Veľký piatok: Tradície, pôst a pôstne recepty

Veľký piatok sa v kresťanskom kalendári považuje za jeden z najdôležitejších dní v roku. Je to deň ticha, rozjímania a duchovného zastavenia, kedy si veriaci pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. S týmto dňom sa spája celodenný pôst pred veľkonočnými sviatkami, a preto by naše jedlá mali byť ľahké a bezmäsité. Redakcia pre vás zostavila tipy na predjedlo, polievku, hlavné jedlo aj dezert, ktoré sa k tomuto dňu nesmierne hodia. Pre kresťanov sú veľkonočné sviatky najväčšie cirkevné sviatky v roku, pri ktorých sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a oslava víťazstva nad smrťou. Okrem toho sú tieto dni úzko späté s oslavami príchodu jari, a preto sa v tomto období prelínajú mnohé cirkevné aj ľudové tradície.

Veľký piatok v kresťanskom kalendári

Význam a symbolika

Veľký piatok je v kresťanskej tradícii považovaný za jeden z najdôležitejších dní počas Veľkého týždňa a je to deň pôstu a pokánia. Kresťania si pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista a preto by sa podľa tradície mal v tento deň dodržiavať pôst.

Prísny pôst a jeho pravidlá

Na Veľký piatok sa treba zdržať jedenia mäsa a pitia alkoholu. Odporúča sa tiež zdržať sa zákuskov, pretože tento deň má slúžiť na pokánie, nie na potešenie. Podľa učenia Katolíckej cirkvi sú veriaci na Veľký piatok povinní dodržiavať kvalitatívny a kvantitatívny pôst, čo znamená obmedzenie počtu a objemu jedál a vylúčenie mäsových výrobkov. Prísny pôst, ktorý platí na Veľký piatok a Popolcovú stredu, ukladá katolíkom mnohé obmedzenia. Veriaci nesmú jesť mäsité pokrmy vrátane mäsových vývarov, vnútorností alebo hydiny.

Treba poznamenať, že Veľký piatok je jedným z dní, keď nemožno získať výnimku z povinnosti zdržiavať sa mäsitých pokrmov. Týka sa to všetkých osôb starších ako 14 rokov. Hoci pôst je síce posledný deň pôstu, ale ten najprísnejší. Dôvod je jednoduchý - v tento deň ukrižovali Ježiša. Zároveň je symbolom očisty. Pôstne pravidlá platia aj pre polievky, do ktorých sa alkohol dáva, alebo jedlá s mäsom, napr. šaláty. Odporúča sa tiež zdržať sa sladkostí a dezertov.

Tradičné zvyky spojené s Veľkým piatkom

Magická noc a očistné rituály

Tento deň sprevádzalo viacero zvykov, ktoré sa mierne odlišovali podľa jednotlivých regiónov. Noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mala špeciálnu moc. Podľa predstáv našich prapredkov patrila zlým silám. Keďže podľa povier mohli uškodiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám a úrode - celému hospodárstvu, snažili sa pred nimi brániť očistnými zvykmi. Stajne natierali cesnakom alebo kolomažou. Okrem stríg mali škodiť aj strigôni, ktorí chodili po chotároch a hľadali spôsoby, ako uškodiť. V niektorých končinách sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby boli po celý rok zdraví.

Symbolika a tradície Veľkého piatku hovoria, že na Veľký piatok nejde len o to, čo jeme, ale aj prečo to jeme práve tak. Jedlo má byť skromné, jednoduché, bez prepychu.

Práca a činnosti

Hoci sa v tento deň nesmelo nič sadiť ani siať, bol ideálny čas na štepenie mladých stromčekov. Zaujímavou vierou bolo, že v tento deň sa lepšie hoja rany - a to nielen pokiaľ ide o rastliny. Práve preto hospodári dávali dobytku znamenia, napríklad značkovali ovce rôznymi zárezmi do uší. Veľký piatok bol tiež dňom značkovania dobytka. Predpokladalo sa, že dobytok cíti bolesť menej a rany sa mu zahoja rýchlejšie.

V okolí Nitry gazdiné štrngali kľúčmi a obchádzali gazdovstvo, aby vyhnali hlodavce. V okolí Bratislavy gazdovia kontrolovali polia a škodcov zaháňali búchaním cepmi o zem. Na Kysuciach sa zvykli triasť stromy, aby narástlo viac ovocia. Taktiež sa nemohlo ryť do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby.

