Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším a mnohí zahraniční turisti s obľubou navštevujú slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianociach prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím. Slovenské Vianoce sú jedinečné - kombinujú hlbokú rodinnú tradíciu, symboliku jedál a magické zvyky, ktoré spájajú generácie. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Vianočné tradície na Slovensku majú bohatú históriu.
Predvianočné obdobie a prípravy
Advent a adventný veniec
Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie. Adventný veniec patrí k tradíciám Vianoc. Ten má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. V mnohých západných kresťanských cirkvách je adventný veniec symbol Vianoc a jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Kedysi mali fialovú farbu s jednou výnimkou - tretia svieca bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavovala radosť. V mnohých domácnostiach nechýba mesiac pred Vianocami adventný veniec. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. Obdobie Vianoc je magické a pre mnohých je to najkrajšie obdobie roka. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána.
Predvianočný pôst
Pôst - predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Mnohí verili, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Pôst patrí k vianočným zvykom nielen na Slovensku, ktorý má dnes už len trochu inú podobu. Počas adventu sa dodržiaval pôst, jedlo bolo skromnejšie, často bezmäsité.
Príchod Mikuláša, Anjela a Čerta
Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod Mikuláša. Deti každoročne 5. decembra očakávajú návštevu Mikuláša s anjelom a čertom, ktorí im prinášajú sladkosti.
Vianočné trhy a koledy
V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Tesne pred Vianocami, najmä po dedinách, sa chodí koledovať. Za koledu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí. Spievanie vianočných kolied dodáva sviatkom atmosféru radosti a pokoja. Koledovanie má silnú tradíciu na slovenských a českých dedinách.
Zdobenie vianočného stromčeka
Zdobenie stromčeka - kto by nepoznal túto tradíciu? Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil. Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, zdobíme ho až od roku 1812. Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku. Nápad pochádza zo starogermánskych zvykov, keď si pri slnovrate ľudia nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina. S pôvodným zvykom zdobiť vianočný stromček na Štedrý deň sa stretneme nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku a Maďarsku. Každá rodina má svoje preferencie v druhu stromčeka, ale aj v štýle zdobenia. Niektorí uprednostňujú trblietky, sklenené gule, iní slamienkové ozdoby. V niektorých rodinách na východnom Slovensku zvyknú stromček ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.
Pečenie vianočných sladkostí
Spoločné pečenie patrí k srdcu slovenských Vianoc. Medovníky, vanilkové rožky či oblátky nielen chutia, ale aj spájajú rodinu. Azda žiadna rodina si nevie predstaviť Vianoce bez pečenia medovníkov. Vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Medzi najobľúbenejšie druhy patrili pečivá z medu, škvarkov či zázvoru. Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo orechové pracny. Okrem nich na sviatočných stoloch nechýbajú tzv. šuhajdy - čokoládové nepečené cukrovinky s plnkou a orechmi či lentilkami v papierových košíčkoch. Obľúbené sú aj záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom. Netypickejším pečivom, ktoré sa šíri z generácie na generáciu, sú tzv. sadlovníky tvorené pomletým bravčovým sadlom, makom, lekvárom a ďalšími ingredienciami (najmä na východe Slovenska).
Štedrý deň - vrchol vianočných sviatkov
Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však Prvý sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Pred štedrou večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí. Štedrá večera sa podáva okolo piatej alebo šiestej večer, keď začne zapadať slnko. Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola a dokonca aj gazdiná to mala zakázané, aby rodina zostala pohromade. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Symbolika a rituály pri stole
- Šupina z kapra: Je symbolom bohatstva. Mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze. Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Oblátky s medom a cesnakom: Práve lámaním posvätených oblátok klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Verí sa, že med dodáva dobrotu do srdca a cesnak chráni pred zlými silami. V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník.
- Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Jadierka v tvare hviezdičky znamenajú zdravie a šťastie pre celú rodinu. Jabĺčko sa potom rozkrojilo, tak aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny. Prekrajovanie jabĺčok odhalí osud na najbližší rok.
- Hádzanie orechov: Hádzanie orechov do kútov izby je veľmi rozšíreným vianočným zvykom. Orechy boli symbolom sily a plodnosti. Odrobinky z vianočnej večere pomáhali neskôr chorému dobytku.
- Medový krížik na čele: Spolu s oblátkou s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Zvyk prestierania pre pocestného či medové krížiky na čelo dievčatám, aby ich chlapci ľúbili, je rozšírený najmä na východe Slovenska.
- Jeden tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo pre zosnulého člena rodiny, ako symbol spolupatričnosti a milosrdenstva.
- Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalí tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny. Dnes by si možno namiesto olova mohol vyskúšať jeho ekologickú verziu - napríklad roztopený vosk.
- Hádzanie črievičkou: Hádzanie črievičkou je prezentované ako zvyk pre nezadané (a najmä vydajachtivé) dievčatá. Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodia za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma. Údajne sa takto aj vyháňali čerti a zlé magické sily, a dom sa tak na nový rok od týchto negatívnych síl očistil.
- Púšťanie lodičiek: Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí zrejme k obľúbeným tradíciám. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka a “lodička” sa spustí do lavóra. Pokiaľ sa žiadna nepotopí, rodina by nemala prísť o nikoho blízkeho.
- Kladenie slamy pod obrus: Zvyk kladeného slamy pod obrus mal zabezpečiť zdravie a prosperitu.
Tradičné štedrovečerné jedlá
Nesmieme zabúdať ani na slovenské tradície a zvyky, ktoré sú spojené s gastronómiou. Je to práve sviatočné jedlo, ktoré je základom rodinného krbu. Vianočné pokrmy sa líšia históriou, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko a kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.
- Kapustnica: Je neprehliadnuteľným jedlom štedrovečerného stola a symbolizuje zdravie a dostatok. V rôznych regiónoch sa pripravuje s hubami, údeným mäsom, klobáskou, smotanou alebo slivkami.
- Ryba a zemiakový šalát: Ryba je znakom prosperity a šťastia. Najčastejšie sa podáva kapor alebo filé, vyprážané alebo na masle. Neodmysliteľnou prílohou je majonézový zemiakový šalát, ktorý máva aj verziu s cibuľou alebo v sladko-kyslom náleve. V niektorých regiónoch sa podáva rybacia alebo šošovicová polievka nakyslo.
- Opekance (Bobaľky, Pupáky): Tieto kysnuté pečivá s makom, tvarohom alebo orechmi sú obľúbeným sladkým pokrmom, najmä na strednom a východnom Slovensku.
- Iné jedlá: Na stole sa objavujú aj medové rezy, kokosové ježe, tradičný vianočný koláč so štyrmi plnkami zvaný Štedrák. V niektorých regiónoch sa podáva aj pečená hus alebo kačica, klobásky, jaternice či plnené pirohy.
Regionálne rozdiely v tradíciách
Hoci sme malá krajina, slovenské Vianoce môžu byť i v dvoch domácnostiach v rámci jednej rodiny úplne odlišné. Zvyky a vianočné tradície na Slovensku sa líšia v závislosti od regiónu.
