Vianočné sviatky sú pre mnohých časom radosti a rodinných stretnutí, no zároveň sú sprevádzané rôznymi predstavami, ktoré sa nie vždy zhodujú s biblickou realitou. Často sa stretávame s obrazmi a príbehmi, ktoré sú viac výsledkom tradícií a umenia než presným odrazom Svätého písma. Cieľom tejto článku je rozobrať niektoré z týchto bežných predstáv a porovnať ich s informáciami, ktoré nám poskytuje Biblia, a tiež preskúmať pôvod a vývoj vianočných osláv z biblického hľadiska.
Kedy sa narodil Ježiš? Dátum a historické úvahy
Jednou z najčastejších tém diskusií je presný dátum narodenia Ježiša Krista. Biblia nikde nespomína presný dátum Ježišovho narodenia. Vieme len dedukovať z nepriamych zmienok. Tradícia slávenia Vianoc 25. decembra má historické korene spojené s pohanskými sviatkami. Napríklad, bolo to 25. decembra, keď sa oslavovali narodeniny pohanského boha svetla Mithru. Cisár Konštantín neskôr ustanovil tento dátum pre oslavu narodenia Ježiša Krista, ako "Pravého Boha Svetla", čím sa prekrýval pohanský sviatok s kresťanským.
Podľa Lukášovho evanjelia Alžbeta, matka Jána Krstiteľa, otehotnela po tom, ako jej manžel Zachariáš konal kňazskú službu v chráme. Keď bola približne v šiestom mesiaci, prišla ju navštíviť Mária, Ježišova matka, ktorá tesne predtým počala. Na základe znalostí o kňazskej službe Zachariáša v chráme (podľa tried a rodín) sa vedci dopracovali k približnému termínu Ježišovho narodenia. Ak sa Ježiš narodil na prelome septembra a októbra, bol počatý niekedy v decembri, čo by znamenalo, že s Vianocami nie sme úplne mimo z hľadiska počatia. Slávime totiž príchod Božieho Syna do ľudského tela a v tomto význame sú Vianoce presnejšie, ak berieme do úvahy Jeho počatie, ktoré sa mohlo udiať v decembri. V ľudskom živote sa život nezačína pôrodom, ale už deväť mesiacov predtým.
Odborníci sa zhodujú, že Ježiš sa s veľkou pravdepodobnosťou nenarodil 25. decembra. Hoci to nevieme s istotou, podrobné výskumy naznačujú, že Ježiš sa mohol narodiť na jar. Okrem toho, mnohí odborníci naznačujú, že Ježiš môže byť oveľa starší, ako si myslíme, a skutočnosť, že nie je dôvod veriť, že sa Ježiš Kristus narodil na Štedrý deň, respektíve 1. januára. Profesor Mykytiuk uvádza, že počas zimy pastieri chovali ovce v ovčinci, aby ochránili seba a svoje ovce pred nepriaznivým počasím, čo naznačuje, že narodenie v decembri by bolo nepravdepodobné pre pastierov vonku. Najužším dátumom, ku ktorému sa dá s istotou vystopovať Ježišovo narodenie, sa zdá byť mesiac marec, v rokoch 6, 5 alebo 4 pred Kristom.
Tajná História Vianoc (Dokument 2021)
Miesto narodenia: Betlehem, maštaľ alebo dom?
Ďalším bežným vianočným mýtom je predstava, že Mária porodila Ježiša v maštali na ceste do Betlehema. Evanjelista jasne píše, že Mária a Jozef sa už zdržiavali v Betleheme, keď nadišiel jej čas porodiť. To znamená, že minimálne jednu noc predtým už museli niekde spať. Verš hovorí: „A porodila svojho prvorodeného syna.“ Tradičná logika hovorí - v ubytovni nie je miesto, tak sú tam, kde sú jasle, čo je vlastne maštaľ. Avšak grécke slovo, tu použité, je kataluma, ktoré môže znamenať hosťovskú izbu, ubytovanie v rodinnom dome alebo hostinec. Toto konkrétne slovo je v Novej Zmluve použité len dvakrát a druhýkrát sa jasne hovorí o veľkej hornej miestnosti v súkromnom dome, vybavenej nábytkom. Je pravdepodobnejšie, že práve v takejto miestnosti nebolo miesta pre Máriu a Jozefa.