Pôstne jedlá na Veľký piatok

Čo sa jedlo v minulosti a čo sa odporúča dnes

Tradične sa na Veľký piatok nepodávajú žiadne mastné ani mäsité jedlá. Naši predkovia jedli len veľmi striedmo, silnejší veriaci, predovšetkým evanjelici, pili len vodu. Z jedál, ktoré sa na Slovensku podávali, to boli najčastejšie kyslé ryby, obilninové kaše, mliečne polievky alebo rezance s makom. Medzi obľúbené recepty patrili kapustové, zemiakové a strukovinové pokrmy. Často sa podávali aj trhance s makom, sladké knedle so sušeným ovocím alebo hubová máčanka. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty. Pôstna kuchyňa má byť skromná, jednoduchá, bez prepychu. Obmedzenie sa týka množstva zjedených potravín aj konkrétnych produktov.

Dnes sú povolené ryby, morské plody, mliečne výrobky, vajcia, zelenina a ovocie. Ryby majú na Veľký piatok zvláštne miesto. V symbolike kresťanstva predstavujú Krista a jeho nasledovníkov, a preto sú v tento deň vhodnou náhradou za mäso. Obľúbenou voľbou býva treska pečená so zeleninou, losos s kôprovou omáčkou alebo pstruh na cesnaku a rozmaríne.

Na Veľký piatok často nachádzame na stoloch aj klasiku našich starých mám - jednoduché, no sýte jedlá bez mäsa. Obľúbenou voľbou sú zemiakové placky, ktoré môžete podávať s kyslou smotanou alebo zákvasom. Ak sa chcete počas Veľkého piatku držať zdravého a ľahkého jedálnička, siahnite po jedlách zo strukovín, obilnín a sezónnej zeleniny. Zemiaky sú jedným zo základov slovenskej kuchyne. Karfiol je vďačnou zeleninou na všetky spôsoby, nie iba vyprážaný. Cestoviny sú tiež obľúbenou voľbou, napríklad bezlepkové halušky. Šošovicová polievka podľa mamy je tiež sýtou polievkou, ktorú sa oplatí uvariť a poteší aj tých najnáročnejších. Cestoviny s nevarenou omáčkou, ktorá je hotová za minútku, sú úžasne jednoduchým jarným jedlom.

Inšpiratívne recepty pre Veľký piatok

Čo je teda možné v tento deň jesť? Pripravili sme pre vás niekoľko jednoduchých pôstnych receptov. Dôležité je, že vám nezaberú príliš veľa času, pretože zmyslom Veľkého piatku nie je sedieť v kuchyni a variť. Niečo však jesť musíte.

Cícerové rezne

Tieto rezne sú skvelou alternatívou k mäsitým jedlám. Ich príprava je pomerne jednoduchá a výsledok chutný.Ingrediencie: 300 g cíceru z konzervy (alebo vareného), 1 stredne veľká cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, ovsené vločky, farebná paprika, pažítka alebo petržlenová vňať, 2 vajcia, olivový olej, soľ, korenie.Postup:

1. Cícer scedíme z plechovky a preložíme do nádoby vhodnej na mixovanie. Prípadne si môžete cícer pripraviť sami - na tento účel ho namočte na približne 10 hodín, neskôr ho uvarte v tej istej vode so soľou a nakoniec ho nechajte vychladnúť.
2. Pripravte si mixér a cícer rozmixujte.
3. Ošúpte a nakrájajte na kocky jednu stredne veľkú cibuľu; to isté urobte s cesnakom, pričom sa snažte o ešte jemnejšie kúsky.
4. Cibuľu a cesnak pridajte k rozmixovanej cícerovej kaši spolu s ovsenými vločkami, nadrobno nakrájanou farebnou paprikou a pažítkou alebo petržlenovou vňaťou. Do tejto zmesi rozklepnite dve vajcia a všetko dôkladne premiešajte.
5. Vytvarujte približne 10 rezňov. Smažte ich z oboch strán na olivovom oleji, kým nie sú mierne opečené.

