Veľkonočný pondelok a význam veľkonočných sviatkov

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Prináša historické súvislosti a pozadie tohto sviatku, ktorý nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu.

Pôvod názvu a dátumu sviatkov Veľkej Noci

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom obetovania Ježiša Krista, ktorého krv zachránila ľudstvo od večného zatratenia.

Po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré Boh urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.

Určovanie dátumu Veľkej Noci

V prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia Veľkej Noci. Niektoré spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Tento spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. To môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej Noci dodnes, pričom je pohyblivý a závislý od lunárneho cyklu. V roku 525 pápež Ján I. požiadal mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti, a ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej Noci pre nasledujúce desaťročia, čím bol „veľkonočný spor” ukončený.

Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej Noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú Noc odvtedy spoločne s katolíkmi a evanjelikmi len občas. V modernej dobe už boli viaceré pokusy stanoviť Veľkonočnú nedeľu na jednu konkrétnu nedeľu. Druhý vatikánsky koncil sa tiež zaoberal touto záležitosťou a vo vyhlásení z roku 1963 ohlásil ochotu stanoviť Veľkú Noc na určitú nedeľu v gregoriánskom kalendári, ak s tým budú súhlasiť všetci, aj oddelené východné cirkvi. Pápež Pavol VI. navrhol od roku 1977 stanoviť Veľkú Noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl, ale ekumenický patriarchát v Carihrade signalizoval „závažný pastoračný problém”.

Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie

V Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Ich hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Ono je vlastne vyvrcholením Veľkého týždňa.

Palmová nedeľa (predtým Kvetná nedeľa)

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Palmová nedeľa (podľa nového Rímskeho misálu, predtým Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána), je prvým dňom Veľkého týždňa. Pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Obrady Palmovej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio - utrpenie) - opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.

Štvrtok svätého týždňa (predtým Zelený štvrtok)

Podstatou Štvrtka svätého týždňa (predtým Zelený štvrtok) je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva. Predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia služobného kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu (olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady, používa sa pri krste, birmovaní, vysvätení kňazov), olej katechumenov (znamená posilu v boji so zlým duchom) a olej chorých (používa sa pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých). Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi a ustanovil dve sviatosti: posvätnú vysviacku a Eucharistiu. Večerná svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Týmto dňom začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista, a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista.

Piatok utrpenia Pána (predtým Veľký piatok)

Piatok utrpenia Pána (predtým Veľký piatok) je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži, deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba červená - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.

Biela sobota

Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. Počas nej Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Liturgia obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova, liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu, kde opäť zaznie víťazný spev Aleluja!

Veľkonočná nedeľa

V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie je najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.

Veľkonočný pondelok - Cirkevný sviatok a ľudové tradície

Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ alebo podľa nového Rímskeho misálu „Pondelok vo veľkonočnej oktáve“. Tento deň pripomína udalosti prvého dňa po sobote, kedy anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom.“

Posledný sviatočný deň Veľkej Noci je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou a oblievaním dievčat vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné, aj keď symbolika vody môže súvisieť so sviatkom krstu. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Hoci šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, ich cieľom nie je spôsobiť krivdu, ale skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia.

Štatút Veľkonočného pondelka v cirkvách

V Rímskokatolíckej cirkvi Veľkonočný pondelok nepatrí medzi prikázané sviatky, čo znamená, že účasť na bohoslužbe v tento deň nie je povinná. Napriek tomu cirkev účasť odporúča, pretože je dňom veľkonočnej oktávy - osemdňového slávenia, a je prejavom vďačnosti za dar vykúpenia a radosti z Kristovho víťazstva nad smrťou.

Inak je to v Gréckokatolíckej cirkvi, kde je Svetlý pondelok (Veľkonočný pondelok) prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu, pri ktorom sa na štyri svetové strany čítajú evanjeliá od všetkých štyroch evanjelistov o vzkriesení Ježiša Krista, čo symbolizuje ohlasovanie radostnej zvesti celému svetu. Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia.

Zmeny v názvoch veľkonočných sviatkov, ako napríklad použitie "Palmová nedeľa" namiesto "Kvetná nedeľa", "Štvrtok svätého týždňa" namiesto "Zelený štvrtok" a "Piatok utrpenia Pána" namiesto "Veľký piatok", sú dôsledkom snahy o väčšiu vernosť latinskému originálu Rímskeho misálu. Pomenovanie Veľkonočný pondelok sa zmenilo podľa Rímskeho misálu na "Pondelok vo veľkonočnej oktáve".

Veľkonočné obdobie a jeho trvanie

Po Veľkej Noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej Noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (predtým Biela nedeľa). Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”. Turíce sú sviatkom zoslania Ducha Svätého a značia počiatok cirkvi, keď sa apoštoli odvážili vybrať do sveta zvestovať evanjelium.

Symbolika Veľkej Noci

Veľká noc je bohatá na symboly, ktoré majú hlboký kresťanský, ale aj predkresťanský pôvod:

• Baránok: Symbol nevinnosti, obetné zviera za hriechy v židovskej tradícii, pripomína vyslobodenie z Egypta. V kresťanstve symbolizuje Ježiša Krista ako Baránka Božieho.
• Kríž: Najdôležitejší kresťanský symbol, pripomínajúci ukrižovanie Krista. Symbolizuje večnosť a prepojenie ľudského a božského sveta.
• Oheň: Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Predstavuje energiu, silu a odhodlanie.
• Sviečka: V mnohých kultúrach znamenie života. Veľkonočná sviečka (paškál) symbolizuje vzkrieseného Krista, svetlo sveta. Zapaľuje sa od ohňa a ponára sa do krstnej vody.
• Voda: Jeden zo štyroch základných živlov, má očistnú a ochrannú moc, spojená s krstom.
• Vajíčko: Obsahuje zárodok života, preto je symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. Maľovanie vajíčok (kraslice) je ľudovou tradíciou.
• Zajačik: Symbol príchodu jari, šťastia a zmyselnosti, aj keď jeho spojenie s Veľkou Nocou je skôr z predkresťanskej doby.
• Bahniatka: Vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari. V kresťanstve sa minuloročné bahniatka používajú na Popolcovú stredu na pomazanie čela popolom.

Celosvetové tradície

Tradície spojené s Veľkou Nocou sú naprieč celým svetom veľmi podobné. Napríklad:

• Francúzsko: Zvyk jesť s vidličkou, pochádzajúci z obdobia Napoleona.
• Rakúsko: Pálenie ohňov a preskakovanie nad nimi.
• Švajčiarsko: Ukrývanie čokoládových vajíčok po dome a záhrade.
• Ukrajina, Maďarsko, Česko: Majú podobné tradície ako na Slovensku, vrátane pečenia Judášov z kysnutého cesta v Česku.
• Austrália: Namiesto zajačika majú veľkonočného Bilbyho, vačkovca, ktorý je zákonom chránený a symbolizuje lokálne inšpirovaný sviatok.

tags: #velkonocny #pondelok #cirkevny #sviatok