Deň 28. október si v Českej republike pripomíname ako štátny sviatok, zatiaľ čo na Slovensku je tento deň pamätným dňom. Tento dátum nám pripomína 99. výročie vyhlásenia nezávislosti prvej Československej republiky. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vtedy vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu práve 28. októbra 1918.
Vznik Československa pred 99 rokmi bol podľa predsedu Národnej rady Andreja Danka prvým krokom k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zdôraznil, že každá historická udalosť viažuca sa k vzniku slovenskej štátnosti je dôležitá a preto je nevyhnutné si vznik Československa pripomínať. Hoci existujú rôzne historické pohľady na vznik spoločného štátu, od ktorého slovenský národ možno očakával viac, Andrej Danko je zástancom pripomínania si historických udalostí, nie ich hodnotenia.
Martinská deklarácia: Základný kameň slovenskej štátnosti
Deň 30. októbra si Slovenská republika pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Táto udalosť sa odohrala v Martine dva dni po vyhlásení prvej Československej republiky v Prahe. V roku 2018 sa pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie oslavoval tento deň jednorazovo ako štátny sviatok.
V Turčianskom Sv. Martine sa 30. októbra 1918 stretlo viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku. Prijali návrh deklarácie, ktorý vypracoval evanjelický kňaz, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Na návrh Matúša Dulu bola dotvorená aj Slovenská národná rada (SNR), do ktorej zvolili 25 členov s 12-členným výkonným výborom.
Text deklarácie jednoznačne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu. Deklarácia vyjadrovala aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov, čím sa zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Martinská deklarácia sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu.
Paradoxne, účastníci martinského zhromaždenia nemali vtedy informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra 1918. O vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Na základe týchto informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona.
Vznik Československa bol vyvrcholením dlhoročných snáh Slovákov o slobodu a nezávislosť, pričom sa chceli odpútať od agresívnej maďarizácie. Slovenská národná rada sa stala zvrchovanou inštitúciou, ktorá mala vystupovať v mene slovenského národa a obhajovať jeho záujmy. Zástupcovia slovenskej inteligencie uplatnili svoje sebaurčovacie právo národov, pričom odkazovali aj na 10. bod hlavnej povojnovej zásady amerického prezidenta Woodrowa Wilsona.
Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky: Cesta k samostatnosti
Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, 17. júl, si občania krajiny pripomínajú ako pamätný deň SR. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci vtedajšej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky (SR).
Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, schválená uznesením zo 17. júla 1992, slávnostne vyhlasuje naplnenie tisícročného úsilia slovenského národa o svojbytnosť. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, deklarácia vyhlasuje slobodné utváranie spôsobu a formy národného a štátneho života, pričom rešpektuje práva všetkých občanov, národov, národnostných menšín a etnických skupín, ako aj demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.
Prijatie deklarácie predchádzali búrlivé diskusie v Slovenskej národnej rade. V máji 1992 sa prezentovali dva nezlučiteľné názory na navrhovaný text dokumentu. Dominantné KDH, VPN a maďarské politické strany boli zásadne proti. Ján Čarnogurský, vtedajší predseda vlády za KDH, označil návrh deklarácie za „vrchol politického primitivizmu“ a „kriminálne hazardérstvo s osudmi občanov tejto republiky“.
Júnové parlamentné voľby v roku 1992 zmenili pomer politických síl v Slovenskej národnej rade. Víťazné HZDS spolu s SNS a SDĽ dosiahlo ústavnú väčšinu potrebnú na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti. Voľby v roku 1992 boli v podstate nevypísaným referendom, ktorým Slováci dali najavo svoju vôľu žiť v samostatnom štáte.
Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola v SNR prijatá hlasmi 113 poslancov: 73 z HZDS, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice. Prijatie deklarácie bolo jednostranným krokom Slovenska, ktorý posunul proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.
Vznik samostatnej SR bol pre mnohých aktivistov plný romantických nádejí v predstave možností vznikajúcich zvrchovanosťou SR. Títo ľudia, ktorí sa podieľali na vzniku samostatnej republiky, si zaslúžia rovnaké miesto v histórii Slovákov a Slovenska ako štúrovci.
Vznik samostatnej Slovenskej republiky: Rozdelenie ČSFR
Úderom polnoci 31. decembra 1992 vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
1. január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne.
Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Potom už nasledoval akt schválenia ústavného zákona o zániku ČSFR.
Slovenská republika sa stala členským štátom NATO 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie.
Prečo Česi a Slováci spolu opustili Rakúsko-Uhorsko? (Krátky animovaný dokument)
tags: #den #statnosti #vyrocie #vyhlasenia #nezavislosti #v