Čaro a tradície Vianoc na Slovensku a vo svete

Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym, ale aj sviatkami jedla, pitia a hodovania.

Adventné Obdobie: Príprava na Sviatok

Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie nazývané Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Počas neho ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych a ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.

Adventný Veniec

Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam: prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti (pre ňu je typická ružová farba namiesto fialovej) a štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška.

Adventný Kalendár

U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku.

Predvianočné Zvyky a Dni

Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Stridžie dni, ktoré predchádzajú Vianociam, trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra) a viazali sa na rôzne zvyky a veštby.

Sviatok sv. Mikuláša (6. december)

Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.

Postava Mikuláša sa viaže k legendárnemu biskupovi Mikulášovi, ktorý bol v 4. storočí biskupom v prístavnom meste Myra (dnešné Turecko). Pokladali ho za človeka, ktorý konal zázraky a bol nápomocný chudobným a nešťastným. Legendy hovoria, že daroval veno trom chudobným dievčatám, aby sa mohli vydať, a tiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.

Rodičia sa modlievali k Mikulášovi za dobrého manžela pre dievčatá alebo za zdravé a životaschopné deti pri pôrode. Sviatok sa spájal s vierou v bohatstvo, preto sa ľudia obdarúvali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Sviatok sv. Lucie (13. december)

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní. Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Po domoch chodila dievka zahalená v bielej plachte a šatke so zamúčenou tvárou, alebo zamaskovanou čepcom, aby ju ľudia nespoznali. Vymetala krídlom kúty od ohniska, no pritom nič nehovorila, aby ju domáci nespoznali, verilo sa, že to ochráni dom od zlých duchov. Na Luciu sa začínali aj rôzne zvyky, ktoré končili Štedrým dňom.

Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom spálili. Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala. Známym bol aj Luciin stolček, zhotovený bez jediného klinca, cez ktorého dierku sa na polnočnej omši dalo vidieť čarodejnice lietať.

Ostatné Predvianočné Zvyky

• Na Katarínu (25. novembra): Končili zábavy a utíchal spev na dedine.
• Na Ondreja (30. novembra): Dievčatá pomocou rôznych praktík veštili svoju budúcnosť. Najznámejšie bolo liatie rozohriateho olova do vody a trasenie plota s riekankou: „Ploce, ploce, trasem ca, svatý Ondrej, prosím ca, daj mi tejto noci znac, s kým ja budzem pred oltárom stác.“
• Na Barboru (4. decembra): Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku; ak im rozkvitla na Štedrý deň, znamenalo to skorý a dobrý sobáš. Chodievali aj "barborky" - ženy a dievčatá zahalené v bielych šatách, ktoré rozdávali poslušným deťom sladkosti a neposlušným metličku.

Štedrý Deň (24. december) na Slovensku

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija“ alebo „vigilija“, odvodený od latinského „vigília“, čo znamená predvečer sviatku. Bol to začiatok sviatkov zimného slnovratu a podľa starých predstáv aj prvý deň, kedy sa uskutočňovali rôzne magické úkony, ktorými ľudia chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností.

Prípravy a Magické Úkony pred Večerou

Celý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia verili v čarovnú moc a magickú silu tohto dňa.

Ochrana a Prosperita Doma a na Gazdovstve

• Obrady ochrany: Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, polia a záhrady pred pohromami a statok pred chorobami. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale, lebo cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili, prosiac o pomoc nebeského otca.
• Voda pre zdravie a bohatstvo: Muži išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo.
• Činnosti gazdov: Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila.
• Slama: Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy.
• Zákazy: Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, inak by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie, inak sa privolá bieda.

Štedrovečerný Stôl a Jeho Symbolika

Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Slávnostná večera sa začínala modlitbou ako spoločnou vďakou Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Dnes je zvykom, že si členovia rodiny rozdelia čítania z Biblie a deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje, hrajú a spievajú koledy.

• Šupiny z kapra: Vkladali sa pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili. Mnohí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky, tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch.
• Cesnak a med: Pred večerou otec rodiny natrie vianočné oblátky medom a cesnakom a naláme ich na toľko častí, koľko členov má rodina. Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu, zatiaľ čo cesnak, symbol zdravia a prírodný liek, má zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. V mnohých rodinách si ešte pred večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty, ktorý mal chrániť od zlého.
• Jablko: Vyberie sa z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak jadrovník zostal v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť.
• Orechy: Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Hádzanie orechov do rohov izieb symbolizuje bohatstvo.
• Jeden tanier navyše: Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti, ktorý sa dodržiava dodnes.
• Sviečky: Počas večere svietia sviečky, ktoré sú symbolom Vianoc. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Na Kysuciach je zvykom sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny - ak sa dym dvíha rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Reťaz: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola, aby bola rodina počas roka súdržná.
• Matka rodiny: Nemala by od štedrovečerného stola odbiehať; všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• Párny/nepárny počet: Pri štedrovečernom stole rozhodne nemá byť nepárny počet stolovníkov, nepárneho by si odviedla Smrť.
• Hádzanie topánky: Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.

