Posledná rozlúčka s legendou českej a československej populárnej hudby, Karlom Gottom (†80), vyvolala v spoločnosti silné emócie a diskusie. Dvojdňová rozlúčka sa začala v piatok 11. októbra verejným pietnym aktom v Paláci Žofín, po ktorom nasledovala zádušná omša v sobotu 12. októbra v Katedrále sv. Víta.
Počiatočné rozhorčenie a chýbajúci veniec
Už v skorých ranných hodinách pred Palácom Žofín sa začal tvoriť dlhý rad verných fanúšikov, ktorí chceli dať svojmu idolu posledné zbohom. Pri vystavenej rakve s pozostatkami speváka sa množilo množstvo veľkých vencov, vrátane darov od rôznych štátnikov, ako boli predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš, český prezident Miloš Zeman a český minister kultúry Antonín Staněk. Avšak, veniec od slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej spočiatku chýbal, čo vyvolalo vlnu prekvapenia a otázok.
Rozhodnutie prezidentky o neúčasti a kritika
Nielenže chýbal veniec od Zuzany Čaputovej, ale širšiu verejnosť šokovalo aj jej rozhodnutie, že sa poslednej rozlúčky s maestrom Gottom nezúčastní. Svojím rozhodnutím tak sklamala mnohých priaznivcov tejto ikony československej populárnej hudby, čo viedlo k rozhorčeným reakciám Slovákov na sociálnych sieťach. Niektoré komentáre zneli: „Karel Gott bol pre všetkých významný spevák, ale pre ňu asi nie,“ alebo „Hanbím sa za svoju prezidentku.“
Vysvetlenie protokolu a typu pohrebu
Ako sa neskôr ukázalo, absencia venca a neúčasť prezidentky Čaputovej mala svoje opodstatnenie v protokolárnych zvyklostiach. Protokolista informoval, že slovenská prezidentka dodá veniec až na zádušnú omšu, ktorá sa konala v sobotu v katedrále sv. Víta. Bývalý hovorca Václava Havla a popularizátor etikety Ladislav Špaček zdôraznil, že kritika voči prezidentke Čaputovej bola neopodstatnená. Vysvetlil rozdiel medzi štátnym pohrebom a pohrebom so štátnymi poctami:
- Štátny pohreb: Je určený pre hlavu štátu a má najvyšší význam. Zosnulý prezident je vezený na lafete dela, strieľajú sa čestné salvy, vyhlási sa štátny smútok či minúta ticha. Neviaže sa naň smútočná omša, lebo sa nepredpokladá, že každý prezident je katolík.
- Pohreb so štátnymi poctami: Nie je taký rigidný a je veľmi voľný. Obsahuje prvky dohodnuté s rodinou, ako čestná stráž či doprovod čestnej jednotky. Vláda môže navrhovať detaily a konzultovať ich s rodinnými príslušníkmi.
Špaček objasnil, že „Nejde o štátny pohreb, a preto nemožno čakať, že do Prahy prídu hlavy štátov.“ Podľa neho je neopodstatnené očakávať prítomnosť významných zahraničných hostí a hláv štátov, najmä tých susedných, na pohrebe umelca, aj keď ide o výnimočnú osobnosť ako Karel Gott. Takýto pohreb umelca je mimoriadnou udalosťou, ktorá sa stáva raz za 20 či 30 rokov, a nemožno ju porovnávať so štátnymi pohrebmi.
Oficiálne zastúpenie a účasť prezidentky
Prezidentský palác avizoval, že prezidentka Zuzana Čaputová doručí prostredníctvom zastupiteľského úradu smútočný veniec v deň pohrebu. Neskôr bolo potvrdené, že veniec pošle v sobotu cez slovenskú ambasádu v Českej republike. Sviečku na hrobe zapáli v pondelok, keďže bude v Prahe na konferencii.
Na pohreb sa plánovali zúčastniť aj ďalší slovenskí predstavitelia, vrátane premiéra a predsedu parlamentu, čo podčiarkuje dôležitosť, akú Slovensko prikladá odkazu Karla Gotta. Účasť politikov podľa Špačeka bola vecou PR a ich rozhodnutia prísť mohlo byť ovplyvnené snahou prospieť v očiach verejnosti.
Reakcie a širší kontext
Ladislav Špaček sa vyjadril aj k tomu, ako vníma prítomnosť či neprítomnosť popredných politikov, ktorá vyvolávala ostré reakcie na sociálnych sieťach. Zdôraznil, že pohreb Karla Gotta by nemal vyvolávať žiadne animozity a rozdeľovať spoločnosť. „Všetci by sme mali prijať jeho smrť ako výraz veľkého smútku a určite sa preto nehádať. Toto je posledné, čo by sa Karlovi Gottovi páčilo.“ Karel Gott bol podľa neho vrúcny, tolerantný a priateľský človek, ktorý by si neprial, aby jeho smrť rozštiepila spoločnosť.
Kritika, či sa politici v Česku nepriživujú na smrti umelca, napríklad tým, že premiér a minister kultúry okamžite navrhovali štátny pohreb, bola tiež prediskutovaná. Špaček predpokladal, že ich snaha úprimne chcela poukázať na to, že Karel Gott si zaslúži ten najvyšší pohreb, pričom ich počiatočná neistota v správnej terminológii viedla k zmätku. Až neskôr zmenili rétoriku na „pohreb so štátnymi poctami“.
Odkaz Karla Gotta a odmietnutie „kultu osobnosti“
Karol Gott ovplyvňoval generácie desiatky rokov. Ladislav Špaček však rozhodne odmieta pojem „kult osobnosti“ v súvislosti s Gottom. Pripomenul, že Karel si svoju popularitu vydobyl poctivou a tvrdou prácou. Bol oddaný svojej práci a svojmu publiku na koncertoch, mimoriadne pracovitý a trpezlivý. Spomínal, ako sa Gott podpisoval aj posledným fanúšikom dlho do noci, bez akejkoľvek strojenosti, z úprimného vzťahu k verejnosti. To potvrdzuje, že jeho hviezdny status bol výsledkom jeho profesionality a vrúcneho prístupu k ľuďom, nie umelo vytvoreného kultu.
Karel Gott - Požehnej, Bože můj (oficiální video)
Dôležité rozlúčkové podujatia
Piatkové posledné rozlúčenie s Karlom Gottom bolo určené širokej verejnosti. Ľudia mohli prísť od ôsmej hodiny ráno až do desiatej hodiny večer do Paláca Žofín na pražskom Slovanskom ostrove. Odhady hovorili o desiatkach až stovkách tisíc záujemcov, pričom maximálna kapacita Žofína bola približne 50 tisíc ľudí denne. Na poriadok v uliciach dohliadala polícia, armáda aj záchranná služba. Na prípravách smútočných akcií sa podieľala vláda, pražské arcibiskupstvo aj pražský magistrát.
V sobotu sa potom za Karla Gotta konala zádušná omša v Katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha, ktorú odslúžil kardinál Dominik Duka. Do katedrály sa však dostali len smútoční hostia so špeciálnou pozvánkou. Zoznam pozvaných zostavovala takmer výhradne vdova po spevákovi, Ivana Gottová. Približne 50 miest bolo vyhradených pre politikov, medzi ktorými boli očakávaní aj zástupcovia Slovenska.