V ľudovom kalendári predstavujú fašiangy druhú polovicu zimy, pre ktorú sú typické mnohé zvyky a tradície. Pod názvom Fašiangy sa ukrýva jedno z najveselších období roka, kedy je všetko dovolené a zábava nepozná hraníc. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti, spájajúce vážny čas Vianoc s vážnym predveľkonočným pôstnym obdobím.
Pôvod a trvanie fašiangov
Obdobie fašiangov trvá každoročne od sviatku Troch kráľov (6. januára) až do polnoci pred Popolcovou stredou, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“. Celková dĺžka tohto obdobia je premenlivá a závisí od dátumu Veľkej noci, ktorý je podmienený vzájomným vzťahom jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Fašiangy tak predstavujú posledné obdobie spevu, tanca, hudby, zábavy a hodovania.
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“ alebo „Faschäng“, čo znamená posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom alebo „posledný nápoj/výčap“. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období a v minulosti používal výraz „mjasopust“ alebo „masopust“, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov, ktorými sa vyháňala zima a smrť a vítala jar.
Fašiangové zvyky a obrady
Fašiangové oslavy vrcholili najmä v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Počas tohto obdobia boli zrušené zavedené poriadky a normy, čo ľuďom umožňovalo oddať sa hravosti a veselosti bez predpisov či trestov. Cirkev často považovala bujaré fašiangové zábavy za „tŕň v oku“.
Magické rituály a ich význam
Mnohé fašiangové zvyky mali magický obradný charakter, zameraný na zabezpečenie hojnosti. Napríklad, na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Všeobecne sa verilo, že hluk a veselie pomáhajú zahnať zlých duchov a podporiť dobré sily.
Sprievody v maskách a obchôdzky po domoch
Jednou z najznámejších a najrozšírenejších fašiangových tradícií sú sprievody v maskách. Tieto sprievody sa obyčajne konali na konci fašiangov, vo fašiangový pondelok a utorok. Dedinou sa presúval sprievod plný karikatúr na dedinské osoby a masiek zvierat. Masky dávali človeku slobodu, čo sa často označovalo ako „svet naruby“. Ľudia v maskách spievali, tancovali a robili rôzne žarty, pričom niekedy strašili okoloidúcich.
- Medzi najtypickejšie a najarchaickejšie fašiangové masky patrili masky zvierat, ako napríklad medveď, koza, vlk, cap.
- Osobitné postavenie mala maska Turoňa, odvodená od tura, zvieraťa symbolizujúceho silu a plodnosť.
- Známa bola aj maska slameníka - človeka obtočeného slameným povrieslom.
- K ďalším maskám patrili masky vojaka, cigána, žida alebo čerta, ktoré často robili hluk a poskakovali.
Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek vykonávali zábavné obchôdzky po domoch. Za svoje vystúpenie si vyslúžili výslužku v podobe slaniny, klobás, vajíčok, pampúchov, šišiek a peňazí. Obchôdzky sprevádzala živá hudba a spev. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky. Príkladom fašiangovej piesne je:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.“
Cieľom obchôdzok bolo vyzbierať čo najviac dobrôt, z ktorých sa potom spoločne pohostili. Mládenci na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať.
Bujaré zábavy, plesy a tancovačky
Fašiangy boli časom plesov, maškarných bálov, ľudových zábav, hier a karnevalov. V mestách sa okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry alebo prijímanie učňov za tovarišov. Dôležité na plesoch bolo uvádzanie mladých dievčat a mužov do spoločnosti. Na dedinských tancovačkách si slobodné dievčatá nachádzali svojich ženíchov, pričom dlhé fašiangy prinášali viac príležitostí na vydaj. Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy.
V minulosti sa na fašiangový pondelok konal „mužský bál“, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom poriadali aj roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami.
Fašiangová hostina: Jedlo a pôžitky
Fašiangové obdobie bolo časom hojnosti a kalorických jedál, keďže po ňom nasledoval prísny pôst. Hovorilo sa, že na fašiangy sa treba poriadne najesť, lebo príde pôst, a človek bude potom hladný po zvyšok roka.
