Fašiangy v Liptovských Sliačoch majú svoju nezameniteľnú podobu, ktorú predstavuje bursa - tradičná fašiangová pochôdzka, ktorá každoročne napĺňa obec spevom, hudbou, tancom a veselou fašiangovou náladou. Liptovské Sliače tvoria tri miestne časti a podľa dlhoročného zvyku sa bursa každý rok koná vždy v jednej z nich.
Charakteristika Fašiangovej Bursy
Tohtoročná fašiangová bursa sa uskutočnila v konkrétny deň, ktorý bol súčasťou trojdňových osláv. V sprievode podľa dávnej tradície dominovala postava chriapa. Jej masku tvorí oválna drevená hlava potiahnutá ovčou kožou, pričom kožušina siaha poniže pása muža, ktorý si ju obliekol.
Krojovaný sprievod tvorilo približne 50 postáv, ktoré viedol richtár. Ten dohliadal na to, aby každá gazdiná a každý gazda boli poctivo „vykrútení“ v tanci. Táto pozornosť bola odmenou za ich štedré dary - okrem peňazí bursovníci dostávali aj vajíčka, klobásky či pálenku.
Fašiangový sprievod zavítal aj na nádvorie obecného domova dôchodcov, kde svojim vystúpením pripravil jeho klientom radostné chvíle a oživil spomienky na ich vlastné bursovnícke časy. Ako uviedla vedúca folklórnej skupiny Sliačanky Alena Balážecová, vo fašiangovom sprievode sa nepredstavili len členovia skupiny, ale pridali sa aj najmenší folkloristi z detského folklórneho súboru Sliačanček. Do tanca a spevu počas celej pochôdzky vyhrávala ľudová hudba, ktorá dodávala burse ten pravý fašiangový ráz.
V Liptovských Sliačoch sa po tri dni znela pieseň „Keď fašiangy začínajú, len veselých vyberajú“ počas fašiangovej bursy. Sprievod mládencov bol rôznorodo oblečený, vrátane zvieracej masky nazývanej Chriapa. Za pomoci muziky fašiangovníci strhávajú každého k zábave.
Mladí i starí sliačanci si spoločnými silami zhotovujú masky, renovujú pomôcky i kroje pre bursovníkov. Tí ich za to vykrútia, zohrejú tancom i spevom. Zatiaľ cigánky, čert i hajdúch klmačia pri dverách vajíčka, slaninku, klobásky i peniažtek na tancovačku pre všetkých bursovníkov.
Sprievod masiek začal pochôdzku od obecného úradu a pokračoval do amfiteátra Pažite. Tam folklórna skupina Sliačanka a spevácka skupina Sliačania predviedli tradičné fašiangové tance a piesne. Po ich vystúpení vedenie obecného úradu spolu so zamestnancami pripravilo pre všetkých prítomných tradičné zabíjačkové pohostenie.
Fašiangy na Slovensku: Všeobecné tradície a zvyky
Fašiangy sú obdobím radosti, veselosti a zábavy, ktoré sa tradične končia pochovávaním basy. Toto obdobie je charakteristické rôznymi zábavne ladenými sprievodmi, obradmi a stretnutiami, ktoré oživujú ľudové zvyky na Slovensku. Na dedinách bol fašiang vždy časom veselia spojeným so zabíjačkami a hojnosťou, zatiaľ čo v mestách prekvitali tanečné zábavy, plesy a bály.
Fašiangové zvyky na Slovensku sú tvorené rozličnými zábavne ladenými sprievodmi, obradmi a stretnutiami. Na dedine to bol vždy čas veselia spojený so zabíjačkami a hojnosťou. V mestách prekvitali tanečné zábavy, plesy a bály. Predtým, než začne dlhé obdobie pôstu, môžete si užiť radostné tradície fašiangov vo všetkých podobách.
