Svätá Lucia a jej tradície na Slovensku

Význam mena Lucia a jeho pôvod

Krstné meno Lucia sprevádza človeka celý život a ovplyvňuje ho v každom okamihu. Výber mena dieťaťa je v kompetencii rodičov a príbuzných. Ženské krstné meno Lucia má latinský pôvod a v preklade znamená "svetlá, žiariaca". Na Slovensku patrí toto meno k bežne zaužívaným a nositeľky oslovujeme aj Lucka, Luci, Lucinka.

Meno Lucia má pôvod v latinskom "Lucius", teda svetlá, žiarivá, prípadne "lux", teda svetlo. Jeho mužskú verziu Lucius nosili aj traja katolícki pápeži. Jedným z mien, ktoré sú "Lucii" pôvodom a významom blízke, je napríklad aj Svetlana, od ktorej pochádza pomenovanie najmladších členiek skautingu v Česku - svetlušiek, ktoré majú Luciu ako patrónku (snažia sa byť svetlom a vzorom pre ostatných, rovnako ako ona).

Charakteristika nositeliek mena Lucia

Lucie, ktoré oslavujú meniny 13. decembra, naozaj celý svoj život "žiaria" a nikdy nestrácajú z tváre sympatický úsmev. Boli by nešťastné, keby premárnili príležitosť pomôcť. Sú tiež málo ovplyvniteľné, čestné a majú v sebe akúsi pokoru. Lucie intelektuálne dozrievajú dosť skoro. Sú veľmi pôvabné a priateľské, no ich citový život je neraz komplikovaný.

Lucie majú výrazný zmysel pre zodpovednosť a svoje budúce povolanie pokladajú za celoživotné učenie, preto si väčšinou vyberú profesiu, ktorá je náročnejšia. Zdravie majú pomerne pevné.

Nositeľky mena Lucia sú mimoriadne priateľské, stále sa usmievajú a ich prioritou je pomoc iným. Väčšinou sú veľmi učenlivé a môžu sa pochváliť aj vysokým intelektom. I preto ich často nájdete na vysoko postavených postoch, pri ktorých je dôležité náročné rozhodovanie a pravidelné vzdelávanie. Napriek tomu sú skromné, čestné a zodpovedné.

Meno Lucia má v sebe "iskru", ktorá jej dodáva lesk a povyšuje ju nad iné osoby ženského pohlavia. Toto meno je pre dieťa veľkým prínosom, pretože je plné podpornej energie, sily a chuti do boja o lepší svet, no aj o vlastný úspech.

Svätá Lucia - životopis a legenda

Svätá Lucia, panna a mučenica, sa narodila okolo roku 283 v Syrakúzach na Sicílii v Taliansku a zomrela tamtiež v roku 304. Pochádzala z bohatej a urodzenej rodiny a bola vychovávaná v kresťanskej viere. Už v mladom veku zasvätila svoj život Bohu a zložila sľub panenstva, ktorý si tajne držala pred svojou matkou Eutychiou, ktorá pre ňu plánovala manželstvo s pohanským mládencom.

Podľa legendy Lucia presvedčila svoju matku, aby sa spoločne modlili pri hrobe svätej Agáty v Katánii za uzdravenie z ťažkej choroby, ktorou Eutychia trpela. Ich modlitby boli vyslyšané a matka súhlasila s Luciiným želaním zostať pannou a rozdať svoj majetok chudobným. Ohrdnutý nápadník, nahnevaný stratou Lucie aj jej vena, ju udal úradom ako kresťanku počas Diokleciánovho prenasledovania.

Lucia odmietla obetovať pohanským bohom a napriek mučeniu sa nezriekla svojej viery. Podľa tradície ju chceli zneuctiť v nevestinci, no zázrakom sa nemohla pohnúť z miesta. Neskôr bola odsúdená na smrť. Existujú rôzne opisy jej mučeníckej smrti, najčastejšie sa uvádza prebodnutie hrdla mečom.