Zabíjačky a mäsité jedlá
K fašiangom neodmysliteľne patrili zabíjačky, počas ktorých sa spracovalo mäso z uskladnených zásob. Pripravovali sa klobásky, slanina, údené mäso a huspenina. Tieto mastné a sýte jedlá mali rituálny charakter a boli dôležitou súčasťou svadieb a veľkých zábav, ktoré sa v tomto období často konali.
Tradičné fašiangové pečivo
Najtypickejšou sladkou dobrotou a neodmysliteľnou súčasťou fašiangových hodov bolo vyprážané pečivo. Doteraz sa v mnohých rodinách pripravujú:
- Šišky
- Pampúchy
- Fánky (tiež známe ako božie milosti, kreple, chraple, grapne, fulanki, milostki či herouki)
Tieto dobroty sa tradične smažili na bravčovej masti a podávali sa s domácim džemom.
Recept na Fašiangové šišky / Koblihy │ Zuzana Machová
Vyvrcholenie Fašiangov: Pochovávanie Basy a Popolcová Streda
Pochovávanie basy
Fašiangy vyvrcholia tesne pred Popolcovou stredou, vo fašiangový utorok. Posledné zábavy sa končia o polnoci obradom nazývaným „pochovávanie basy“. Ide o paródiu na pohreb, pri ktorom symbolicky pochovávajú basu ako hudobný nástroj. Nechýba smútočný sprievod, ale ani vtipné prejavy a humor. Tento akt symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí a nastáva obdobie pôstu. Počas obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo znovu až pri stavaní májov.
Pieseň „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“ výstižne vyjadruje lúčenie s veselým obdobím.
Popolcová streda - začiatok pôstu
Hneď v stredu po fašiangoch začína Popolcová streda, ktorou sa otvára 40-dňový pôst, trvajúci až do Veľkej noci. Pôst je obdobím pokoja, zdržanlivosti, odriekania a prípravy na Veľkú noc. Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Jej názov pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Získaným popolom sa na bohoslužbe robí na čelo znak kríža.
V tomto čase ľudia konzumovali prevažne pôstne jedlá: kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, bylinkové čaje a maximálne ryby. Telo sa tak prečistilo a oddýchlo si pred blížiacou sa jarou.
Fašiangové pranostiky a regionálne rozdiely
Fašiangové pranostiky
K fašiangom sa viaže aj viacero pranostík, ktoré odrážajú ľudové pozorovania a predpovede:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Ľudia sa tešili, ak fašiangy trvali čo najdlhšie, pretože krátke fašiangy boli spájané s tuhou zimou.
Regionálne zvyky a cechové tradície
Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, aj keď sa vyskytovali aj spoločné črty.
- V regióne Liptov a v obci Čičmany sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci týždeň pred zábavou zbierali vajíčka a slaninu, potom sa začínala zábava s praženicou, šiškami, karamelom, závinom a huspeninou.
- V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci zbierali zrno, slaninu, klobásy a údené mäso, z ktorých dievčatá pripravili pohostenie.
- V mestách mali fašiangy korene v stredovekých a renesančných slávnostiach. Organizovali sa sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry a prijímanie učňov za tovarišov. Účni museli uspieť v rôznych skúškach, napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi alebo brvne. Cechy sa snažili o čo najväčšiu atraktívnosť sprievodov: mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami.
Tieto staré cechové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou.
Fašiangy v súčasnosti
Aj keď dnes už veľa ľudí neoslavuje fašiangy tak intenzívne ako kedysi, stále majú svoje miesto v slovenskej kultúre. Karnevaly sú mimoriadne populárne, najmä u detí, hoci v minulosti to bola zábava skôr dospelých. Pre cudzincov, ktorí sa učia slovenčinu, sú fašiangy viac než len sviatok; sú mostom medzi jazykom a kultúrou, pomáhajúc pochopiť slovenskú mentalitu a naučiť sa autentickú slovnú zásobu.