Tradičné Štedrovečerné Jedlá

K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. Štedrovečerné jedlá sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.

Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica alebo iná polievka. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Po všetkých chodoch štedrej vianočnej tabule nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt.

Prehľad tradičných vianočných jedál podľa regiónov

V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Varený hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsýpať po kútoch, aby mali čo jesť aj duše mŕtvych. Pôstnym vianočným jedlom je ryba, symbol Ježiša Krista.

Nápoje počas večere: Dospelí pili pálenku alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia.

Po Večeri na Štedrý Deň

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. 25. decembra (1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia) a 26. decembra (2. sviatok vianočný) rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

Vianočné Dekorácie a Symboly

Vianočný Stromček

K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od pohanských čias. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy. Prvý písomný doklad o vianočnom stromčeku pochádza z roku 1605 a hovorí sa v ňom o jedličke zdobenej jablkami a sladkosťami. Až začiatkom 20. storočia sa začali pod stromčekom objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Dnes je zvykom, aby bohato zdobený vianočný stromček svietil v každej slovenskej domácnosti.

Fúkaná guľa z jemného skla, prvá vianočná ozdoba vyrábaná touto technikou, si dala patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Neskôr sa objavili aj ďalšie tvary ako srdiečka, hviezdičky či snehové vločky. Najnovším trendom je výzdoba stromčekov v jednej farbe a jej blízkych odtieňoch.

Imelo

Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Od nepamäti sa mu pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Tradícia uctievania imela siaha do antiky, keltskí kňazi a starogermánski duchovní ho zbierali počas obradov. Slovania tiež verili v jeho magickú moc, ktorá závisela od druhu stromu, z ktorého pochádzalo. Napríklad imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov. Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok.

Vianočné Pohľadnice

Prvé blahoprajné lístky k Vianociam, predchodcovia dnešných obľúbených pohľadníc, sa objavili v roku 1841 v Škótsku. Myšlienku rozvinul obchodník Henry Cole z Londýna v roku 1843, ktorý dal vytlačiť obrázok od maliara Johna Hersleya a posielal ho priateľom. Zvyk posielať vianočné pohľadnice sa čoskoro rozšíril do celej Európy. Dnes sú zdobené rôznymi motívmi, od zasnežených krajiniek po duchovné a kresťanské symboly.

Vianočné Filmy a Rozprávky

Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Medzi obľúbené patria Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku. Z vianočných filmov je to napríklad Sám doma alebo český film Pelíšky.

Ohňostroje

K najmladším zvykom, ktoré sprevádzajú Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie, kde boli po stáročia súčasťou osláv. Kresťanský svet prevzal hru s ohňom na prelome 18. a 19. storočia v znamení hlbšieho obsahu Vianoc, kde svetlo a žiara oznamujú radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista.

Vianočné Sviatky a Zvyky vo Svete

Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka, no nie všade sa oslavujú rovnako. Každá krajina si zachováva vlastné tradície a zvyky, ktoré odrážajú jej kultúru a históriu.

