Hľadanie zamestnania a udržanie si pracovného miesta je v dnešnej dobe kľúčové pre zabezpečenie finančnej stability a osobného rozvoja. Úrady práce na Slovensku sa snažia pomáhať nezamestnaným rôznymi formami poradenstva a finančnej podpory. Tento článok sa zameriava na podmienky práce cez sviatok, práva zamestnancov a možnosti, ktoré ponúkajú úrady práce uchádzačom o zamestnanie.
Úloha Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) pri podpore zamestnanosti
Odborné poradenstvo a finančné príspevky
Úrady práce na Slovensku poskytujú odborné poradenstvo a finančné príspevky pre rôzne skupiny nezamestnaných, vrátane mladých ľudí do 30 rokov, osôb nad 50 rokov a dlhodobo nezamestnaných. Cieľom týchto aktivít je zvýšiť ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.
Podpora mladých ľudí do 30 rokov
Od februára 2024 bola spustená akcia zameraná na mladých ľudí, ktorí dosiahli stredné odborné alebo vyššie vzdelanie a sú evidovaní na úrade práce minimálne tri mesiace. Účastníci projektu majú možnosť absolvovať sedem až štrnásť poradenských stretnutí zameraných na rozvoj motivácie a získanie zručností pri hľadaní práce. Súčasťou pomoci je aj vytvorenie individuálneho plánu.
Úrady práce poskytujú všetkým účastníkom finančný príspevok na stravu a cestovné vo výške 6,70 eura za prezenčnú účasť na jednom poradenskom stretnutí. Celková výška príspevku môže dosiahnuť maximálne 67 eur. Celková výška pomoci v rámci príspevku na cestovné a stravné pre mladých predstavuje približne 1,4 milióna eur. Podobné finančné príspevky sú poskytované aj iným skupinám nezamestnaných.
Povinnosti uchádzača o zamestnanie a spolupráca s úradom práce
Úrad práce sa zameriava na vyhľadávanie a ponúkanie vhodného zamestnania. Sprostredkovanie zamestnania má byť nestranné a rešpektovať výber uchádzača. Zákon však nestanovuje právny nárok na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta.
Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zakladá dve kľúčové povinnosti:
- Povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie.
- Povinnosť spolupracovať s úradom.
Aktívne hľadanie zamestnania
Uchádzač o zamestnanie musí úradu preukázať aktívne vyhľadávanie zamestnania, a to buď osobne, alebo elektronicky. Preukázanie sa pripúšťa formou predloženia:
- Žiadosti o prijatie do pracovného pomeru.
- Dokladu o preukázaní osobného hľadania zamestnania u zamestnávateľa.
- Potvrdenia o prevzatí žiadosti o vydanie oprávnenia na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti.
- Preukázateľného začatia konania vo veci vykonávania osobnej asistencie alebo poskytovania pracovnej asistencie.
- Žiadosti o sprostredkovanie zamestnania predloženej agentúre dočasného zamestnávania.
Ak uchádzač preukazuje aktívne hľadanie práce predložením žiadosti, musí byť na nej uvedený dátum prevzatia a podpis osoby oprávnenej na prevzatie.
Spolupráca s úradom
Na účel ponuky vhodného zamestnania musí byť uchádzač k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania. Forma výzvy by mala byť vopred dohodnutá. Odmietnutie ponuky alebo nástupu do vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov sa považuje za nespoluprácu s úradom, čo môže viesť k vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Úrad práce nemôže vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie za akékoľvek pochybenie. Vyškrtnutím sa trestá najmä tzv. nespolupráca.
Uchádzač má tiež povinnosť písomne oznámiť každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to najneskôr do ôsmich kalendárnych dní. Musí tiež doložiť kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovný pomer, na základe ktorej si počas vedenia v evidencii privyrába, a to najneskôr v deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.
Vhodné zamestnanie a vážne dôvody na odmietnutie
Úrad práce nemôže sankcionovať akékoľvek odmietnutie ponúkaného zamestnania. Potrestať môže len vtedy, ak je ponúkané zamestnanie vhodné a neodmieta sa z vážnych dôvodov. Vhodným zamestnaním sa rozumie také, ktoré:
- Zohľadňuje zdravotný stav uchádzača.
- Prihliada na niektorú z kvalifikácií, odborné zručnosti a druh práce, ktorú uchádzač vykonával doteraz.
- Týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z ustanoveného týždenného pracovného času.
Za vážne dôvody, pre ktoré môže uchádzač odmietnuť ponuku zamestnania, sa považujú:
- Miesto výkonu a povaha práce manžela neumožňujú zabezpečenie sprevádzania dieťaťa do desiatich rokov veku do škôlky alebo školy.
- Zdravotný stav uchádzača potvrdený lekárskou posudkovou činnosťou.
- Dočasná PN, ktorej začiatok a skončenie treba úradu preukázať.
- Zdravotný stav blízkych osôb, ktorý si vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie.
Evidencia na úrade práce a sociálne poistenie
Evidencia na úrade práce je dobrovoľná, ale prináša pre nezamestnaných výhody. Minimálne nemusí hradiť zdravotné poistenie, pretože ho za neho odvádza štát. Doba evidencie na úrade práce sa po splnení podmienok započítava do dôchodku ako tzv. náhradná doba. Počas evidencie na úrade práce platí štát zdravotné odvody za každého evidovaného uchádzača o zamestnanie, a to bez ohľadu na poberanie dávky.