Jedna z legiend hovorí o tom, že aby sa Lucia zbavila záujmu svojho snúbenca, vylúpla si oči (ktoré mal na nej najviac obdivovať) a poslala mu ich. Slepá ale nezostala, za svoj sľub čistoty ju Mária obdarila novými, ešte krajšími očami. Jej ohrdnutého nápadníka to neodradilo, ale poriadne rozzúrilo. Luciu z pomsty udal úradom, ktoré v tej dobe kresťanov za ich vieru tvrdo trestali (éra vlády cisára Diokleciána, ktorý bol svojim „mierumilovným“ prístupom k kresťanom preslávený).

Pred popravou ešte stihla predpovedať pád Diokleciána (ktorý čoskoro naozaj abdikoval) a povolenie kresťanskej viery, o čo sa o pár rokov neskôr postaral Konštantín Veľký. Popravená bola 13. decembra pravdepodobne roku 303 alebo 304. Do kánonu ju zaradil okolo konca 6. storočia pápež Gregor Veľký. V roku 1039 boli jej ostatky prevezené do Konštantínopolu a odtiaľ v roku 1204 do Benátok (chrám sv. Jeremiáša a Lucie).

K jej hrobu v Syrakúzach každoročne prúdia tisícky pútnikov s nádejou na vyliečenie očných chorôb. S dôverou sa k nej v tejto záležitosti obracajú najmä preto, lebo podľa legendy si sama vytrhla oči, ktoré prebudili záujem a lásku pohanského záletníka a poslala mu ich na miske na dôkaz pevnosti svojej viery.

Tradície a zvyky na Luciu

Deň svätej Lucie, 13. december, bol v minulosti považovaný za jeden z najvýznamnejších "stridžích dní". Pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol 13. december považovaný za najkratší deň v roku. Aj napriek kresťanským legendám sa verilo, že Lucia bola najväčšou bosorkou a že v noci sa stretávajú vospolok všetky strigy.

Ochrana pred zlými silami a bosorkami

V predvečer Lucie sa odporúčalo dobre najesť cesnaku, aby ochránil jedinca pred zlými duchmi. Cesnakové pokrmy sa jedli v zvýšenej miere, na večeru býval bežný chlieb s cesnakom, prípadne cesnakové hrianky. Mnohí si ním robili krížik na čelo, bradu a zápästie, aby zvýšili jeho ochranný účinok. Cesnak nechýbal ani pri ochranných rituáloch domov a stajní, spolu s trojkráľovou kriedou sa využívali na kreslenie krížov na dverách príbytkov a maštalí.

Na ochranu proti škodlivým silám robili ľudia aj rôzne magické opatrenia. Dobytok tiež okiadzali dymom z posvätených rastlín. V niektorých regiónoch dávali do dverí stajne snop slamy, aby sa strigy nedostali dnu. Inde bolo zvykom dávať nad dvere cibuľu, lebo má vraj deväť koží a cez ne striga neprejde.

Významnú úlohu v tento deň mali aj obecní pastieri. S veľkou trúbou, ktorá bola zhotovená špeciálne na tento účel, obchádzali dedinu a spred každého domu silným trúbením zaháňali bosorky. Práskali aj bičmi, pískali na píšťalkách a prstoch, trúbili na rohoch, cengali kravskými zvoncami. Bola to akási archaická forma ochrany dediny a chotára.

Ľúbostné čary a veštby

S týmto dňom sa spájalo aj ometanie kútov husím krídlom, aby všetko zlé zmizlo preč. Na Luciu si prišli na svoje aj tie pracovné nástroje, ktoré vydávali rytmický, silný zvuk ako napríklad trlice a trepačky. Mali pomôcť zamedzeniu prístupu zlým duchom medzi ľudí.

V mnohých domácnostiach sa dodržiaval zákaz pradenia a žena sa nesmela chytiť vretena. Lucky kontrolovali domácnosti a pokiaľ zastihli nejakú gazdinú, že driape perie, či pradie ľan, vrhli sa na ňu, aby nedovolené dielo pokazili.

Svoje miesto mali aj ľúbostné čary. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. V niektorých regiónoch bolo toto očakávanie spojené so strachom, pretože na lístočkoch bolo iba 10 mien.