Znie to logicky, pretože ak Jozef pochádzal z Betlehema, prečo by nešiel k svojej rodine? Je možné, že v ich hornej, hosťovskej miestnosti nebolo dosť priestoru, a predpokladá sa, že ani súkromia pre ženu, ktorá sa chystala rodiť. Takže historky o hostinskom, ktorý odmietol pustiť dnu matku Božieho Syna, nemusia byť pravdivé. Verzia, že Jozefova rodina, u ktorej sa už dlhšie zdržiavali, umožnila Márii mať pri pôrode súkromie, je oveľa pravdepodobnejšia. Prítomnosť zvierat, hoci sa nám dnes môže zdať nehygienická, bola v tej dobe bežnou súčasťou života v blízkosti obytných priestorov.
Mudrci z Východu a Betlehemská hviezda
Tradičné zobrazenia troch kráľov, ktorí prichádzajú k jasliam, tiež vyžadujú spresnenie. Biblia spomína, že mudrci priniesli tri dary, ale neuvádza ich počet. Teória o troch mudrcoch (kráľoch) vznikla z počtu darov, ktoré priniesli. Proroctvo v Žalme 72 hovorí: „Králi Taršíša a ostrovov nech prinesú dary, králi Šeby a Sáby nech prinesú poplatky.“ Nikto z prvých cirkevných otcov ani neprišiel s verziou, že muži z východu, ktorí sa prišli pokloniť Ježišovi, by mohli byť kráľmi. Apoštol Pavel však o Ježišovi píše: „Preto ho Boh nad všetko povýšil... aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí.“
Betlehemská hviezda, ktorá viedla mudrcov, pravdepodobne nebola kométou, ako ju často zobrazujú na pohľadniciach a vo vianočných dekoráciách. Väčšina astronómov si myslí, že to bola konjunkcia Jupitera so Saturnom. V hebrejčine sa planéte povie „chodiaca hviezda“. Prvýkrát túto hviezdu ako kométu namaľoval Giotto di Bondone v roku 1304. Táto „chodiaca hviezda“ je pre príbeh Ježišovho narodenia dôležitá. Mudrci ju na nočnej oblohe videli v čase, keď sa Ježiš narodil. Fakt, že sa na ňu kráľ Herodes musel pýtať, znamená, že nebola viditeľná netrénovaným očiam. Len ľudia, ktorí hviezdy pravidelne študovali, ju videli. A táto hviezda zaviedla mudrcov k domu, v ktorom bola Mária s Ježišom.
Je dôležité poznamenať, že mudrci neprišli v čase Ježišovho narodenia v maštali, ale až o dva roky neskôr, keď Ježiš býval v dome. Evanjelista jasne hovorí, že Ježiš a Jeho rodičia už boli v dome, a tam za Ním mudrci vošli. Ak predpokladáme, že mudrci prišli za Ježišom z oblasti Perzie alebo Babylónie, znamenalo to vzdialenosť minimálne 700 km a obvyklá rýchlosť cestovania bola 25 km za deň. To určite nemohli stihnúť v tú noc, keď sa Ježiš narodil. Ich príchod sa udial po Ježišovej obriezke (ôsmy deň) a Máriinom očisťovaní (tridsiaty tretí deň od Ježišovho narodenia).
Biblické svedectvá o narodení Ježiša Krista
Sväté písmo nám ponúka viacero informácií o narodení Pána. Hoci evanjeliá nie sú dejepisnými knihami, nájdeme v nich údaje, ktoré čitateľovi poskytujú informácie z vtedajších dejín. Matúš a Lukáš pridali k Ježišovmu umučeniu a zmŕtvychvstaniu aj rozprávanie o jeho narodení.
Proroctvá o Mesiášovi
Starozákonné proroctvá predpovedali narodenie Mesiáša. Mikáš 5:2-4 predpovedal: „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti.“ Efrata je názov okresu, v ktorom sa nachádza Betlehem a v ktorom sa narodil Dávid (1. Samuelova 17:12). Nepravdepodobná voľba Dávida za kráľa predznamenala nepravdepodobnú voľbu Betlehema ako rodného mesta väčšieho Dávida. Matúš 2:6 ukazuje, že židovskí učenci Ježišovej doby to vnímali ako predpoveď miesta Mesiášovho narodenia (porovnaj Ján 7:42). Mesiášova vláda je na Boží príkaz a jeho príchod je zo starých, dávnych čias, čo sa chápalo buď ako označenie starobylého (Dávidovho) rodu, alebo ako označenie večného (a teda božského) pôvodu predpovedaného Mesiáša.