Západné Slovensko
Na západnom Slovensku sú ľudia menej ovplyvnení striktnými kresťanskými zvyklosťami a skôr sa zameriavajú na dekorovanie domácností a pečenie tradičných koláčov ako je napríklad štedrák symbolizujúci hojnosť. Avšak v niektorých domácnostiach sa dodnes dodržiava aspoň čiastočný pôst počas Štedrého dňa. Symbolickým zvykom z minulosti je rozbíjanie štyroch orechov podľa počtu ročných období - prezradia, ktoré z nich bude najzdravšie. Najslávnostnejšia večera roka sa začína oblátkou s medom (niekde aj cesnakom). Nasleduje krájanie jabĺčka a v niektorých domácnostiach sa pod vianočný obrus skrývajú šupiny kapra, aby sa zabezpečilo šťastie a hojnosť. Ako hlavné tradičné vianočné jedlo na západnom Slovensku dominuje kapustnica s hubami (niekde aj sušenými slivkami) a vyprážaný kapor (alebo na masle) či filé so zemiakovým šalátom (s majonézou alebo v sladko-kyslom náleve). V niektorých regiónoch sa podáva rybacia alebo šošovicová polievka nakyslo. Zemiakový šalát máva i verziu s cibuľou. Pomerne často sa v domácnostiach na západe Slovenska stretávame tiež s klasickými rezňami. Z koláčikov sú obľúbené linecké pečivo, medvedie labky či vanilkové rožky. Okrem nich na sviatočných stoloch nechýbajú tzv. šuhajdy a tradičný vianočný koláč Štedrák.
Stredné Slovensko
Na strednom Slovensku si do dnešných dní zachovali o niečo viac vianočných tradícií než na západe. Zvyknú sa napríklad dávať mince pod sviatočný obrus, čo má prinášať bohatstvo. Milou tradíciou je prestieranie jedného taniera navyše - pre náhodného hosťa alebo člena rodiny, ktorý už nie je na tomto svete. V minulosti sa niektorí ľudia na Štedrý deň radi báli. Napríklad v regióne Hont odvážni sedávali o polnoci na tzv. luciovom stolčeku na krížnych cestách a chránili sa kriedou nakresleným kruhom. Vianočná večera sa začína tiež oblátkami s medom, no namiesto cesnaku sa zaužívalo ovocie z jednej šupky (napríklad jablko symbolizujúce spojitosť medzi rodinou). Takisto sa jabĺčka krájajú, aby sa zistilo, či bude rodina zdravá. Hlavným vianočným jedlom je jednoznačne kapustnica na rôzne spôsoby. Na Liptove sa varí s hubami, na Orave sa pridá ešte údená ryba plus opražená cibuľka, v okolí Žiliny sa zvykne pripravovať rybacia. V niektorých regiónoch sa môžeme stretnúť aj s hríbovou alebo hrachovou polievkou. Namiesto kapra sa čoraz častejšie servírujú losos či pstruh. V okolí Martina na Vianoce nie je ničím nezvyčajným mať na stole kačku alebo hus. V okolí Rimavskej Soboty zase klobásky či jaternice. Z koláčov sa na vianočnom stole objavujú opekance s makom, tvarohom, orechmi (nazývané aj bobaľky alebo pupáky), ktoré sa pripravujú z kysnutého cesta. Ešte nesmú chýbať tradičné medovníky, medové rezy či kokosové ježe.
Východné Slovensko
Zo všetkých regiónov na východnom Slovensku cítiť najvýraznejší vplyv kresťanských tradícií. Sám za seba hovorí prísny pôst na Štedrý deň, ktorý sa dodržiava i počas adventu. Podľa neho by sa ľudia mali vyhýbať nielen ťažkým jedlám, ale aj zábave. Pri srdci zahreje zvyk prestierania pre pocestného či medové krížiky na čelo dievčatám, aby ich chlapci ľúbili. Najmä na Gemeri a Spiši sa zaužívalo liatie olova. Pôvodne sa tento zvyk praktizoval väčšinou na sv. Ondreja (30. novembra). Oblátky sa na vianočnom stole východniarov objavujú s chlebom a soľou, niekde aj s cesnakom, ktorý sa kedysi spolu s medom považoval za zaklínadlo proti chorobám. Prekrajovanie jabĺčok odhalí osud na najbližší rok. Hlavný chod na Vianoce odštartujú východniari kapustnicou s hubami a klobáskou. V okolí Trebišova to zvykne byť verzia s paradajkovým pretlakom a ryžou. V regióne Starej Ľubovne na Vianoce jedávajú skôr šošovicovú, fazuľovú a či kyslú hubovú polievku. Samozrejme nechýba ani ryba so šalátom. Medzi ďalšie tradičné vianočné jedlá na východnom Slovensku patria pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom podávané so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Zo sladkého sa pripravujú bobaľky alebo lokše s makom. Netypickejším pečivom, ktoré sa šíri z generácie na generáciu, sú tzv. sadlovníky tvorené pomletým bravčovým sadlom, makom, lekvárom a ďalšími ingredienciami. Obľúbeným vianočným zvykom je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícií sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Ich štedrá večera, nazývaná Svjatyj večur, obsahuje pôstne jedlá a začína sa spoločnou modlitbou v staroslovienčine, po ktorej nasleduje požehnanie medom na čelo od gazdinej. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Medzi jedlá patrí pôstna kapustnica, hubová mačanka, domáci šalát s rybou, plnené pirohy a makové bobaľky. Po večeri sa ide na bohoslužbu.