Aj mládenci mali svoje povinnosti v tento deň. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Pri výrobe nesmeli použiť nijaké klince. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru.

Všeobecne to bol čas priaznivý pre čary a preto sa v tento deň robievali aj ľúbostné veštby. Dievčatá ich najčastejšie robievali s jablkom, z ktorého odhryzli každé ráno pred východom slnka. Poslednýkrát mali doňho zahryznúť počas zvonenia na Štedrý večer a pozerať na prvého muža. Meno tohto chlapa malo byť menom ich budúceho manžela.

V Trenčíne bývalo zvykom schovávať vajíčka znesené na Luciu. Na Štedrý deň, po celodennom pôste a po návrate z kostola podľa tvaru bielka hádali zamestnanie svojho nastávajúceho. Na západnom Slovensku sa zvykli dievčatá na Luciu ešte skoro ráno chodievať umývať do potočnej vody, pričom odriekali špecifické zaklínadlá.

"Chodenie Lucií" a iné zvyky

Ako jeden z najznámejších zvykov spojených so dňom svätej Lucie je tzv. "chodenie Lucií". Zvyčajne po domoch chodievali dve, prípadne štyri. Zahalené celé v bielom, na hlave uviazaná šatka stiahnutá do tváre, aby ich nebolo poznať. Tvár sa zvykla zamúčiť, prípadne ju zakryli bielym tylom, zuby si vyrábali zo zemiakov.

Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, ďalšia zase husacie pierka na vymetanie pavučín. Aby ich ľudia nerozpoznali podľa hlasu, bývali ticho a nepreriekli slovka. Osobité bývali Lucky s tvárami od sadzí. Inde zase Lucie rozdávali sladkosti, alebo chodili len s metlou, prípadne dokonca aj spievali.

V niektorých lokalitách chodilo luciek aj päť či šesť, jedna s bábikou predstavujúcou dieťa v náručí. Po príchode si sadla a kolísala ju. Druhá akoby umývala podlahu, tretia zisťovala od domácich, či ich deti poslúchali, štvrtá rozdávala sladkosti, alebo napodobňovala maľovanie stien a posledná kropila miestnosti svätenou vodou.

Niektorí prisudzujú luckám vinu za nemilú tradíciu predvianočného upratovania, keďže kontrolovali domácnosti a či dospievajúce dievčatá vedia udržiavať poriadok a nie sú lenivé.

Pranostiky a symbolika

Na Luciu platila pranostika, že "Lucia noci upíja, ale dňa nepridá." Po slnovrate sa síce predlžujú dni, no slnko vychádza každý deň trochu neskôr (a zapadá ešte o trochu viac neskôr, preto sa dni predlžujú).

V období od Lucie do Vianoc sa tradovalo, že každý deň tohto obdobia symbolizuje jeden z mesiacov ďalšieho roka. Podľa toho, aké bolo v ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.

Aj keď je meno Lucia spojené s bosorkami a čarodejnicami, v skutočnosti je veľmi výhodné pre svoju nositeľku. Je zahalená do rúška tajomnosti a má úspech v kariére aj v láske. Muži jej ťažko odolávajú. Ostatné jej môžu závidieť a najmä kvôli závisti sa toto meno považuje za zlé.

Lucia v iných krajinách

V rozpore so starou kresťanskou legendou, je v našich končinách Lucia zafixovaná ako jedna z najväčších bosoriek, akási tajomná bytosť. Naopak, v západnej Európe, kde sa v deň jej sviatku konajú rôzne lampiónové sprievody, vystupuje ako nevinná nevesta zahalená celá v bielom, s vencom na hlave a sviecou v rukách.

V súčasnosti napríklad v Taliansku a Švédsku konajú svetelné pochody, oslavujúce tento dar. Na severe dokonca mladé dievčatá majú na hlavách vence, na ktorých sa ligocú zapálené sviečky. S touto okrasou potom obsluhujú počas posledného jedla dňa celú rodiny.

tags: #lucia #narodeniny #pohladnica