Zvestovanie Márii a jej chválospev
Nová éra v dejinách Izraela sa začína príbehom o Ježišovom počatí v malom mestečku Nazaret. Lukášovo evanjelium rozpráva udalosti narodenia Božieho Syna z pohľadu Panny Márie: „Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! (...) Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ Mária aktívne vystupuje pri návšteve príbuznej Alžbety, ako aj pri obetovaní v chráme. Evanjelista na adresu Márie dvakrát pripomína: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lukáš 2, 19). Máriin chválospev prechádza od Márie k tomu, čo narodenie jej syna znamená pre veriacich Izraelitov - úctivú, pokornú poslušnosť, ktorá sa snaží páčiť Bohu.
Ježiš ako Slovo a Svetlo sveta
Evanjelista Ján ukazuje, že v Ježišovi Kristovi - večnom Slove - sa začínajú pre ľudstvo nové dejiny. V Jánovom prológu zaznievajú slová: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Ján 1, 14). Tento úryvok zdôrazňuje božskú podstatu Ježiša, ktorý bol s Bohom od počiatku: „(Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ Ježiš ako „svetlo“ prináša do tohto temného sveta pravé poznanie, morálnu čistotu a svetlo, ktoré ukazuje samotnú Božiu prítomnosť.
Historický kontext: Augustov súpis a Herodes
Ježišovo narodenie kladie evanjelista Lukáš do historického kontextu Rímskej ríše, na čele ktorej v tom čase stál cisár Augustus. Lukáš uvádza, že Ježišovo narodenie bolo v čase, keď „vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.“ Podľa nálezu z roku 1912 Publius Sulpícius Kvirínius pôsobil v Sýrii v rokoch 10 až 7 pred Kristom. Práve sčítanie v roku 8 pred Kristom sa zhoduje s pôsobením Kvirínia v Sýrii a zároveň s vládou kráľa Herodesa v Judsku. Ježiš sa teda narodil ešte pred rokom 4 pred naším letopočtom, keď Herodes zomrel v Jerichu. Profesor Mykytiuk dodal, že Jozef nám tiež na dvoch miestach hovorí, že židovská Veľká Noc nastala krátko po smrti Herodesa Veľkého.
Pôvod vianočných osláv a otázka pravého uctievania
Pokiaľ ide o slávenie Vianoc, Biblia sa o ňom nikde explicitne nezmieňuje. V Biblii sa píše o pripomínaní si Ježišovej smrti, avšak nie o slávení Jeho narodenia. Nasledujúci text z poskytnutého materiálu sa zaoberá pôvodom sviatkov a konceptom pravého uctievania:
1. PREDSTAVTE SI, že by ste zistili, že vaše okolie bolo zamorené. Neďaleko vášho bydliska niekto tajne vyhodil jedovatý odpad. Váš život je ohrozený. Čo by ste v takej situácii urobili? Keby ste mohli, určite by ste sa odsťahovali.
2. Podobne je to s falošným náboženstvom. Biblia učí, že falošné uctievanie je zamorené nečistými náukami a zvykmi. (2. Korinťanom 6:17) Preto je dôležité, aby ste vyšli z „Veľkého Babylona“, celosvetovej ríše falošného náboženstva. (Zjavenie 18:2, 4) Ak ste to už urobili, je to veľmi dobré. Ale nestačí len oddeliť sa od falošného náboženstva či vypísať sa z neho.
3. a) Čo hovorí Biblia o používaní obrazov a sôch a prečo môže byť pre niektorých ťažké prijať Boží pohľad na ne? Niektorí ľudia mali roky doma obrazy a sochy alebo oltáriky. Máte aj vy doma takéto náboženské predmety? Ak áno, možno vám pripadá zvláštne alebo nesprávne modliť sa k Bohu bez nejakej viditeľnej pomôcky. Možno vás k niektorému z týchto predmetov dokonca viaže citové puto. Ale to, ako máme uctievať Boha, určuje on sám, a Biblia učí, že Boh nechce, aby sme pri jeho uctievaní používali obrazy a sochy. (2. Mojžišova 20:4, 5; Žalm 115:4-8; Izaiáš 42:8; 1. Jána 5:21) Za pravé uctievanie sa teda môžete postaviť tým, že zničíte všetky takéto predmety, ktoré vlastníte a ktoré sú spojené s falošným uctievaním.
