Vianoce, sviatky pokoja a lásky, sú pre kresťanov vrcholom duchovného roka. V regióne Podpoľanie, ktorého centrom je Detva, sa dodnes uchovávajú autentické vianočné hry a pôvodné sviatočné zvyky. Mrazivé rána naznačujú, že zima už vládne naplno a prípravy na Vianoce vrcholia, v rodinách vládne radosť a tradície sa tu snúbia s úprimnou vierou. V obciach ako Očová, Detva a Hriňová žijú zanietení ľudia, ktorí zachovávajú a rozvíjajú dávne tradície.
Duchovný Rozmer a Pôstne Prípravy
Vianoce mali v minulosti hlbší duchovný charakter, keďže ich podstata spočívala najmä v oslave narodenia Ježiša Krista. Adventné obdobie pred Vianocami je obdobím očakávania a pokory. V Detve sa veriaci snažia pripraviť na narodenie Pána čo najlepšie. „Je to čas hlbšieho stíšenia, prípravy na Ježišovo narodenie. Mám rada túto atmosféru,“ prezrádza Katarína Budáčová, ktorá sa vo farnosti venuje mladým birmovancom a sprevádza ich na ceste duchovného dozrievania. Vo farnosti Detva je aj kontemplatívny kláštor bosých karmelitánok, ktorých príprava na slávenie Vianoc je podľa vzoru sv. Terézie z Avily a sv. Jána od Kríža originálna. „Pred Božím narodením sa modlíme deviatnik k Dieťaťu Ježišovi. Je zložený z rôznych modlitieb, prosieb a piesne,“ vysvetľuje sestra.
Katolícke Vianoce sú plné symboliky, tradícií a liturgickej hĺbky. Každé ráno sa veriaci stretávajú na rorátnych omšiach, ktoré sú slávnostne ladené a konajú sa za svitania. Ozdobené adventné vence s postupne zažatými sviecami symbolizujú blížiaci sa príchod Krista. Na Štedrý deň sa dodržiava pôst.
Štedrý Deň a Tradície Štedrej Večere v Detve
Vianoce, najmä Štedrý deň a večer v starootcovskom duchu, stále dodržiavajú mnohé podpolianske rodiny. Počas Štedrého dňa sa dodržiaval prísny pôst. Ženy v tento deň rešpektovali zákaz chodiť po domoch, naproti tomu mladí muži a najmä malí chlapci boli v dome vítaní.
Príprava na Štedrú Večeru
Zo spomienok miestnych sa dozvedáme, že kedysi sa tu pod Poľanou venovala veľká pozornosť pečeniu chleba či iného vianočného pečiva z kysnutého cesta. Dobre vykysnuté cesto a vydarené pečivo totiž symbolizovalo hojnosť a prosperitu po celý rok. Cesnak, oblátku a trochu z jedál, ktoré sa pripravovali na štedrovečerný stôl, dostávali i domáce zvieratá a hydina.
Vianočný stromček sa v Detve, podobne ako v iných regiónoch, stal znakom Vianoc na začiatku 20. storočia. Jedlička sa zdobila na Štedrý deň, nikdy nie skôr. Vešali sa na ňu jabĺčka, oriešky, slamené alebo papierové reťaze, ak bolo, aj kocka cukru zabalená do pozlátka alebo len kúsok drievka. Ozdobený stromček doniesol do izby gazda alebo iný mužský člen rodiny pred večerou. Zavinšoval a zavesil ho na hradu alebo postavil do kúta či k stene medzi okná. Stromček bol v izbe do Nového roka, neskôr do Troch kráľov a niekedy aj dlhšie.
Symbolika a Priebeh Štedrej Večere
Obradný charakter večere sa odrážal v požiadavke, aby k spoločnému stolu zasadli a pri tejto príležitosti sa stretli všetci členovia rodiny. Účinok sa ešte umocňoval obradným umývaním vodou, ktorú priniesol z potoka najmladší člen rodiny pred večerou, keď o 18.00 hod. zazvonili zvony. Na štedrovečerný stôl sa malo dostať zo všetkého, čo sa v hospodárstve urodilo, či už v podobe jedál alebo samotných plodín. Pod obrus sa dávali konope a iné zbožie, chlieb, nesmeli chýbať peniaze, aby nechýbali po celý rok. No ani dnes Detvania nezabúdajú na štedrovečerný stôl prestrieť jeden tanier navyše. Je pre toho z rodiny, kto počas roka umrel.
