Vianočné sviatky boli pre našich predkov obdobím, ktoré sprevádzali mnohé rituály a úkony. Nešlo však len o zábavu, zvyklostiam pripisovali špeciálny význam. Ešte v predkresťanskom období išlo o sviatky zimného slnovratu, zamerané na vítanie znovu sa prebúdzajúceho slnka. Až neskôr prevládla kresťanská tradícia narodenia Ježiša Krista - Syna Božieho. V 4. storočí sa dátum slávenia ustálil na 25. decembra a kresťanstvo postupne nahradilo pohanské sviatky kresťanskými.
Vianočný pôst ako duchovná a cirkevná príprava
Problémom bolo, že oslavy zimného slnovratu sa pôvodne spájali s bohatými hostinami, na ktorých sa jedlo hlavne mäso. Cirkev sa v snahe potlačiť spomienky na tieto „mäsité“ pohanské oslavy snažila zaviesť pôst. Podľa cirkevného kalendára sa vianočný cyklus začal 24. decembra, čo bol medzník medzi ubúdajúcou tmou a pribúdajúcim svetlom.
Pôst je zdržanlivosť v oblasti stravovania a každá jeho forma je nábožensky motivovaná. Raní kresťania verili, že keď sa postia a obmedzia svoje túžby, priblížia sa k Bohu. Fyzický hlad mal odrážať hlad duchovný. Dodnes tento zvyk udržiavajú najmä pravoslávni veriaci počas 40-dňového Roždestvenského pôstu.
Magické úkony na Štedrý deň
Tomuto významnému dátumu sa pripisovala špeciálna moc. Ľudia verili, že to, čo urobili v tento deň, sa malo diať po celý budúci rok. V roľníckom prostredí gazda a gazdiná vykonávali úkony, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie, prosperitu a hojnosť úrody.
Rituály pre zdravie a bohatstvo
- Voda: Muži išli zarána po čerstvú vodu, do ktorej vložili orechy, jabĺčka alebo peniažky. V tejto vode sa všetci umyli, aby boli zdraví a bohatí.
- Studňa: Do studne hádzali orech, jablko, oblátku, kúsok chleba či cesnak, aby si zabezpečili dostatok zdravej vody.
- Cesnak: Natieral sa na dvere, okná alebo kolísky ako ochrana detí pred chorobami.
- Obrady v dome: Gazda prechádzal gazdovstvo s kadidlom, zatiaľ čo gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách, aby odohnala zlé sily.
Štedrovečerný stôl a zákazy
K Štedrému večeru patrilo prísne dodržiavanie poriadku. Nič sa nepožičiavalo a požičané bolo treba vrátiť, aby z domu neodišlo šťastie. Ženy nesmeli priasť, vyšívať ani šiť, muži nesmeli rúbať drevo.
| Predmet na stole | Symbolický význam |
|---|---|
| Reťaz okolo nôh stola | Súdržnosť rodiny a pevnosť zväzkov |
| Mince pod obrusom | Finančná hojnosť v nasledujúcom roku |
| Šupiny z kapra | Symbol bohatstva (dávali sa aj do peňaženiek) |
| Železný predmet | Zdravie a sila |
Tradičné vianočné symboly
Pletené kysnuté koláče mali zabezpečiť súdržnosť rodiny. Oblátky na štedrovečernom stole zaviedla cirkev a ich pečenie patrilo k povinnostiam učiteľov či rektorov. Vianočný stromček sa v domácnostiach objavil až v medzivojnovom období. Predtým si ľudia do izieb prinášali čečinu, ktorá znamenala prebúdzanie nového života a ochranu pred zlými silami.
Od obnovy k oslave: Vidiecke Vianoce v rodovom dome
Povera o zlatom prasiatku
Snáď v každej slovenskej rodine sa spomína zlaté prasiatko. Táto známa povera sa prenáša po stáročia a súvisí s absenciou jedla počas dňa. Zlaté prasiatko môže vidieť každý, kto svedomito prejde pôstnym obdobím až do chvíle, kedy na oblohe vyjde prvá hviezda.