Úvod do židovských sviatkov
Židovský sviatok je deň alebo viac dní, ktoré dodržiavajú Židia ako sväté alebo svetské pripomenutie dôležitých udalostí židovskej histórie. Sviatky možno deliť na biblické, historické a tzv. moderné. V rámci judaizmu existujú náboženské sviatky, ktoré sú ustanovené priamo Tórou, ako napríklad Pesach, Jom kipur či Šabat, a vyžadujú abstinenciu od práce a môžu tiež požadovať pôst. Ďalej existujú náboženské sviatky ako Chanuka alebo Purim, ktoré buď nie sú uvedené v Tóre, ale v inej biblickej knihe (Purim v Knihe Ester), prípadne nie sú v Biblii uvedené vôbec a ich ustanovenie je neskoršie (Chanuka). Tieto sviatky označujeme ako historické, avšak ich náboženský podtext je zdôraznený zázrakom, ktorý sa mal udiať.
Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami Mesiaca. Preto nielen Pesach, ale aj ostatné židovské sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného kalendára.
Šabat - Sviatok pokoja a spoločenstva
Šabat je najdôležitejší sviatok, spomenutý ako jedno z prikázaní v Desatore. Slávi sa každú sobotu, respektíve od piatkového do sobotného súmraku. V tento deň sa nesmie vykonávať žiadna práca ani cestovať či vykonávať obchodné transakcie. Je to sviatok, pri ktorom sa schádzajú priatelia a celá rodina pohromade. Začína v piatok pred západom slnka obradom kabalat šabat (prijatie šabatu), po ktorom sa koná večerná modlitba a slávnostná večera. Od tohto času sú zakázané určité druhy práce a veriaci sa má venovať odpočinku a štúdiu. K šabatu sa tiež vzťahuje zvyk sviatočného „tretieho jedla“ (se'uda šlišit) podávaného po popoludňajšej modlitbe. Pre rodiny s deťmi je Šabat príležitosťou na spoločný čas, oddych a posilnenie rodinných väzieb v pokojnej atmosfére.
Pesach - Sviatok slobody a rodinných príbehov
Pesach, často nazývaný Sviatok nekvasených chlebov, je jedným z najdôležitejších a najstarších židovských sviatkov vôbec. Je to sviatok, ktorým si Židia pripomínajú udalosti spojené s odchodom Izraelitov z egyptského zajatia. Spoločne so sviatkami Šavuot a Sukot sa radí medzi tri pútnické sviatky, ktoré sa každoročne slávia a ktoré pripomínajú vyňatie z otroctva a útek z Egypta.
Sviatok sa začína večer 14. dňa mesiaca nisan a trvá osem dní. Prvé a posledné dva dni sú sviatky, štyri dni medzi nimi sú polosviatky, počas ktorých je povolené vykonávať domáce práce. Židia si počas Pesachu, ktorý oslavujú už vyše 3300 rokov, pripomínajú udalosti zo svojich najstarších dejín zaznamenané v Tóre. Je to najmä ťažká práca počas otroctva v starovekom Egypte, útlak a pokus o zničenie Židov zo strany faraóna.
Keďže sa faraón zdráhal prepustiť izraelských otrokov, Boh potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako desať egyptských rán. Poslednou ranou, po ktorej sa faraón rozhodol Židov prepustiť, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov. Aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celou krajinou, rozpoznal židovské domy, Hospodin prikázal Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Anjel smrti obchádzal takto označené domy bez toho, aby niekoho usmrtil. Podľa tradície je od toho odvodené pomenovanie sviatku Pesach, keďže toto slovo znamená obchádzanie či obídenie.
Prípravy a Séderová večera
Počas ôsmich dní sviatku sa nesmie konzumovať nič, čo by mohlo kysnúť (chamec), preto sa musí dôkladne vyčistiť dom. Kuchynský riad sa musí rituálne umyť. Býva zvykom, že po dôkladnom čistení sa do každého kúta v domácnosti posvieti sviečkou, aby sa rodina symbolicky presvedčila, že naozaj nikde neostal chamec.
Najdôležitejšou udalosťou sviatku je spoločná slávnostná večera - séderová večera (séder znamená usporiadanie, poriadok). Tá sa v rodinách podáva po prvé dva večery Pesachu. Večera sa koná v slávnostnej atmosfére. Židovské rodiny alebo priatelia sa stretávajú pri slávnostne prestretom stole a pri bohatom osvetlení.