Večera sa začínala spoločnou modlitbou. Počas večere sa museli dodržiavať úkony, ktoré mali zabezpečiť súdržnosť, zdravie, prosperitu rodiny a hospodárstva. Od stola nemohol nikto odísť. Reťaz, ktorou bol stôl omotaný, symbolizovala puto, aby rodina držala pevne spolu. Symbolický charakter ochrany mala svätená voda a aj cesnak namočený v mede, ktorým matka pred večerou urobila každému na čelo symbol kríža. Tradícia delenia oblátky s medom a cesnakom, ktorá predstavuje jednotu a Božie požehnanie, je jedným z najdojemnejších momentov večera.
Štedrovečerné jedlá sa do polovice 20. storočia takmer nemenili a zachovali si pôstny charakter. Boli to predovšetkým: oblátky s cesnakom a medom, opekance s makom, kapustová polievka s hríbmi, chlieb a koláče z kysnutého cesta. Jedávalo sa zo spoločnej misky, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny. Pripíjalo sa hriatym bez tuku, okrem toho sa pripravil nápoj z varených sušených hrušiek. Večera sa zakončila modlitbou a poďakovaním za konzumované dary.
Omrviny a zvyšky zo štedrovečerného stola sa odkladali a používali pri domácom liečení ľudí aj dobytka. Večer sa chodilo po spievaní a vinšovaní. Dekan Ľuboš Sabol hovorí: „Po štedrej večeri sa u nás chodí spievať a vinšovať. Je to taká neprerušená tradícia.“
Fenomén Betlehemcov a Koledníkov
Osobitnú pozornosť si zasluhuje pochôdzkové chodenie s betlehemom, ktoré je v Detve, ale aj v Hriňovej a Detvianskej Hute dodnes súčasťou živej, neprerušenej tradície. Betlehemci začínali na Štedrý deň po večeri a všetci sa zišli na polnočnej.
Predvádzali ľudovú vianočnú hru s témou narodenia Ježiška. Počet betlehemcov nebýval všade rovnaký. Hlavné postavy hry sú: Kresťan (anjel), bača a pastieri - valasi: Fedor, Stacho, Ivan, Bača - Kubo - Starý. Kubo chodil inkognito v maske z ovčej kožušiny. Dôležitou rekvizitou bol figurálny betľehemček a štrngalá (kyjaky). Ján Ďurčov z Piešte (mestskej časti Detvy) objasňuje: „Anjel a valasi v partii reprezentujú duchovnú alebo kresťanskú časť, teda príbeh o privítaní Ježiša, ktorému sa pastieri idú pokloniť. A Kubo, Starý či Kmotor, akokoľvek ho volajú, zobrazuje tú pohanskú, svetskú časť.“ Etnologička Gabriela Kováčiková dopĺňa, že Kubo je väčšinou nemotorný a kazí morálku celej betlehemskej hry.
Betlehemcov v rodinách netrpezlivo očakávali, za pochôdzku ich pohostili a odmenili peniazmi. Zvyky sa však prispôsobujú aj zmenám štýlu bývania. „Niektorí nás s kyjakmi ani nechcú pustiť dnu, lebo majú domácnosti moderne zariadené, majú plávajúcu podlahu alebo dlažbu. Väčšinou nás púšťajú do starších domov, prípadne do pivníc či garáží, kde nejaké to buchnutie o zem neprekáža," hovorí Ján Ďurčov. Betlehemci sa však prispôsobia a jasličkovú hru predvedú aj vonku, napríklad na nájazde k domu, s cieľom potešiť každého, kto je ochotný ich prijať.
Iniciatívu zápisu obchôdzok betlehemcov do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska podali Banskobystrický samosprávny kraj spolu s mestom Hriňová, Stredoslovenským osvetovým strediskom v Banskej Bystrici a občianskym združením Javorie. Odborníci zo Stredoslovenského osvetového strediska chcú zvyklosti v jednotlivých regiónoch zmapovať a zdokumentovať. Riaditeľka SOS Tatiana Salajová vysvetľuje: „Výnimočnosť obchôdzok betlehemcov spočíva predovšetkým v rôznorodosti a variantnosti tejto tradície. Biblická predloha sa mieša s obradmi zimného slnovratu a miestnymi tradíciami, a tie sú rôznorodé tiež, pretože hudobná, tanečná, odevná a nárečová kultúra tomu dodáva v každej obci iný cveng.“ Obce si vďaka zachovávaniu nárečia, odevu a textov v kronikách udržiavajú svoju špecifickú podobu betlehemcov, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu.
