Halové javy: Fascinujúce optické úkazy na oblohe
Halové javy, známe aj ako halo, sú fascinujúce optické úkazy, ktoré sa objavujú na oblohe. Ich vznik je podmienený lomom a odrazom slnečného alebo mesačného svetla na drobných ľadových kryštálikoch prítomných v atmosfére.
Tieto fenomény často púta na seba pozornosť, najmä keď sa naša prirodzená družica - Mesiac - dostáva do splnu. Príkladom môže byť svätožiara, ktorú si všimli obyvatelia Revúcej okolo Mesiaca. Hoci sa niektorí môžu domnievať, že ide o odraz fotoaparátu, pravda je inde - za javom stoja práve halové efekty.
Najbežnejším typom halového javu je malé halo, ktoré sa prejavuje ako svetlý kruh s priemerom 22° okolo Slnka alebo Mesiaca. V tomto kruhu je červená farba vždy najbližšie k svetelnému zdroju. Aj keď sa môže zdať, že ho častejšie pozorujeme počas dňa, nemusí to byť pravidlom; halové javy sa rovnako výrazne objavujú aj v noci okolo Mesiaca, ako to pozorovali obyvatelia Revúcej.
Zdanlivý pohyb Slnka a jeho praktické využitie
Rotácia Zeme a sklon zemskej osi od roviny ekliptiky spôsobuje zdanlivý denný pohyb Slnka po oblohe. Počas obdobia medzi slnovratmi môžeme pozorovať výrazný posun v tomto zdanlivom pohybe, ktorý môže v nemalej miere ovplyvňovať naše každodenné aktivity.
Diagram znázorňujúci denný pohyb Slnka nad obzorom, napríklad pre 48° 40’ severnej zemepisnej šírky, umožňuje dostatočne presne a rýchlo stanoviť azimut, čas východu a západu Slnka pre ktorýkoľvek deň v roku. Jeho využitie je možné pri projektovaní umiestnenia rôznych zariadení, alebo na rýchlu orientáciu v tom, v ktorom období a ako bude slnečná energia dopadať na záujmový objekt.
Pomocou takéhoto diagramu ľahko zistíme, či na danom mieste budeme mať slnečné lúče aj v zime, alebo či na jeseň a jar bude Slnko dostatočne vysoko a vo vhodnom smere, aby lúče dopadli napríklad na dvor. Aj napriek tomu, že diagram znázorňuje každý 21. deň v mesiaci, odčítanie pre ľubovoľný deň nie je nijako náročné. Použitý je pásmový čas (SEČ).
Z diagramu je možné vyčítať nasledovné údaje:
- čas a azimut východu a západu Slnka,
- výšku Slnka nad horizontom pri prechode miestnym poludníkom a čas prechodu.
Napríklad pre 21. august platí: Slnko vychádza na azimute 71° o 5 h 01 min a zapadá na azimute 289° o 19 h 05 min. Rozdiel časov určuje celkovú dĺžku dňa, ktorá je v tomto prípade 14 h 04 min. O 15. hodine je Slnko na azimute 240° vo výške približne 38°. Miestnym poludníkom však prechádza o 12 h 03 min.
Sieť výšok je znázornená pozdĺž čiary prechádzajúcej miestnym poludníkom (zemepisnou dĺžkou y0- 1 h) a azimuty sú naznačené na okraji kružnice. V prípade, že sa nenachádzame v miestach so zemepisnou šírkou - 1 h, stačí od údajov odčítať rozdiel y0 - y.