Špenátové palacinky

Palacinky s tradičnou špenátovou plnkou sú jedlom, ktoré poteší celú rodinu.Ingrediencie: Múka, mlieko, voda, vajcia, korenie, špenát (čerstvý alebo mrazený), maslo, soľ, korenie.Postup:

1. Pripravíme si palacinkové cesto zmiešaním múky, mlieka, vody, vajec a korenia.
2. Špenát orestujte na masle v hrnci. Ak je čerstvý, najprv ho dobre umyte. Ak je mrazený, musíme ho samozrejme najprv rozmraziť.
3. Plnku podľa chuti osolíme a okoreníme.
4. Upečieme palacinky a naplníme ich špenátovou plnkou.

Cuketové placky s fazuľou a semienkami

Tieto placky sú chutnou a zdravou alternatívou, ktorá kombinuje zeleninu a strukoviny.Ingrediencie: Cuketa, tekvicové a slnečnicové semienka, fazuľa (varená alebo z konzervy), múka, ľanové semienka, olej, soľ, korenie.Postup:

1. Cuketu umyjeme pod tečúcou vodou a dôkladne vydrhneme šupku.
2. Pripravte si tekvicové a slnečnicové semienka. Opražte ich bez oleja na predhriatej panvici, pričom dávajte pozor, aby ste ich nespálili.
3. Cuketu osušte od prebytočnej tekutiny pomocou papierovej utierky. Pridajte k nej vychladnuté fazuľky, múku a ľanové semienka.
4. Po niekoľkých minútach by ľanové semienko malo napučať a pripravená zmes by mala zhustnúť.
5. Placky vyprážajte na rozpálenej panvici potretej olejom.

Sardinková omáčka na cestoviny

Jednoduchá a rýchla omáčka, ktorá dodá cestovinám zaujímavú chuť.Ingrediencie: Paradajky, cesnak, sardelové filety, kapary, olej, sardinky, soľ, korenie (podľa chuti).Postup:

1. Paradajky zmiešajte s marinádou s cesnakom a mletými sardelovými filetami, kaparami a 3 PL oleja.
2. Sardinky nakrájajte nadrobno a pridajte do rozmixovanej paradajkovej omáčky.
3. Podávajte s cestovinami.

Rybie rezne

Klasické rybie rezne sú obľúbenou voľbou na Veľký piatok.Ingrediencie: Rybie filé (treska, losos, pangasius), žemľa, mlieko, vajcia, olivový olej, soľ, korenie.Postup:

1. Namočte žemľu do vody.
2. Rybie filé pomeľte alebo nakrájajte na drobné kúsky.
3. Pridajte vyžmýkanú žemľu, vajce, soľ a korenie.
4. Vytvarujte rezne, pričom najprv vytvorte guľatý tvar.
5. Rybie rezne vložte na dobre rozohriatu panvicu s olivovým olejom a smažte z oboch strán do zlatista.

Pôstna rybacia polievka

Sýta polievka, ktorá sa hodí ako predjedlo alebo ľahší obed.Ingrediencie: Cibuľa, mrkva, zeler, zemiaky, rybie filé, petržlenová vňať, korenie, soľ.Postup:

1. Cibuľu ošúpeme a nakrájame na plátky.
2. Keď cibuľa zmäkne, pridáme mrkvu a zeler nakrájané na kolieska.
3. Po chvíli zeleninu zalejte asi 1 litrom vody, okoreňte dvoma lyžičkami korenia a prikryte.
4. Varte, kým zemiaky nezmäknú, a potom pridajte rybu nakrájanú na väčšie kúsky.
5. Petržlenovú vňať opláchnite, osušte a nasekajte a pridajte do polievky.
6. Dochutíme soľou a korením.

Šošovicová polievka s hubami

Tradičný prívarok, ktorý sa často objavuje na slovenských stoloch, je aj chutnou polievkou.Ingrediencie: Šošovica, huby, cibuľa, múka, mlieko, maslo, cesnak, smotana na varenie, soľ, korenie.Postup:

1. Šošovicu uvaríme v osolenej vode.
2. Huby ošúpeme, nakrájame a orestujeme na masle.
3. Pripravíme omáčku: cibuľu nakrájame nadrobno a spolu s nakrájanými hubami ju osmažíme na zvyšnom masle. Zaprášime múkou a osmažíme. Prilejeme mlieko a šálku šošovicového vývaru, privedieme do varu.
4. Polievku rozmixujeme do hladka, za stáleho miešania pridáme cesnakovú zápražku a potom za stáleho miešania prilejeme smotanu.
5. Smotanu ochutíme soľou a korením.