Významnou súčasťou séderovej večere je rozprávanie o exode z Egypta. Otec rodiny predčíta z krásne ilustrovanej náboženskej knihy Hagada, z ktorej sa číta príbeh o putovaní Židov z egyptského zajatia. Veľký dôraz sa kladie na biblický príkaz hlave rodiny odpovedať na všetky otázky prítomných detí. Hagada je súbor modlitieb, požehnaní, príbehov a piesní, ktoré sa vzťahujú na odchod Izraelitov z Egypta.
Slávnostný séderový stôl je pestrý a bohatý na symboliku. Okrem už spomenutého macesu nesmie na stole chýbať:
- Krčah so slanou vodou, ktorý pripomína preliate slzy.
- Horké byliny (maror) ako spomienka na utrpenie a horkosť otroctva.
- Pečená kosť (zroa), často jahňacia alebo kuracia, pripomínajúca obetu baránka.
- Vajíčko (beica) ako spomienka na sviatočné obety a symbol krehkosti života a plodnosti.
- Petržlen a zemiak (karpas) pripomínajúce čas jari.
- Charoset - zmes postrúhaných jabĺk, hrozienok, orieškov a mandlí, zriedená červeným vínom, symbolizujúca maltu, ktorú Židia používali pri stavbe v Egypte.
- Víno, ktoré sa pije na znak radosti z vyslobodenia.
Židia utiekli z Egypta v takom chvate, že im nestihlo vykysnúť cesto na chlieb. Tak vzniklo krehké chrumkavé pečivo maces, ktoré sa konzumuje počas Pesachu na pripomenutie spomenutých udalostí.
Chanuka - Sviatok svetiel a zázrakov
Chanuka, známa aj ako Sviatok svetiel, je veselý osemdňový sviatok, ktorý sa zvyčajne začína začiatkom decembra. Pripomína porážku sýrskych síl, ktoré sa pokúšali zamedziť Izraelcom praktikovať judaizmus. Chanuka pripomína historické udalosti spred dvoch tisíc rokov, spojené s víťazným bojom Makabejcov proti tyranskému sýrsko-gréckemu kráľovi Antiochovi Epifanovi, ktorý v tom čase vládol v Judei.
Gréci chceli, aby sa Židia asimilovali, zakázali im žiť podľa dávnych tradícií, zachovávať Šabat a študovať Tóru. Nútili Židov, aby sa klaňali ich bohom, a kto sa nepodvolil, toho tvrdo potrestali. Židia sa útokom do hôr snažili chrániť si holé životy, ale i svoju náboženskú slobodu. Aj keď boli Židia v menšine, tyranovi sa postavili na odpor. Po troch rokoch pod vedením Júdu Makabejského zvíťazili, očistili jeruzalemský chrám od cudzích bôžikov. Keď ho chceli opäť zasvätiť a zapáliť svetlo na sedemramennom svietniku, našli iba malý krčiažtek posvätného olivového oleja, ktorý by horel zvyčajne len jeden deň. Stal sa však zázrak a olej horel plných osem dní, kým Židia vyrobili nový olej.
Tradície a aktivity pre deti
Pre tento osemdňový sviatok je charakteristické zapaľovanie svetiel na osemramennom svietniku, chanukii (alebo menore) - jedno pre prvú noc, dve pre druhú atď. Svietnik má osem ramien a jedného „služobníčka“ (šamaš), čo je sviečka, od ktorej sa pripaľujú ostatné. V židovských rodinách sa po osem večerov stretávajú, spievajú tradičnú pieseň Maoz cur (Mocná skala). Tento sviatok pripomína nielen spomínaný zázrak, ale aj víťazstvo nad náboženským prenasledovaním a v prenesenom význame aj nad akýmkoľvek násilím a zlom vo svete. Práve svetlo je základná symbolika Chanuky a odkaz pre dnešok - svetlo je opakom tmy, osvietenosť je opakom tmárstva.
Chanuka patrí predovšetkým rodine a je radosťou pre celú rodinu, najmä pre deti, ktoré dostávajú drobné darčeky. Keďže ide o sviatok oleja, pripravujú sa na ňom aj rôzne jedlá pečené na oleji, ako napríklad zemiakové placky (latkes) alebo sladké šišky (sufganiyot). Deti sa tešia aj na typickú chanukovú hračku - dreidel, po slovensky „vĺčka“ alebo vrtielko. Je to drevená kocka, na ktorej stranách je po jednom hebrejskom písmenku, začiatočnom písmene slov tvoriacich vetu „Tu sa stal veľký zázrak!“. Legenda hovorí, že keď Gréci zakázali štúdium Tóry, