Pôvod a symbolika veľkonočného zajaca v animovaných filmoch

Veľkonočný zajačik je dlho spájaný s Veľkou Nocou a mnohými veľkonočnými tradíciami, ako je hľadanie čokoládových vajíčok a veľkonočné oslavy. Prvá zmienka o veľkonočnom zajačikovi sa traduje už celé stáročia. Jeho prítomnosť v modernej kultúre, najmä v podobe kreslených postavičiek a animovaných filmov, je hlboko zakorenená v bohatej histórii a mytológii.

Historické korene a prvé zmienky

História veľkonočného zajačika nie je úplne zaznamenaná, aspoň nie na jednom mieste. Jedna z teórií sa datuje do 18. storočia, kedy mal byť prvýkrát predstavený nemeckými imigrantmi v holandskej časti Pensylvánie v Amerike. Imigranti priniesli so sebou príbeh zajačice, ktorá kládla vajíčka a volali ju „Osterhase“ alebo „Oschter Haws“. Táto zajačica kládla pestrofarebné vajíčka pre poslušné deti. Ako súčasť rituálu vyrábali deti hniezda, do ktorých zajačica vajíčka kládla. Táto tradícia sa postupne rozšírila do celej Severnej Ameriky.

Postupom času sa veľkonočné darčeky rozšírili aj o čokoládové vajíčka, čokoládových zajačikov a hračky. V 19. storočí bolo už ozdobovanie a hľadanie vajíčok populárnou súčasťou Veľkej Noci. Čokoládové veľkonočné vajíčka a zajačiky sa stali populárnou modernou tradíciou a sú bežnou súčasťou pri veľkonočných hľadaniach vajíčok, ktoré dnes často vidíme aj v animovaných rozprávkach.

Pohanské a mytologické symboly zajaca

Hoci sú dnes zajace symbolom kresťanského sviatku, svoje korene majú v pohanských kultúrach. Naprieč svetovými mýtmi a náboženstvami sa králiky objavujú ako posvätné zvieratá, tvory spojené s Mesiacom a symboly plodnosti.

Zajac ako symbol plodnosti a znovuzrodenia

Podobne ako veľkonočný zajačik, aj vajíčka sú starodávnym symbolom reprezentujúcim plodnosť, znovuzrodenie a nový život. Veľká Noc prichádza na jar a oslavuje nový život, a ktoré jarné zvieratá by lepšie reprezentovali plodnosť ako králik alebo zajac? Starovekých Grékov a Rimanov fascinovala ich neuveriteľná plodnosť. Aristoteles si už v 4. storočí p. n. l. všimol, ako rýchlo sa množia. Plínius Starší (1. storočie n. l.) dokonca veril, že sú hermafroditi. Tak vznikla predstava, že sú symbolom jari, znovuzrodenia a nekonečnej úrody.

V stredovekom a renesančnom umení boli králiky často zobrazované po boku Venuše - bohyne lásky a sexuality. V aztéckej mytológii verili v skupinu božských králikov nazývaných Centzon Tōtōchtin - 400 králičích božstiev, ktoré si rady usporadúvali poriadne žúrky na oslavu hojnosti. V Európe sa králik stal ikonou plodnosti a jari. Podľa spisov ctihodného Bedeho (673 - 735 n. l.) mala anglosaská bohyňa menom Ēostre pri sebe králika, pretože stelesňovala znovuzrodenie a plodnosť jarného obdobia. Jej sviatok sa slávil v apríli, a podľa mnohých práve z jej mena pochádza názov Easter (Veľká Noc) a ona stojí za dnešným ikonickým „maskotom“ Veľkej Noci. V germánskych tradíciách sa bohyňa jari a plodnosti nazývala Ostera, čo taktiež viedlo k vzniku nemeckého slova Ostern (Veľká Noc). Podľa príbehu bratov Grimmovcov táto bohyňa plodnosti premenila premrznutého vtáčika na zajaca, ktorý potom vždy na začiatku jari znášal vajcia ako vták, čím sa vysvetľuje spojenie zajaca s vajíčkami.

Králiky v mytológii a folklóre: šibalstvo, mágia a Mesiac

V keltskej mytológii boli zajace uctievané ako magické bytosti. Medzi pôvodnými obyvateľmi Severnej Ameriky, napríklad v kmeňových príbehoch o Michabovi a Manabushovi, vystupovali ako prefíkaní šibali. Podobné príbehy nájdeme aj v afrických rozprávkach, kde králik (či zajac) Br’er Rabbit stelesňuje vrchol šibalstva a vynaliezavosti. Nie je ťažké vidieť ich pokračovanie v moderných kreslených postavičkách, áno, aj Bugs Bunny má korene v dávnej folklórnej tradícii.

Podľa britských ľudových povestí sa čarodejnice dokážu premeniť na králiky alebo zajace, a v mnohých kultúrach sú tieto tvory považované za nositeľov šťastia, ale aj smoly. Vďaka svojej rýchlosti a schopnosti náhle zmiznúť sa v predstavách ľudí stali buď podozrivo prefíkanými, alebo úplne záhadnými. Vo Švédsku počas 18. storočia boli zajace považované za prevtelené čarodejnice.

Za zmienku stojí aj mytologická prepojenosť králikov a zajacov s Mesiacom, ďalším symbolom premenlivosti prírodných cyklov. V kultúrach východnej Ázie, ako aj u Aztékov, už pred mnohými storočiami pozorovali škvrny na Mesiaci, ktoré im pripomínali práve zajace. Zajace a králiky, čo pozerajú na Mesiac (alebo rovno na ňom bývajú), sa objavujú v mnohých kultúrach - najmä v Číne, Japonsku a Kórei. V taoistickej tradícii sa napríklad rozpráva o mesačnom králikovi, ktorý v mažiari tlčie ingrediencie nesmrteľnosti. Zdá sa, že tieto ušaté bytosti boli vo svete vždy považované za niečo viac - za stvorenia s nebeskou silou a schopnosťou znovuzrodenia.

Mystika troch zajacov

Túto mystiku podporuje aj jeden veľmi starý symbol - tzv. „tri zajace“. Zobrazuje tri zajace bežiace v kruhu tak, že ich uši sa dotýkajú a vytvárajú trojuholník. Každý zajac má len dve uši, no vďaka optickému klamu to vyzerá, akoby spolu mali len tri. Tento symbol sa objavuje v mnohých stredovekých kostoloch po celom Anglicku, ale aj v katedrálach v Nemecku, vo francúzskych dedinských kostolíkoch, a dokonca aj v Sýrii, Egypte či pakistanskom Swate. Jeho najstarší známy výskyt pochádza z budhistických jaskýň Dunhuang v Číne zo 6. storočia.

Kresťanské interpretácie

Hoci ho kresťanská tradícia nijako špecificky nevysvetľuje, zajac si svoje miesto vo veľkonočných tradíciách zachoval. Biblia má na králiky trochu zmiešaný pohľad - v Deuteronómiu a Levitiku sa označujú za nečisté zvieratá, ale v Žalmoch a Prísloviach sa im priznáva istá múdrosť. V Biblii sú tieto zvieratá opísané ako „maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“, symbolizujúce chudobných, skromných a pokorných.

Zajac ako symbol čistoty a Krista

V Biblii sa vyskytujú odkazy na zajačiu čistotu, skromnosť a pokoru - preto tiež vraj biely zajac občas sedel pri nohách Panny Márie. Navyše schopnosť zajacov spať s otvorenými očami môže evokovať večný život a zmŕtvychvstanie. V Byzantskej ríši teda zajac dokonca symbolicky zastupoval Ježiša Krista.

Veľkonočný zajac v modernej kultúre a animovaných filmoch

V modernej kultúre nájdeme veľkonočné zajace držiace veľkonočné vajíčka. Ide najmä o čokoládové figúrky, ozdoby, ale predovšetkým o kreslené postavičky v rozprávkach a animovaných filmoch. Toto spojenie vzniklo pravdepodobne preto, že zajace na jar hľadajú potravu v blízkosti ľudských obydlí. Ako plaché zviera sa zajac prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka.

Od folklóru k kresleným postavičkám

Starodávne príbehy o šibalstve a magických schopnostiach zajacov sa preniesli do modernej podoby. Nie je ťažké vidieť ich pokračovanie v moderných kreslených postavičkách - áno, aj Bugs Bunny, so svojimi zubami ako z karikatúry, má korene v dávnej folklórnej tradícii. Tieto postavy často zdedili hravú prefíkanosť a nepolapiteľnosť svojich mytologických predkov.

Typické zobrazenie v animácii

V animovaných filmoch a rozprávkach je veľkonočný zajac väčšinou zobrazovaný ako biely zajac s dlhými ušami, ktorý si obľúbil ľudské oblečenie. Hoci ho často vídame v blízkosti našich obydlí, jeho sídlo je zahalené rúškom tajomstva. Mnohí veria, že býva na Veľkonočnom ostrove v Tichom oceáne, ktorý patrí Čile. Tam si vraj celý rok žije s magickými zvieratami, ktoré sú jeho vernými spoločníkmi a pomocníkmi pri chystaní nádielky pre deti. Tú im rozdá počas Veľkej Noci, keď opustí domov a vydá sa do sveta.

Úloha veľkonočného zajaca v súčasných tradíciách

V zámorí má veľkonočný zajac oveľa dôležitejšiu funkciu ako u nás. Vajíčka, ktoré sa v rámci veľkonočných aktivít namaľujú, totiž práve zajačik „schováva“ po záhrade a deti ich musia hľadať. Keď sa im to podarí, bývajú odmenené. Veľkonočný zajačik v rámci tejto tradície je teda podobný Santa Clausovi. Táto úloha sa často zrkadlí v animovaných príbehoch, kde veľkonočný zajac plní funkciu roznášača radosti a prekvapení, čím sa stáva neoddeliteľnou súčasťou detských osláv Veľkej Noci.

tags: #velkonocny #zajac #animovany