Vianoce predstavujú pre kresťanov slávenie narodenia Ježiša Krista. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“
Je to teda deň, kedy si veriaci pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Historické a kalendárne súvislosti
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch:
- Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára.
- Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Interpretácie dátumu 25. december
Jednou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis invicti). Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka spravodlivosti (Sol iustitiae).
Iná hypotéza naznačuje, že 25. marec bol všeobecne slávený ako sviatok Zvestovania Pána. O 9 mesiacov neskôr, čo zodpovedá času vývinu dieťaťa v tele matky, pripadol symbolický deň narodenia Pána práve na 25. december.
Liturgické slávenie a vianočné obdobie
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Od 6. storočia kňaz na túto slávnosť celebruje tri sväté omše:
| Omša | Symbolika |
|---|---|
| Polnočná (v noci) | Zrodenie od večnosti v lone Nebeského Otca |
| Pastierska (na úsvite) | Telesné zrodenie v čase z Panny Márie v Betleheme |
| Slávnostná (vo dne) | Duchovné zrodenie v našich srdciach |
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba), rodisku kráľa Dávida. Vo vianočnom období Cirkev slávi tajomstvo Zjavenia Pána (Epifánia), jeho skromného narodenia, zvestovaného pastierom aj mudrcom od východu. Vianočné obdobie sa končí nedeľou po Zjavení Pána - sviatkom Krstu Pána.
Tradičné symboly a ľudové zvyky
Vianoce sú neodmysliteľne spojené s množstvom zvykov, ktoré v sebe nesú čaro dávnych čias. K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí stavanie betlehemov, ktorých tradíciu založil sv. František z Assisi v roku 1223 v Grecciu.
Symbolika štedrovečerného stola
Na Štedrý večer má všetko svoje miesto - od bieleho obrusu až po poslednú omrvinku:
- Med: Symbolizuje sladkosť života a prianie, aby bol nasledujúci rok pokojný.
- Cesnak: Znak sily, čistoty a ochrany pred zlom.
- Oblátky: Predstavujú pokoru, jednotu a spojenie s tradíciou.
- Orechy: Symbol zdravia, múdrosti a rodinnej súdržnosti.
Kultúrne špecifiká
Svetoznáma pieseň „Tichá noc, svätá noc“ zaznela po prvý raz v Rakúsku na Vianoce roku 1818 v obci Oberndorf bei Salzburg. Dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.
Zvyky sa líšia aj naprieč Európou. Kým v Taliansku nosí darčeky čarodejnica La Befana (až 7. januára), vo Švédsku roznáša darčeky trpasličí starček Jultomten. Na Slovensku sa popri kresťanských tradíciách zachovali aj mnohé ľudové povery, ako napríklad hádzanie jablka pre veštenie zdravia či rôzne rituály s cesnakom a medom.