Fašiangy na Slovensku sú obdobím, ktoré sa spája s hojnosťou, veselosťou a bohatou kulinárskou tradíciou. Od Troch kráľov (6. januára) až po Popolcovú stredu sa jedlo a hodovalo do sýtosti, aby sa telo pripravilo na dlhý pôst pred Veľkou Nocou. Tento čas sa vyznačoval aj prípravou mastných špecialít a sýtych jedál, ktoré mali zasýtiť, potešiť a zabezpečiť prosperitu v nasledujúcom období.
Fašiangy - Obdobie Hojnosti a Hodovania
Fašiangy boli v minulosti časom roka, na ktorý sa všetci tešili. Zdĺhavá zima, ktorá už bola pomaly na odchode, im zväzovala ruky a nemohli sa venovať prácam okolo hospodárstva či na poliach. V komorách však ostávalo množstvo zásob, ktoré bolo treba po hojnom roku minúť. Navyše, chladnejšie počasie prialo obľúbeným zabíjačkám. Roľnícky a poľnohospodársky život našich predkov bol úzko spätý s cirkevnými nariadeniami a vierou, ktorá v stredoveku vo veľkonočnom pôste obmedzovala stravu veriacich o mäso, masť, vajcia, mlieko i syr. Fašiangy sa stali preto obdobím v roku, ktoré si všetci užívali a do sýtosti si ho užívala celá dedina. V tradičnej slovenskej rodine verili, že práve konzumácia jedál zo živočíšnych produktov (vajcia, mäso) a vyprážané múčne jedlo, prinesie celému hospodárstvu prosperitu a dostatok v nasledujúcom období. Fašiangové dobroty kedysi neboli len o dokonalých receptoch, ale o atmosfére, o plnej kuchyni, rozhovoroch a pocite, že jedlo spája rodinu.
Sladké Fašiangové Pochúťky
K fašiangom neodmysliteľne patria rôzne sladké dobroty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou fašiangových obradov a symbolizujú hojnosť. Sladké aj slané jedlá mali jedno spoločné - robili sa s láskou.
Šišky - Kráľovné Fašiangov
Domáce fašiangové šišky sú tým najcharakteristickejším, čo fašiangy na prestretých stoloch odnepamäti poznajú. Fašiangy bez šišiek by jednoducho neexistovali. Sú to tradičné kysnuté pokrmy, často plnené džemom alebo sladkou tvarohovou náplňou. Vo väčšine domácností sa pripravujú z kysnutého cesta a smažia sa v horúcom oleji do zlatista. Tieto šišky majú v každom regióne svoj špecifický variant, no všetky spája nezameniteľná vôňa a chuť. Stará mama ich smažila pomaly, v hlbokej masti, aby mali svetlý pásik a zostali mäkké aj na druhý deň. Plnila ich domácim slivkovým lekvárom a na vrch patrila len jemná vrstva práškového cukru. Najlepšie chutili ešte teplé, potajomky odtrhnuté z misy. Pri servírovaní sa do vopred vydarenej dierky pridá džem a každá šiška sa jemne posype práškovým cukrom. Mäkké a lahučké ako pierko. Ak preferujete alternatívy, existujú aj výborné tvarohové nekysnuté šišky, ktoré sú jemné ako obláčik a rozplývajúce sa na jazyku. Šišky zo špaldovej múky sú ľahšie stráviteľné, obsahujú viac bielkovín a vlákniny. Fašiangové obdobie je tu a s ním aj bohatá ponuka tradičných pochúťok, ktoré sú pevnou súčasťou slovenskej kulinárskej tradície.
Fánky a Božie Milosti
K fašiangom neodmysliteľne patria aj fánky, ktoré na Záhorí poznajú aj pod názvom „božie milosti“. Krehké, chrumkavé a posypané cukrom - fánky sa jedli tak rýchlo, ako sa smažili. Každý región ich poznal pod iným názvom, no základ bol rovnaký: tenké cesto, horúci olej a sladká bodka na záver. Fánky sa pripravujú vyprážaním, cesto v obdĺžnikovom alebo trojuholníkovom tvare sa najprv rozvaľká, rozdelí špeciálnym valčekom a potom vypraží. Pri vyprážaní sa vytvorí nadýchaná dobrota, ktorú pred konzumovaním treba posypať práškovým alebo vanilkovým cukrom. Boli ideálne hocikedy do ruky aj na ponúknutie návštevám. Výborné mäkké fánky sa zjedia na jedno posedenie. Tieto výborné kysnuté sladké pampúšiky sú vlastne fánky.
Ďalšie Sladké Dobroty
- Pampúchy a Buchty: Obľúbené boli aj sladké pampúchy a rôzne druhy buchiet - parené aj pečené. Tradičné pečené buchty so slivkovým lekvárom sú klasikou, no nájdeme aj extra jahodové kysnuté buchty.
- Záviny: V minulosti sa popri tradičných fánkach a šiškách piekli aj orechové či makové záviny. Dnes sú populárne aj kakaové záviny z overeného cesta, ktoré pri pečení nepraská.