4. a) Ako vieme, že uctievanie predkov je zbytočné? V mnohých falošných náboženstvách je tiež bežné uctievanie predkov. Niektorí ľudia predtým, ako spoznali biblickú pravdu, verili, že mŕtvi žijú v nejakej neviditeľnej ríši a že môžu živým pomáhať alebo škodiť. Možno aj vy ste boli ochotný urobiť čokoľvek, len aby ste si uzmierili svojich mŕtvych predkov. Ale ako ste sa dozvedeli v šiestej kapitole tejto knihy, mŕtvi si nič neuvedomujú a nikde nežijú. Preto sú akékoľvek snahy o komunikáciu s nimi úplne zbytočné. Všetky posolstvá, ktoré zdanlivo pochádzajú od niekoho, kto zomrel, v skutočnosti pochádzajú od démonov.
5. Čo by ste mali urobiť, ak k vášmu predchádzajúcemu náboženstvu patrilo uctievanie obrazov a sôch alebo uctievanie predkov? Čítajte si biblické pasáže, ktoré odzrkadľujú Boží pohľad na tieto veci, a premýšľajte o tom.
6. a) Čo údajne pripomínajú Vianoce? b) Oslavovali Ježišovi nasledovníci v prvom storočí tento sviatok? Uctievanie môže byť znečistené aj populárnymi sviatkami, ktoré sú spojené s falošným náboženstvom. Zamyslime sa napríklad nad Vianocami, ktoré údajne pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Oslavujú ich takmer všetky náboženstvá, ktoré sa vyhlasujú za kresťanské. Neexistuje však žiadny dôkaz o tom, že by Ježišovi učeníci v prvom storočí oslavovali takýto sviatok.
7. Aj keby Ježišovi učeníci poznali presný dátum Ježišovho narodenia, neoslavovali by ho. Prečo? Lebo ako uvádza The World Book Encyclopedia, raní kresťania „považovali oslavu akýchkoľvek narodenín za pohanský zvyk“. Biblia sa zmieňuje o oslave narodenín iba dvakrát a v oboch prípadoch išlo o narodeniny vládcov, ktorí neuctievali Jehovu. (1. Mojžišova 40:20; Marek 6:21) Narodeninové oslavy sa konali aj na počesť pohanských božstiev. Napríklad 24. mája Rimania oslavovali deň narodenia bohyne Diany. Nasledujúci deň oslavovali narodenie svojho slnečného boha Apolóna.
8. Je tu aj ďalší dôvod, prečo by kresťania v prvom storočí nikdy neoslavovali Ježišovo narodenie. Ježišovi učeníci pravdepodobne vedeli, že oslavy narodenín boli spojené s poverami. Napríklad mnohí Gréci a Rimania v staroveku verili, že pri narodení každého človeka je prítomný duch, ktorý ho potom celý život ochraňuje. „Tento duch mal mystické spojenie s bohom, ktorého narodeniny pripadli na deň narodenia dotyčnej osoby,“ uvádza sa v knihe The Lore of Birthdays (Tradícia narodenín). Jehovovi by sa určite nepáčila žiadna oslava, ktorá by spájala Ježiša s poverami.
9. Až niekoľko storočí po Ježišovej smrti si ľudia začali pripomínať jeho narodenie 25. decembra. Ale to nebol deň Ježišovho narodenia, pretože dôkazy svedčia o tom, že Ježiš sa narodil v októbri. a Prečo bol teda za deň osláv vybratý práve 25. december? Niektorí ľudia, ktorí sa neskôr vyhlasovali za kresťanov, zjavne „chceli, aby sa tento dátum zhodoval s pohanským rímskym sviatkom ‚narodenia neporaziteľného slnka‘“. (The New Encyclopædia Britannica) V zime, keď sa slnko zdalo najslabšie, pohania vykonávali rituály, ktorými sa snažili zaistiť, aby sa tento zdroj tepla a svetla vrátil zo svojich ďalekých ciest. Pohania považovali 25. december za deň, keď sa slnko začalo vracať späť.