Polnočná Svätá Omša v Detve
Polnočná omša, známa aj ako „Pasterka“, je jedným z vrcholov katolíckych Vianoc. Polnočnej svätej omše sa každoročne v Detve zúčastňuje množstvo veriacich nielen z detvianskej farnosti, ale aj zo širokého okolia. Spev počas polnočnej omše znie mohutne, v niektorých častiach kostol doslova buráca a ľudia sa tešia z každej piesne.
Vianočná polnočná svätá omša v Detve sa formovala na začiatku 20. storočia. Keď v roku 1921 prišiel do Detvy za farára Ján Štrbáň, veľmi podporoval detvianske spevy a spôsoby prežívania duchovných vecí miestneho obyvateľstva. Spolu so Štrbáňom sa intenzívne angažoval v sociálnej i kultúrnej sfére organista Martin Valent. Medzi ich významné počiny patrí zbieranie vianočných ľudových piesní a ich publikovanie v malej brožúre. Keďže v tom čase ešte neexistoval Jednotný katolícky spevník, v každom regióne a v každej farnosti sa pri bohoslužbách spievalo v rôznych obmenách. Rechtor Valent v spolupráci s farárom Štrbáňom takto pozbierali ľudové spevy prispôsobené podpolianskemu folklóru, a tým dali základ vzniku Detvianskej vianočnej omše, ktorú si veriaci veľmi obľúbili.
Pokračovateľom Martina Valenta bol jeho syn František, ktorý sa stal vedúcim cirkevnej dychovej hudby a pôvodné otcove notové zápisy poopravoval a transponoval. Vďaka nemu bol opätovne vydaný Vianočný detviansky spevník.
Polnočná svätá omša v Detve je okrem duchovného aj umeleckým zážitkom pre milovníkov ľudovej kultúry. V kostole je mnoho ľudí oblečených v detvianskych zimných krojoch, nechýbajú betlehemci a niekoľko Kubov. Svätá omša sa začína hrou na fujare, po ktorej bubon a motív kukučky na organe dvanásťkrát odrátajú odbitie polnoci. Okrem Žalmu a Alelujového spevu sa spievajú vianočné koledy, ktoré boli v Detve zozbierané pred desiatkami rokov. Kňazi, ktorí v Detve pôsobili po Jánovi Štrbáňovi, akceptovali tieto tradície, silno zakorenené v miestnych ľuďoch. Ľudové koledy s jednoduchšími textami a rytmom sú veľmi ľahko zvládnuteľné aj pre menej zdatných spevákov. Nemalú funkciu v uchovávaní kolied zohrávajú miestne detské folklórne kolektívy, vďaka ktorým aj súčasné deti poznajú vianočné detvianske ľudové piesne. Na polnočnej svätej omši je tak možné pozorovať spoločný spev viacerých generácií - detí, mládežníkov, dospelých i veriacich najstaršej generácie, čo je v súčasnosti jedinečné.
Záznam vianočného koncertu GOLD Orchestra - Detva.TV
Sviatky po Štedrom Dni v Regióne Detva
Božie narodenie (Prvý sviatok vianočný - 25. decembra)
Na Božie narodenie Detvania, podľa K. A. Medveckého, nič nerobia, ani nevaria, ani statok nečešú, z maštalí nekydajú, iba čo ho nachovajú, ba kade-tade v tento deň ani ohňa nekladú. Ide o prvý sviatok vianočný, ktorý sa považuje za jeden z najväčších sviatkov. V tento deň sa svätilo, nesmelo sa robiť, hlasno hovoriť, vadiť sa, búchať ani chodiť po cudzích domoch. Tento zákaz platil pre dospelých aj pre deti. Rodiny sa po omši schádzajú na spoločné obedy, pri ktorých si pripomínajú narodenie Krista.
Sviatok svätého Štefana (Druhý sviatok vianočný - 26. decembra)
Na Štefana sa podľa staršej tradície chodilo po chrene. Neskôr sa pochôdzke hovorilo chodiť po šibaňí. Chlapci a mládenci šibali dievčatá brezovými prútmi - chrenovcami, ktoré po domoch roznášali pastieri. V medzivojnovom období a neskôr, keď už pastieri prúty neroznášali, si ich museli obstarať sami šibači, ktorí po príchode do domu najskôr zavinšovali a za šibačku ich domáci odmenili. Vinšovanie si udržalo pôvodný charakter približne do polovice 20. storočia. Na sviatok svätého Štefana mládežnícky spevácky zbor z Detvy každoročne organizuje benefičný koncert, ktorého výťažok ide na pomoc tým, ktorí to potrebujú.
Silvester (Starý rok - 31. decembra)
Na Silvestra ráno chlapci chodili s oceľou, tento zvyk neskôr zanikol. Večera prebieha bez poverových úkonov a zákazov. Oheň, strieľanie, zvonenie a praskanie bičom malo chrániť pred negatívnymi silami. Po bohoslužbe v kostole farár verejne hodnotil cirkevný rok a hospodárenie farnosti.
Nový rok (1. januára)
Na Nový rok sa ráno vstávalo zavčasu a každý sa umyl v studenej vode, aby bol po celý rok svižný, zdravý a prvý v práci. Celý deň sa svätilo a dopoludnie patrilo návšteve kostola.
Traja králi (Zjavenie Pána - 6. januára)
Traja králi sú akoby posledným dňom vianočného cyklu. V tento deň sa v Detve konala trojkráľová koleda. Kým podľa staršej tradície chodili po domoch masky: kňaz, anjel a čert, pričom trojkráľovou kriedou a vodou požehnávali domy, v neskoršom období už masky nadobudli podobu biblických postáv troch kráľov: Gašpara, Melichara a Baltazára.
Traja králi po príchode do domu zaspievali koledu, pokropili dom svätenou vodou a nad vchodové dvere domu a nad veraje maštale napísali kriedou letopočet a písmená C+M+B (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento príbytok). Neodmysliteľnou súčasťou sviatkov, aj vzhľadom na vierovyznanie obyvateľstva, bola účasť na bohoslužbách. Do kostola v Detve prichádzali ľudia nielen z Detvy, jej lazov a osád, ale aj z okolitých obcí: Stožka, Kriváňa, Korytárok a susedných osád Hriňovej.
Kultúrne Podujatia a Zachovanie Dedičstva
Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča v Detve a ďalšie organizácie sa aktívne podieľajú na zachovávaní a prezentácii vianočných tradícií. Krátko pred Vianocami pripravuje Kultúrne centrum napríklad prehliadku koledníkov z celého Slovenska. Pravidelne sa koná tradičný detviansky vianočný jarmok, súčasťou ktorého je aj prehliadka vianočných a novoročných hier, kde vystupujú koledníci z Podpoľania. Podujatia ako Vianočná dedinka s malými vianočnými trhmi a rôzne kultúrne programy, ako sú koncerty a divadelné predstavenia s vianočnou tematikou, dopĺňajú atmosféru adventu a Vianoc. V decembri sa konajú tvorivé dielničky, rozprávkové vystúpenia a stretnutia pri vianočnej kapustnici, ktoré prispievajú k spoločnému prežívaniu sviatkov.
Detviansky dekan Ľuboš Sabol hovorí: „Podpoľanie je známe svojou zbožnosťou a Detva je jeho centrom.“ Spomína si na svoje prvé detvianske Vianoce z rokov 1988 - 1990: „Na polnočnej bol kostol preplnený, a keď zaznela koleda Ej, Martin, či čuješ, všetci za sprievodu cirkevnej dychovky tak oduševnene spievali, že išiel takmer kostol padnúť.“ Toto neoceniteľné dedičstvo sa kňazi vo farnosti snažia zachovať. Hoci dnešné Vianoce sú často spojené so stresom, najmä pre ženy, ktoré popri práci zabezpečujú dokonalú prípravu, snaha rodín stretnúť sa a stráviť drahocenný čas spolu zostáva nemenná. Dekan Sabol dodáva: „Sviatky sú pre mňa predovšetkým o službe iným.“ V duchu služby navštevuje aj starých a opustených v miestnom domove dôchodcov, kde im pred Štedrou večerou požehná jedlo a zaspievajú si koledy.