, ktoré napadnutie Poľska Hitlerovským Nemeckom, či Sovietskym Ruskom nevnímali ako ich bezprostredné ohrozenie. V okrese Stará Ľubovňa padlo len počas druhej svetovej vojny 206 ľudí, do ruských gulagov bolo odvlečených takmer 120 ľudí a v tomto období nespravodlivo väznili ďalších viac ako 30 obyvateľov okresu. Súčasťou pamätnej tabule je okrem žalmu aj text, ktorý hovorí o tom, aby sa nezabúdalo na obete svetových vojen, nespravodlivo odsúdených politických väzňov a ľudí násilne odvlečených do ruských gulagov. Tabuľu umiestnili do srdca Starej Ľubovne, pri kostole sv. Mikuláša.
Pietne spomienky a výročia
Každoročne začiatkom mája sa pri Pomníku padlým v Snine koná pietny akt kladenia vencov k ukončeniu II. svetovej vojny. Občania, mládež, predstavitelia mesta a príslušníci Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov spomínajú na najvýznamnejšiu udalosť minulého storočia, ktorou boli ukončené zverstvá spôsobené fašizmom. 8. máj 1945 bol dňom, kedy sa skončila najväčšia vojnová udalosť v dejinách ľudstva na európskom kontinente.
V roku 2024 sa spomienkové stretnutie s kladením vencov a kytíc k pomníku, postavenému ako symbol pripomínajúci túžbu po trvalom mieri, konalo v utorok 7. mája o 11:00 hod.
Spomienky v čase krízy
V čase, keď svet čelil hrozbe koronavírusu, boli taktiež položené vence k pamätníku obetiam II. svetovej vojny a k pamätnej tabuli s menami 19 zavraždených spoluobčanov, aj keď sa to nemohlo udiať spoločne. Spomenulo sa na deň, kedy pred 75 rokmi oslobodili rumunskí a sovietski vojaci, a uctila sa pamiatka spoluobčanov, ktorých zavraždili na konci vojny ako pomstu za dvoch nemeckých vojakov. Pripomína sa tiež pamiatka ostatných, ktorí bojovali v 2. svetovej vojne a položili svoje životy za mier a slobodu. Mnohí iní statoční vojaci a partizáni z radov našich spoluobčanov padli v bojoch na rôznych frontoch, ako aj počas SNP, a mnohí sa nevrátili z koncentračných táborov.
Krátka slávnosť v roku 2020 sa konala bez účasti verejnosti. Dňa 30. apríla 2020 o 12:00 prečítal príhovor starosta obce prostredníctvom obecného rozhlasu. Veniec položil spolu so svojím zástupcom Dominikom Koštialikom. Spoločne si pripomíname všetkých, ktorí v minulosti bojovali za našu slobodu.