Zemiakové knedle so slivkami (bez mäsa)

Sladké zemiakové knedle sú príjemným zakončením pôstneho jedla.Ingrediencie: Zemiaky, celozrnná múka, vajcia, maslo, slivky, soľ.Postup:

1. Všetky zemiaky ošúpeme, prekrojíme na polovicu a umyjeme vo vode. Uvaríme ich v hrnci s vodou a štipkou soli. Po uvarení ich scedíme a necháme vychladnúť.
2. Zemiaky, celozrnnú múku, vajcia a maslo dáme do misy. Všetko spolu dobre premiešame.
3. Zľahka si navlhčite prsty a vymieste cesto na slivkové knedle.
4. Cesto rozvaľkajte a potom ho nožom rozdeľte na malé kúsky, ktorých je dosť na obklopenie sliviek.
5. Do každého kúsku cesta zabaľte slivku.
6. Do hrnca nalejte vodu a na miernom ohni ju priveďte do varu.
7. Vložte knedle do vriacej vody a varte ich, kým nevyplávajú na povrch.

Ďalšie inšpirácie a tipy na pôstne jedlá:

• Oščadnické osušky: Možno ich piecť na Veľký piatok. Použite 2 hrnčeky hladkej múky a 1 hrnček vody.
• Maces: Maces sa požíva suchý, alebo natrený maslom a posypaný soľou.
• Mrkvové šnicle: Perfektné jedlo na Veľký piatok.
• Fašírky z vajec: Zaujímavá alternatíva bez mäsa.
• Pôstna rascová polievka s ovsenými vločkami: Klasická a sýta polievka.
• Šošovicový prívarok: Tradičné a výživné jedlo.

Príprava na hodovanie: Biela sobota

Veľký piatok bol pre gazdinky prípravou na Bielu sobotu. Bielou sobotou sa 40-dňový pôst ukončuje. V tento deň Ježiš odpočíva vo svojom hrobe a veriaci sa mu chodia ukloniť do kostolov. Názov sviatku je odvodený od zvyku zažínať nové svetlo. Biela sobota bola dňom veľkých príprav, aby bolo ďalšie dni čím pohostiť návštevy a šibačov. Pokračovalo sa teda vo vypekaní kysnutých koláčov, no na svoje si už prišli aj páni. Obed patril napríklad bielej veľkonočnej polievke s údeným mäsom. Piekla sa veľkonočná baba alebo veľkonočná plnka. Ide o slané jedlá, v ktorých je hojné zastúpenie vajec a údenín.

Azda najdôležitejšou súčasťou tohto dňa veľkonočných sviatkov bolo svätenie veľkonočných košíkov. Domáce panie plnili prútené košíky dobrotami, ktoré si počas 40-dňového pôstu museli odriekať. Patrili k nim najmä klobásy, šunka, chlieb, biele koláče, jablká, cvikla, chren, ale aj maľované vajíčka. Takto naplnený košík prikryli ručne robenými háčkovanými alebo vyšívanými dečkami, ktoré požehnal kňaz. Posvätený košík znamenal ukončenie pôstu a jedlá v ňom sú určené na veľkonočné pohostenie. Nič z týchto posvätených jedál sa nesmelo zahodiť. Zvyšky hádzali do ohňa alebo ich zužitkovali ako kompost.

V sobotu mali gazdinky plné ruky práce prakticky už od skorého rána. Všetky tieto jedlá boli už na nedeľu. Sobotným jedlom bola zvyčajne kyslá polievka z údeného mäsa, kapustnica s hríbmi, opekance či rezance.

Symbolika veľkonočných jedál

Veľkonočná kuchyňa zahŕňala studené aj teplé jedlá, pričom mnohé mali symbolický význam. Medzi jedlá, ktoré sa často ukladajú do košíka, patria vajcia, šunka, klobása, chlieb, syr, čerstvé zelené výhonky, horčica a korenie. Počas omše kňaz požehná jedlo a veriaci si ho následne odnesú domov na veľkonočné raňajky.