10. Pohanský pôvod Vianoc bol dlhý čas všeobecne známy. V 17. storočí boli Vianoce pre svoj nebiblický pôvod zakázané v Anglicku i v niektorých amerických kolóniách. Keď niekto zostal 25. decembra doma a nešiel pracovať, musel zaplatiť pokutu. Ale onedlho sa tieto staré zvyky opäť ujali a bolo k nim pridaných aj niekoľko nových. Vianoce sa znovu stali veľkým sviatkom a v mnohých krajinách je to tak dodnes.
11. Niektorí uznávajú, že také sviatky ako Vianoce majú pohanský pôvod, ale predsa nevidia nič zlé na tom, ak ich človek oslavuje. Je pravda, že väčšina ľudí pri oslave takých sviatkov neuvažuje o falošnom uctievaní. Vidia v nich skôr príležitosť na upevnenie rodinných pút. Vnímate to podobne aj vy? Ak áno, potom sa vám možno zdá ťažké postaviť sa za pravé uctievanie preto, že milujete svoju rodinu, nie preto, že by ste lipli k falošnému náboženstvu. Je isté, že Jehova, ktorý je Pôvodcom rodiny, chce, aby ste mali dobré vzťahy so svojimi príbuznými. (Efezanom 3:14, 15) Ale rodinné putá si môžete posilňovať aj inými spôsobmi - takými, ktoré Boh schvaľuje.
12. Možno máte pocit, že pôvod sviatkov má málo spoločného s tým, prečo ich dnes ľudia oslavujú. A záleží vôbec na pôvode sviatkov? Áno, záleží! Znázornime si to: Predstavte si, že v blate pri ceste zbadáte lízanku. Zobrali by ste si ju a zlízali? Určite nie! Je predsa špinavá. Podobne ako tá lízanka, aj sviatky sa môžu javiť ako niečo sladké, príjemné, ale pochádzajú z nečistého miesta.
13. Keď sa rozhodnete, že sa už nebudete zúčastňovať na oslavách takýchto sviatkov, môžete sa stretnúť s náročnými situáciami. Napríklad spolupracovníkom môže byť čudné, že sa na pracovisku nezapájate do určitých aktivít spojených so sviatkami. A čo ak vám niekto chce dať vianočný darček? Bolo by nesprávne prijať ho? Čo ak má váš manželský partner iné presvedčenie ako vy?
14. Na to, aby sme sa v každej situácii vedeli správne zachovať, potrebujeme dobrý úsudok. Ak vám niekto náhodou zablahoželá k sviatkom, mohli by ste mu jednoducho poďakovať. Ale dajme tomu, že ide o niekoho, s kým sa stretávate pravidelne alebo s kým spolupracujete. Takému človeku sa možno rozhodnete povedať viac. V každom prípade buďte taktný. Biblia radí: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ (Kolosanom 4:6) Dávajte pozor, aby ste nehovorili neúctivo. Vysvetlite svoj postoj taktne.
15. A čo ak vám niekto chce dať dar? Veľa závisí od okolností. Darca vám možno povie: „Viem, že tento sviatok neoslavuješ, ale aj tak ti to chcem dať.“ Možno zvážite, že prijať dar za takýchto okolností neznamená zúčastniť sa na oslave sviatku. Samozrejme, ak darca nevie o vašom presvedčení, mohli by ste sa zmieniť o tom, že daný sviatok neoslavujete. To pomôže vysvetliť, prečo aj keď dar prijmete, vy mu pri tejto príležitosti dar nedáte.
16. Čo ak členovia rodiny nemajú rovnaké presvedčenie ako vy? Opäť platí, že je potrebné byť taktný. Netreba robiť spornú otázku z každého zvyku alebo sviatku, ktorý sa členovia vašej rodiny rozhodnú osláviť. Rešpektujte ich právo na vlastný názor, rovnako ako si prajete, aby oni rešpektovali vás. (Matúš 7:12) Vyhnite sa akýmkoľvek aktivitám, ktoré by mohli viesť k tomu, že by ste sa zapojili do osláv sviatkov. No pokiaľ ide o veci, ktoré nesúvisia so samotnou oslavou, je namieste rozumnosť.