Fašiangový Sprievod a Tvorivé Dielne
K fašiangom neodmysliteľne patria masky, tzv. maškary. Vo fašiangových sprievodoch prevládajú zvieracie masky a masky spojené s plodnosťou. Pre tých, ktorí si chcú vyrobiť vlastnú masku alebo si nechať pomaľovať tvár, sú k dispozícii tvorivé dielne. V týchto dielňach si deti aj rodičia môžu vyrobiť vlastné masky a pripraviť sa tak na farebný sprievod maškár.
Pochovávanie Basy ako Vyvrcholenie Osláv
Symbolické pochovávanie basy je tradičným vyvrcholením fašiangových osláv. Tento obrad predstavuje symbolické ukončenie obdobia zábavy pred začiatkom pôstu. Základným motívom tejto paródie na skutočný pohreb je zákaz zábavy počas nasledujúceho pôstu, ktorý začína dňom Popolcovej stredy.
V rôznych obciach sa pochovávanie basy koná v rôznych časoch a podaniach. Napríklad v Trnave sa symbolické pochovávanie basy začína o 14:00 h a predvedie ho pouličné divadlo KVELB spolu s folklórnym súborom Verešvaran a dychovou hudbou Verešvaranka. V Jaslovských Bohuniciach pozývajú na pochovávanie basy o 18:00 do kultúrneho domu. Vo Vysokej nad Kysucou sa záver fašiangu, tak ako už je v obci tradíciou, konal v kultúrnom dome, kde sa uskutočnilo pochovávanie basy.
Koniec fašiangu v Podbieli "pochovávanie basy" (21.februára 2012)
Regiónálne Rozdiely vo Fašiangových Zvykoch
Fašiangové zvyky sa na Slovensku líšia v závislosti od regiónu, pričom každý kút krajiny si zachováva svoje jedinečné tradície a podoby osláv.
Fašiangy v Regióne Trnava
V Trnave a okolí prinášajú fašiangy do ulíc príležitosť na stretnutia. Centrom fašiangového diania je Trnava, kde sa na Hlavnej ulici ponúkajú tradičné zabíjačkové špeciality v sprievode ľudovej veselice. Fašiangový sprievod masiek je sprevádzaný ľudovou hudbou, a na znak príchodu pôstu sa pochováva basa.
Fašiangová zábava sa v tomto regióne uskutočňuje aj v okolitých obciach. V Jaslovských Bohuniciach sa koná pochovávanie basy, v Boleráze prejde fašiangový sprievod a popoludní je na programe karneval pre deti. Cífer ponúka fašiangový sprievod, hostinu v priestoroch historického mlyna a Archeoparku.
Fašiangy v Žiline
Podujatie Žilinské fašiangy organizované mestom Žilina sa koná v lesoparku. Účastníci s maskami a folkloristami sa spájajú v sprievode, ktorý vyvrcholí slávnostným pochovávaním basy a tradičnou veselicou. Organizátori si kladú za cieľ priblížiť staré zvyky a ponúknuť zaujímavý obsah a zábavu.
Fašiangy v Nitrici a v Česko-Slovenskom Prepojení
V Nitrici neďaleko Novák sa konalo česko-slovenské fašiangové podujatie s hosťami z družobnej obce Sudkov pri Šumperku. Fašiangový sprievod prešiel celou dedinou, s prestávkami pri stoloch na priedomí, kde im susedia pripravili pohostenie. Folkoristi zabávali starých i mladých tancom. Popoludní miestni dobrovoľní hasiči niesli ovenčenú basu, ktorú počas tanečnej zábavy o polnoci pochovali.
Fašiangové Zvyky v Rôznych Kútoch Slovenska
Fašiangy v podtatranskej obci Batizovce sú spojené s kováčmi, ktorí chodili v sprievodoch s kliešťami a kladivami. V gemerskej obci Rejdová chodia s archaicky prestrojenou figurínou Pšochom. V Terchovej sa veselý sprievod uberá dedinou s maskou rohatého Turoňa, spolu s ním idú Strelec, Škopiak a Cigánka.