• Šunka: Neodmysliteľná súčasť veľkonočnej nedeľnej tabule. Symbolizovala telo Ježiša Krista.
• Vajíčka: Symbolizujú nový život a obnovu, plodnosť. Boli dôležitou súčasťou veľkonočnej výzdoby a kuchyne. V minulosti sa zdobili iba prírodnými farbami. Najkrajšou a najdôležitejšou farbou bola červená farba, ktorá mala ochrániť pred démonmi a priniesť lásku. Dievča červené vajíčko venovalo chlapcovi, ktorého malo rado. Vajíčko sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny - museli ho zjesť všetci, aby boli zdraví a držali spolu.
• Klobása: Na Veľkonočnú nedeľu sa často podávajú rôzne druhy klobás, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny. Klobásy zase predstavovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša.
• Hrudka / Syrek: Je to druh syra, ktorý sa pripravuje z vajec, mlieka a soli alebo cukru. Robí sa na sladko alebo na slano, niekto pridáva aj pažítku. Toto jedlo z vajec, mlieka a korenín patrí medzi najtypickejšie veľkonočné jedlá, ktoré sa v inom období roka nepripravujú. Tradičný syrek či hrudka sa podáva ako súčasť obloženej misy alebo len tak s kúskom chleba. Na východe sa servírovali dobroty ako žolta hrudka, sirek.
• Chlieb: Patril k jedlám v posvätenom košíku.
• Chren: Taktiež nesmel chýbať na slávnostnom stole. Jeho očisťujúce účinky na organizmus pripomínali umučenie Baránka Božieho.
• Mazanec: K Vianociam patrí vianočka, k Veľkej noci mazanec.
• Paska / Pascha: Veľkonočná paska, alebo pascha je pečivo, ktoré už neodmysliteľne patrí k sviatkom jari. Tradičný obradový koláč je najviac rozšírený na východe Slovenska. Nejedna gazdinka pečie pasku doma. Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a v nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma. Okrúhly tvar paska symbolizoval nové, jarné slnko a život.
• Judáše: Na Zelený štvrtok sa pečú aj špeciálne kysnuté koláče, nazývané judáše. Toto pečivo stočené do tvaru pripomínajúceho povraz, na ktorom sa obesil Judáš po zrade Krista. Judáše sa podávajú skoro ráno a majú zaistiť pevné zdravie a ochranu.
• Zajačik: Symbolizuje šťastie a je atribútom zmŕtvychvstania. Verilo sa, že zajac nespí, pretože nemá očné viečka. V Biblii sa zajac označoval za múdrejšieho nad mudrcov a stal sa z neho patrón chudobných, skromných a pokorných.

Pre starých Slovanov znamenalo leto obdobie plodnosti. S ním súvisela nielen úroda ako taká, ale aj gravidita žien. Tá sa podporovala „šibaním“. Slobodný mládenec zobral pravdepodobne vŕbový prútik a dotkol sa ním nôh dievčiny, aby bola vrtká a šikovná, ďalej jej bokov, aby rodila veľa zdravých, krásnych detí, a nakoniec rúk, aby bola pracovitá. Šibať sa začínalo ešte za tmy, skoro ráno - keď vyšlo slnko, už bolo po šibačke. Rovnakú symboliku mala aj voda. Ak ňou dievčinu obliali, mala byť zdravá, obratná a plodná.

Veľkonočný týždeň a jeho tradície v skratke

Sláveniu Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, ktorý vyvrcholí veľkými prípravami v kuchyni. Po štyridsaťdňovom pôste sa na Veľkú noc opäť zaplnia komory, chladničky a napokon aj stoly. V minulosti kresťania držali pôst až do rána Veľkonočnej nedele, kedy šla gazdiná do kostola svoje dobroty posvätiť, a až potom rodina zasadla k slávnostnému stolu.

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa je nedeľa, ktorá otvára Veľký týždeň. Spája sa s príchodom Ježiša Krista do Jeruzalema, kedy ho obyvatelia vítali palmovými ratolesťami. Ľudia vchádzali do kostolov s vrbovými prútmi (tzv. bahniatkami, babúrencami, či maňúškami), kde ich kňaz spoločne s veriacimi požehnal kadidlom a svätenou vodou. Kvetná nedeľa je jedným zo symbolov príchodu jari, ktorú mladí na vidieku oslavovali symbolickým vynášaním zimy a chorôb z obce - napríklad v Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa, ktorú utopili v rieke. Na znak odchodu zimy, chorôb, smrti, ale aj zlých síl, ktoré zadržiavali príchod „zelene“, sa počas pôstneho obdobia (druhá pôstna nedeľa, nazývaná aj Smrtná nedeľa) vynášala Morena. Nedeľa Moreny bola špecifická aj jedlom - gazdinky pripravovali dlhé šúľance, aby sa na poliach rodili dlhé klasy obilia.