Povinné prílohy k žiadosti o zaradenie do evidencie
Ak sa uchádzač rozhodne zaevidovať na úrade práce, musí jeho žiadosť obsahovať aj povinné prílohy, ktorými sú platný občiansky preukaz, resp. iný doklad totožnosti.
Práca cez sviatok na Slovensku
Všeobecné podmienky práce vo sviatok
Práca počas sviatkov je upravená Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Sviatky sú dni pracovného pokoja, počas ktorých zamestnanci bežne nepracujú. Zákon č. 241/1993 Z. z. ustanovuje, ktoré dni sú sviatkami a dňami pracovného pokoja.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť prácu počas sviatku len výnimočne a len v prípadoch, keď ide o:
- nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch,
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke,
- práce pri ochrane zdravia a bezpečnosti ľudí a pri predchádzaní škodám.
Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi, aby v dňoch sviatku vykonával iné práce, ako sú práce vyššie uvedené v § 94 Zákonníka práce. Ak sa však zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na tom, že zamestnanec bude vo sviatok vykonávať prácu, môže zamestnanec na základe tejto dohody vykonávať vo sviatok aj práce, ktoré nie sú vymenované v § 94 ods. 3 Zákonníka práce.
Zoznam sviatkov na Slovensku
Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. a nadväzujúcej úpravy v Zákonníku práce považujú tieto dni:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie SNP
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky (pozn.: od roku 2024 už nie je dňom pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce)
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december - Štedrý deň (pracovné voľno po 12.00 hod.)
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Odmeňovanie za prácu vo sviatok
Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). To znamená, že za každú hodinu práce vo sviatok má zamestnanec nárok na dvojnásobok svojej bežnej hodinovej mzdy. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Namiesto mzdového zvýhodnenia sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí náhradného voľna. V takom prípade zamestnancovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Ak zamestnanec čerpal náhradné voľno, mzdové zvýhodnenie mu nepatrí. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť.
Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Špecifické prípady odmeňovania a náhrad mzdy
Mesačná mzda a sviatok
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Sviatok, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (napr. u zmenárov alebo pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), a sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, a zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku.
Sviatky s obmedzeniami pre maloobchodný predaj
V § 94 ods. 5 Zákonníka práce je upravený zákaz práce v dňoch sviatkov, ktoré sa týkajú maloobchodného predaja a súvisiacich prác. V dňoch:
- 1. januára
- 6. januára
- Veľký piatok
- Veľkonočnú nedeľu
- Veľkonočný pondelok
- 1. mája
- 8. mája
- 5. júla
- 29. augusta
- 1. septembra
- 15. septembra
- 1. novembra
- 17. novembra
- 24. decembra po 12.00 hodine
- 25. decembra
- 26. decembra
nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“). Táto novela (zákon č. 95/2017 Z. z.) Zákonníka práce účinná od 1. júna 2017 zvýšila počet takýchto sviatkov.
Práce súvisiace s maloobchodným predajom sú všetky práce, ktoré sú s maloobchodným predajom vo vzájomnom vzťahu, bez ktorých by tento predaj nebolo možné uskutočniť, napr. doplňovanie tovaru, upratovanie, inventúra. To znamená, že otváracie hodiny v predajni musia byť určené tak, aby napr. 24. decembra boli do 12.00 hod. vykonané aj všetky práce súvisiace s maloobchodným predajom a zamestnanec po 12.00 hodine už v predajni nepracoval. Za porušenie týchto zákazov sú pripravené vysoké peňažné pokuty. Ak zamestnávateľ nariadi prácu vo sviatky, kedy by nemala byť nariadená, zamestnanec by sa mal ohradiť.
Výnimky zo zákazu maloobchodného predaja počas sviatkov
Zákaz maloobchodného predaja sa nevzťahuje na výnimky uvedené v prílohe č. 1a k Zákonníku práce. Medzi tieto výnimky patrí maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov. Ďalej ide o predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Práca v reštaurácii, či pohostinstve je považovaná skôr za poskytovanie služby, než za predaj tovaru, a preto reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené.
Sviatky bez statusu dňa pracovného pokoja
Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahli niektoré sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“ pre účely Zákonníka práce.
Z tohto pravidla existujú 2 výnimky - 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október. Síce sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce však takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (§ 122 ods. 1 sa neaplikuje). V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
Sviatok 15. september (Sedembolestná Panna Mária) je štátnym sviatkom, ktorý je zároveň považovaný za deň pracovného pokoja. Naň sa nevzťahuje výnimka uvedená vyššie. Ak zamestnanec v tento deň nepracuje z dôvodu sviatku (sviatok pripadne na jeho bežný pracovný deň), patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca.
Práca vedúcich zamestnancov vo sviatok
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy.
Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100 % priemerného zárobku.
Práca konateľa vs. zamestnanca počas sviatku
Zákon zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom. Nezakazuje však, aby prácu vykonával živnostník. Štát nemôže ako podnikateľovi zakázať prácu, keď je sviatok, vychádzajúc zo slobody podnikania.
Podľa ustálenej súdnej praxe nemôže byť totožná činnosť vykonávaná z pozície konateľa aj z pozície zamestnanca. Ako konateľ by osoba mohla činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko by ju robila z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec. Situácia sa však skomplikuje v prípade, ak samotný predaj v obchode je vymedzený ako druh práce zamestnanca.
K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len v tom prípade, ak by osoba vykonávala na základe pracovnej zmluvy práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa nezamieňali a aby bolo zrejmé, že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka, pracovný pomer nemôže vzniknúť.