Historický vývoj a medzinárodné porovnanie
Tradícia Vianoc siaha až do dôb, kedy sa na našom území praktizovali pohanské rituály. Boli zamerané na ochranu proti zlým duchom, veštenie budúcnosti a prípravu na nový rok. Koledníci chodili od domu k domu, spievali piesne a vinšovali. S príchodom kresťanstva sa Vianoce začali sláviť ako narodenie Ježiša Krista. Avšak mnohé zvyky sa zachovali a preodeli do cirkevného šatu. Počas adventu sa dodržiaval pôst, jedlo bolo skromnejšie, často bezmäsité. Pri sviatočnom stole nechýbali rôzne symbolické gestá - jablko pre zdravie či rybie šupiny pre hojnosť. Tradícia vianočného stromčeka sa rozšírila až v 19. storočí z Nemecka. Vplyvom západu a komercie sa 24. december stal aj dňom obdarovávania, pričom kedysi to bolo skôr na sviatok sv. Mikuláša. Počas socializmu boli Vianoce na Slovensku menej zamerané na kresťanský aspekt a viac na rodinnú pohodu. Tradícia veľkolepej výzdoby a trhov sa začala šíriť po prevrate. V súčasnosti sa mnohí ľudia vracajú k tradičnejším Vianociam, duchovnému aspektu, pričom dôraz sa čoraz viac kladie aj na ekológiu.
Vianočné tradície na Slovensku majú mnoho podobností so susednými krajinami - Českom, Maďarskom, Poľskom a Rakúskom. Napríklad jedálniček v zložení kapustnica, ryba, šalát máme podobný s našimi západnými bratmi. Naproti tomu slávnostné menu Poliakov pozostáva až z dvanástich pokrmov! Zatiaľ čo na Slovensku sú hlavnými cukrovinkami na vianočnom stole medovníky, linecké pečivo, s Rakúšanmi máme spoločné vanilkové rožky, u Maďarov jednoznačne víťazia tzv. bejgli - záviny z krehkého cesta, plnené orechmi alebo makom. S pôvodným zvykom zdobiť vianočný stromček na Štedrý deň sa stretneme nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku a Maďarsku.
Odkaz a pretrvanie tradícií
Slovenské Vianoce sú viac než darčeky a svetielka. Sú to tradičné zvyky, rodinná pohoda a spoločné spomienky, ktoré sa oplatí zachovať. Rodinné príbehy a zvyky prenášané z generácie na generáciu sú to, čo robí Vianoce naozaj výnimočnými. Aj keď dnešné Vianoce prinášajú nové trendy a dekorácie, podstata tradičných slovenských zvykov by mala zostať. Spojenie moderného štýlu a tradičných rituálov dodá sviatkom neopakovateľný šarm. Tradičné Vianoce sú spojené s pomáhaním potrebným, charitatívnymi zbierkami a podobne.