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok má byť spomienkou na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva a je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade. V tradíciách sa tento deň spája s jedením zelených jedál, aby sa ľudia mohli celý rok tešiť dobrému zdraviu. I naďalej je to však pôstny deň, preto hrajú prím najmä jedlá zo špenátu, mladej žihľavy a šťaveľu. V súčasnosti sú obľúbené rôzne druhy zelených šalátov, rukola, špargľa, medvedí cesnak a petržlenová vňať. V minulosti sa na Zelený štvrtok zvykli robievať aj široké domáce rezance a veľmi husté zeleninové polievky, ktoré mali ľudí nasýtiť, aby bez veľkého pokušenia zvládli piatkový pôst. Na Zelený štvrtok chodili dievčatá zavčas rána k vŕbe, ktorá pučala ako jeden z prvých stromov. Rituálne sa pod ňou česali a prosili tak o krásne dlhé vlasy. V kostoloch prebiehali obrady, počas ktorých sa zaväzovali zvony. Gazdovia mali preto sadiť rastliny, ktoré sa zavíjajú, ako napríklad hrach, šošovicu alebo bôb. Pred východom slnka museli gazdinky pozametať celý dom a smeti vyniesť na križovatku. Táto tradícia mala zabezpečiť čisté domovy bez bĺch.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je najdôležitejším sviatkom pre kresťanov, pretože oslavuje zázrak zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Stoly sa prehýbali pod tradičnými dobrotami z vajec a údenín. Nechýbala domáca šunka, veľkonočná tlačenka, sladký alebo slaný veľkonočný baránok či veľkonočná bábovka. Na obložených misách dominovali zemiakové šaláty, klobásy, slaniny a syrové rolády. Rozkrájal sa veľkonočný syrek a paska. Starou tradíciou bolo i pečenie jahňaťa alebo kozľaťa, v dnešnej dobe sa do popredia dostáva pečený králik alebo pečené kura s bohatou šťavnatou plnkou. Pri chystaní veľkonočného pohostenia sa myslelo samozrejme aj na koláče a zákusky. K tradičným kysnutým koláčom sa neskoršie pridali šťavnaté zákusky a rezy. Stávkou na istotu budú napríklad punčové rezy, londýnske rezy, nebeské rezy, veterníky, veľkonočné muffiny, veľkonočné čokoládové vajíčka, ktorým sa potešia veľkí aj malí šibači. Táto nedeľa je po dlhom pôste opäť dôvodom na oslavu. V túto nedeľu bol stôl slávnostne prestretý a hojnosťou pripomínal večeru na Štedrý deň.

Veľkonočný pondelok

Na Slovensku je zvyk oblievania a šibania dievčat na Veľkonočný pondelok. Podľa tradície sa muži vyberú na „krátky šibačský výlet“ za dievčatami a oblievajú ich vodou alebo parfumom, aby im priniesli zdravie a krásu. Tento zvyk má korene v starovekých pohanských tradíciách a bol neskôr „kresťanizovaný“, čím sa dostal do súčasnej podoby. Mládenci za vyšibanie dostali maľované vajíčko, ktoré bolo symbolom priazne. Slobodné dievčatá prostredníctvom kraslíc ukazovali, aké sú zručné a aký majú vkus. Tieto kraslice sa zvykli volať aj písanky - dievčatá na ne totiž písali vyznania lásky. Keď prišli chlapci vyšibať dievčinu, všetci dostali zdobené vajíčko, ale iba jeden z nich ľúbostné. Veľkonočné sviatky vzišli z pôvodného židovského sviatku, ale aj tradičných rituálov, ktorými ľudia vítali príchod jari. Veľká noc nemá pevne stanovený dátum, jej termín totiž vždy padne na prvú nedeľu po splne mesiaca od jarnej rovnodennosti.

Prehľad veľkonočných zvykov a jedál

Nasledujúca tabuľka sumarizuje tradičné zvyky a jedlá spojené s jednotlivými dňami Veľkonočného týždňa:

tags: #velky #piatok #pecenie