- Kaše: Keď už bolo sladkého aj slaného dosť, prišla na rad jednoduchá krupicová alebo ryžová kaša. Posypaná kakaom, škoricou alebo poliata maslom a cukrom. Pre deti to bola malá odmena po dni plnom vôní a chutí.
Slané Fašiangové Delikatesy
Fašiangy boli tiež spojené s bohatými mäsovými a slanými jedlami, ktoré mali zabezpečiť dostatok energie pred pôstom.
Zabíjačkové Špeciality - Symbol Hojnosti
Fašiangy kedysi predstavovali aj obdobie zabíjačiek, čo bolo praktické najmä v zimných mesiacoch, keď ešte neexistovali mrazničky. Konzumovali sa zabíjačkové špeciality, vo väčšom množstve vajíčka, hodovalo sa a pilo vo veľkom. Mäso sa vtedy spracovávalo údením a pripravovali sa klobásy, slanina a údené mäso. Tento čas sa vyznačoval aj prípravou jaterničiek a rôznych mastných špecialít. Klobásky, slaninka, mäso, to všetko patrilo na fašiangový stôl a môže byť jeho súčasťou aj dnes. Pečené prasiatko, delikatesa ako bravčový chvostík či zavárané klobásky, tlačenka, jaternice, prípadne oškvarky, to je malý výpočet špecialít, ktorými nepohrdne žiadny “mäsožravec”. Fašiangy často znamenali aj zabíjačku, z ktorej sa využilo všetko. Jaternice, klobásy či tlačenka patrili na stôl spolu s chlebom a kyslou kapustou. Všetko malo svoje miesto a nič sa nevyhadzovalo. Práve táto úcta k jedlu a poctivá príprava robili zo zabíjačkových špecialít výnimočný fašiangový zážitok.
Tradičná zabíjačka na salaši Zbojská
Tradičné Mäsové Jedlá
- Pečené koleno s kapustou a chlebom: Pečené bravčové koleno, pomaly pripravené do mäkka, sa podávalo s kyslou kapustou a čerstvým chlebom. Bolo to jedlo určené na spoločné stolovanie, často pri návštevách alebo po fašiangových obchôdzkach. Symbolizovalo hojnosť, silu a rozlúčku s mäsom pred pôstnym obdobím.
- Huspenina: Fašiangy bez domácej huspeniny? Tento pokrm sa síce tiež viaže k zabíjačkovým dobrotám, no je obľúbený. Mäso z bravčových kostí, vnútorností a paprčiek uvarené do mäkka, ochutené a podávané s cibuľkou a octom.
- Pečená krkovička: Medzi obľúbené jedlá patrí aj pečená krkovička, ktorá rovnako dobre funguje s prerasteným bôčikom.
Slané Pečivo a Polievky
- Slaninový koláč z plechu: Popri sladkostiach nesmel chýbať ani poctivý slaninový koláč. Nadýchané kysnuté cesto, navrch smotana, cibuľa a chrumkavá slanina - jednoduché, ale dokonalé. Piekol sa na veľkom plechu, aby sa ušlo každému.
- Oškvarkové pagáče: Pagáče boli aj sú symbolom fašiangovej pohostinnosti. Mäkké vo vnútri, jemne chrumkavé navrchu a plné chuti vďaka domácim oškvarkom.
- Kapustníky: Slané kapustníky plnené kyslou kapustou, slaninkou a opraženou cibuľou sú skvelým protipólom k sladkým šiškám.
- Zemiakové placky: Sú ďalším fašiangovým jedlom, ktoré sa podáva naprieč Slovenskom. Nastrúhané zemiaky, múka a vajíčka sa dochucujú soľou a opekajú na panvici.
- Langoše: Hoci sú klasikou jarmokov a trhov po celom Slovensku, fašiangy sú obdobím, kedy skutočne zažiaria. Pripravujú sa z jednoduchého kysnutého cesta, ktoré sa smaží na oleji.
- Fazuľová polievka: Na fašiangy sa na Záhorí tradične varí poctivá fazuľová polievka so všetkým, čo k nej patrí - s klobásou i údeným mäsom.
Fašiangové Zvyky a Atmosféra
Fašiangy sú obdobím radosti, tanca, zábavy a spoločenských akcií. Obdobie fašiangov sa nám často spája s plesovou sezónou, obdobím maškarných plesov, bálov, veselíc a hudby. Aj v minulosti išlo o čas naplnený veselosťou, oslavami a hodovaním, išlo o obdobie medzi zimou a jarou. Ľudia si čas po Vianociach a pred Veľkou Nocou krátili fašiangovými sprievodmi a prevlekmi v maskách, aby vyhnali zlých duchov. Mnohí si skracovali prácu okolo statku a navštevovali dedinské zábavy a všakovaké karnevaly. Tradičné fašiangové jedlá si stále udržiavajú svoje miesto v mnohých rodinách. Fašiangové jedlá sú nielen lahodné, ale aj spomienkou na časy, keď sa jedlo pripravovalo s láskou a trpezlivosťou. K dobrému jedlu patrilo i čosi, čím ho treba zapiť, často kvalitná domáca pálenka. Jedlo nás skrátka sprevádza celým našim životom, pričom spája naše rodiny.