Európa

• Belgicko: Deti dostávajú darčeky od svätého Mikuláša, v niektorých rodinách aj od Santa Clausa. Pečie sa špeciálny chlieb cougnou v tvare jahniatka. Konajú sa vianočné festivaly a ľudia chodia korčuľovať.
• Bulharsko: Darčeky rozdáva Dedo Koleda. Tradičné menu na Štedrý večer sa skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál (šošovica, fazuľa, ryža, kapusta) a kruhových koláčov banica.
• Cyprus: Od 24. decembra do Troch kráľov prichádzajú zlí duchovia „kalikantzari“. Darčeky deťom rozdáva Ai-Vasilis až na Nový rok ráno. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať bravčové pečené mäso a koláč Vasilopita s mincou pre šťastie.
• Česká republika: Štedrý deň je dňom splnených želaní, kto sa postil, uvidí zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek. Tradičné menu je rybacia polievka, vyprážaný kapor a zemiakový šalát.
• Dánsko: Vianočné obdobie nazývajú „Oslavou sviečok“, ktoré zapaľujú všade. Darčeky nosí záhadný „vianočný posol“. Na stole dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené a sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou.
• Estónsko: Vianoce sú zmesou tradičných, moderných a náboženských tradícií. Vytvárajú vianočnú korunu a prezident vyhlasuje „Vianočný mier“. Na stole býva pečená hus alebo morka s jablkami a koláčiky Pipparkogid.
• Fínsko: Hostiteľská krajina fínskeho Santa Clausa - Ukka, ktorý pochádza z Laponska. Vianočný stromček je celý biely a siaha až po strop. Na vianočnom stole sú pečené husi a moriaky.
• Francúzsko: Dobrým vianočným duchom je Père Noel, ktorý necháva darčeky v topánkach. Jeho náprotivkom je Père Fouettard, ktorý trestá neposlušné deti. Štedrá večera máva aj dvanásť chodov a je gurmánska, podávajú sa ustrice, slimáky, moriak s gaštanovou plnkou a roláda v podobe vianočného polena (Bûche de Noël).
• Grécko: Vianočné tradície sú silne nábožensky založené. Obdobie začína 40 dní pred Vianocami s božím chlebom Christopsomo. Mikuláš chráni námorníkov a nosí darčeky. Kedysi boli namiesto stromčekov ozdobené lode. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až 1. januára.
• Holandsko: Darčeky deťom prináša dobrácky dedo Sinter Klaas, ktorý pripláva zo Španielska na bielom koni s pomocníkom Čiernym Petrom. Darčeky dostávajú už 6. decembra do špeciálne pripravených drevákov. Obľúbeným jedlom je pečený králik s brusnicami.
• Írsko: Množstvo sviečok v zelených dekoráciách umiestňujú v oknách, aby svietili na cestu Svätej rodine. Po večeri sa necháva chlieb a mlieko pre Jozefa, Máriu a malého Ježiška a dvere sú pootvorené na znak pohostinnosti. Jasličky sú bežnou tradíciou.
• Litva: Oslavy začínali so zimným slnovratom. Známou tradíciou je sprievod masiek (medveď, kôň, vôl), ktorý prináša požehnanie. Na stole nesmie chýbať prasačia hlava varená s jačmennou kašou (koca alebo kikas).
• Lotyšsko: Podobne ako v Litve, najvýznamnejšou tradíciou je prezliekanie do masiek, ktoré majú požehnať ľuďom a odohnať zlých duchov. Na stôl neodmysliteľne patrí varená bravčová hlava s jačmeňom.
• Luxembursko: Už koncom novembra možno stretnúť Kleeschen (Mikuláša) a jeho opak - Housekera (Čierneho Petra). Mikuláš obdarúva deti drobnými darčekmi, Ježiško potom prináša väčšie darčeky na Vianoce.
• Poľsko: Podobne ako na Slovensku, prestierajú o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou.
• Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
• Spojené kráľovstvo: Darčeky sa nenachádzajú pod stromčekom, ale nadieľajú sa do veľkých ponožiek. Kráľovskej rodiny špeciálny vianočný program je veľmi sledovaný. Na stole nesmie chýbať pečená morka a slivkový puding.

Amerika

• Argentína: Ozdobujú domy už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos - papierové lampióny s plamienkom.
• Kolumbia: Vianoce sa nesú v znamení hudby a bohatého stola, pri ktorom sa zíde celá rodina, priatelia aj susedia.
• Mexiko: Obdobie posadas trvá 9 dní pred sviatkami a symbolizuje putovanie Svätej rodiny. Deti milujú hru piñata, papierového panáka plného sladkostí. Po polnočnej omši nasleduje bohatá večera, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí.
• Peru: Tradičným zvykom je „Chocolatadas“ - darovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
• Severná Amerika (USA a Kanada): Vianočné stromčeky, adventné vence a množstvo svetiel sú neodmysliteľnou súčasťou. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer, ale až 25. decembra ráno. Na tradičnom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša a čučoriedková omáčka, ako dezert slivkový puding, tekvicový koláč alebo ovocné koláčiky. Niektorí Afroameričania kombinujú Vianoce so sviatkom Kwanzaa (26. decembra - 1. januára), ktorý symbolizuje princípy harmonického života.

Ázia a Afrika

• Filipíny: Až 90% kresťanov slávi Vianoce, konajú sa každé ráno vianočné omše od 16. do 24. decembra.
• India: Malá časť kresťanov oslavuje Vianoce ozdobovaním banánovníkov či mangovníkov.
• Egypt: Kresťania oslavujú Vianoce polnočnou omšou, na ktorú si obliekajú nové šaty, a po nej nasleduje bohatá večera.

Austrália

• Austrália: Zaujímavým zvykom je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.

tags: #stastne #vianoce #napis