17. Čo môžete urobiť, aby vaše deti nemali pocit, že o niečo prichádzajú, keď neoslavujú nebiblické sviatky? Veľa závisí od toho, čo robíte inokedy počas roka. Niektorí rodičia dávajú svojim deťom darčeky v inom čase, ktorý si na to vyhradili.
18. Ak sa chcete páčiť Bohu, musíte zavrhnúť falošné uctievanie a zaujať postoj na strane pravého uctievania. Čo k tomu patrí? Biblia hovorí: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Kresťanské zhromaždenia sú radostnými príležitosťami na to, aby ste uctievali Boha spôsobom, ktorý schvaľuje.
19. Za pravé uctievanie sa môžete postaviť aj tým, že budete hovoriť s inými o veciach, ktoré ste sa naučili zo štúdia Biblie s Jehovovými svedkami. Mnohí ľudia úprimne „vzdychajú a stenajú“ nad skazenosťou a zlom, ktoré je v dnešnom svete také rozšírené. (Ezechiel 9:4) Možno aj vy poznáte takých ľudí. Mohli by ste sa s nimi porozprávať o svojej biblickej nádeji do budúcnosti? Keď sa budete stretávať s pravými kresťanmi a hovoriť s inými o úžasných biblických pravdách, ktoré ste sa dozvedeli, uvidíte, že akákoľvek clivota za zvykmi falošného náboženstva, ktorá azda zostala vo vašom srdci, postupne úplne vymizne.
Historický vývoj kresťanských sviatkov a inkulturácia
Kresťania pri slávení sviatkov a celkovej formácii liturgického roka boli ovplyvnení biblickou - starozákonnou tradíciou. Pre židovský národ bola posvätným dňom každého týždňa sobota, ako aj sviatky ako Pesach (pamiatka vyslobodenia z Egypta), Šavuot (pamiatka Božích prikázaní na Sinaji), Sukkot (pamiatka 40-ročného putovania po púšti) či Jom Kippur (Deň zmierenia). Kresťania si postupne začali pripomínať udalosti a skutky Ježiša Krista. Začali sláviť v týždni nedeľu ako posvätný deň, keď Pán vstal z mŕtvych. Slávili zoslanie Ducha Svätého, ktoré sa skutočne odohralo na židovský sviatok Šavuot - 50 dní po Pesachu.
Vo Svätom písme sa nezachoval presný dátum Pánovho narodenia, ale je to pochopiteľné, lebo nejestvovali matričné úrady. Slávenie 25. decembra ako dátumu narodenia Krista sa objavilo až niekoľko storočí po Jeho smrti. Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra bolo prijaté s vedomím pohanských sviatkov, no s cieľom pretransformovať ich obsah. Jestvujú však aj odborníci, ktorí hovoria, že keď rímsky cisár Aurelián (vládol v rokoch 270 - 275 po Kristovi) ustanovil 25. december ako deň narodenia Slnka (Sol Invictus), kresťania následne nahradili obsah pohanského sviatku svojím vlastným. Teda proces bol opačný - kresťanstvo v duchu svojho zakladateľa išlo a pokračuje cestou inkulturácie, to znamená ohlasuje Ježišovo evanjelium v konkrétnej kultúre a jazyku. Rôzne vianočné vinše a koledy, jasličky, koledovanie a podobne odrážajú úprimnú zbožnosť často jednoduchých, ale hlboko veriacich ľudí.
Kľúčové biblické pasáže o narodení Spasiteľa
Tu sú vybrané biblické pasáže, ktoré opisujú udalosť narodenia Ježiša Krista a sú základom pre vianočné posolstvo:
- „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Matúš 1:21)
- „To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Matúš 1:22-23)
- „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom.“ (Matúš 1:18)
- „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ (Matúš 2:1-2)
- „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti.“ (Micheáš 5:1, citované v Matúšovi 2:6)
- „Anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ (Lukáš 1:30-31)
- „Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ (Lukáš 1:35)
- „Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lukáš 2:4-7)
- „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lukáš 2:11)
- „Glória Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lukáš 2:14)
- „Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“ (Lukáš 2:20)
- „Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.“ (Izaiáš 9:5)
- „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ (Ján 1:14)
- „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom.“ (Galaťanom 4:4-5)