Zaujímavé sú fašiangy v celej Rajeckej doline, kde počas dvoch dní chodia po dedine kláteníci, mládenci v krojoch, ktorí za sebou ťahajú drevený klát. Neodmysliteľnou súčasťou sprievodu sú postavy "mladý a mladá" a "starý a stará". Vo Veľkej a Malej Lehote pri Novej Bani sa fašiangy spájajú s gajdošom.
V Kubreji pri Trenčíne mládenci spievajú a vinšujú gazdinkám vysoké konope. V utorok majú hlavné slovo ženáči, ktorí prikazujú basu pochovať. V Liptovských Sliačoch sa po tri dni znela pieseň "Keď fašiangy začínajú, len veselých vyberajú" počas fašiangovej bursy. Sprievod mládencov bol rôznorodo oblečený, vrátane zvieracej masky nazývanej Chriapa.
V obciach ako Belá pri Varíne sa dodržiavajú obyčaje ako "Daj gazdinka, slaninky". V okolí Modrého Kameňa a Krupiny patrila k fašiangom hra o umrlcovi. V horehronskej obci Závadka nad Hronom sa najsmelšie dievky preobliekli do starých šiat a navštevovali domy mládencov. V Priechode pri Banskej Bystrici nechýbajú medzi fašiangovníkmi Cigánka s Cigánom.
V Batizovciach sa fašiangy spájajú s kováčmi, ktorí obíjali topánky dievkam a ženám. Denník Pravda prináša seriál, folklórny kalendár U nás taká obyčaj. Každý mesiac v ňom priblížime tradičné ľudové zvyky, ktoré sa viažu k danému obdobiu. Okrem tých, ktoré ešte aj dnes ožívajú v rôznych kútoch Slovenska, ponúkneme i menej známe, dokonca aj zabudnuté. Počas zimy ľudia našich krajov nielen odpočívali, ale vychutnávali si aj nespútanú veselosť. Otvárali svoje náručie spevákom, muzikantom a maškarám. Podoby fašiangov v rôznych kútoch Slovenska boli pestré a rozmanité. V Liptovských Sliačoch to bola bursa, v Honte chodenie s mátohami, v Branove a Dolnom Ohaji chodenie s hajtom, teda klátom. Na Záhorí to bolo zase chodenie Turkov, vo viacerých dedinách sa chodilo s Turoňom.
Fašiangy v mestách pripravovali remeselnícke cechy. Hlavnými organizátormi boli tovariši. Mäsiarski učni sa kúpali vo veľkých drevených šafľoch, v kadiach so studenou vodou. Garbiarski učni museli zase preukázať aj veľký kus odvahy. Museli skočiť zo strechy domu do napnutej volskej kože, ktorú držali ich kamaráti. Zatiaľ čo v mestách fašiangové zvyky vymizli, v mnohých slovenských dedinách ani dnes na tento krásny zvyk nezabúdajú.
Historický Kontext a Význam Fašiangov
Starí Slovania spájali svoje obrady so slnovratom, čo je jeden z možných pôvodov fašiangovej bezbrehej zábavy. V mestách fašiangové zvyky postupne vymizli, avšak v mnohých slovenských dedinách sa na tento krásny zvyk nezabúda.
Obdobie fašiang trvá každoročne od Troch kráľov (6. januára) až do „Popolcovej stredy“, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“. Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Nasledoval 40 dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4. storočí, končí ho až Veľká noc. Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, závisí od dátumu Veľkej noci a ten od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.
Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas?
- Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou robili sa magické obradné úkony, napríklad: na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.
- Sporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly.
- Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobro.
- Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom.
- Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze.
- Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev.
- Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.
- Posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou.
- Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky.
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožucha, zima mu bude. Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“
A tam hore na komore mačky sú vám na slanine, choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať! Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať! Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“
Fašiangové Pranostiky
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“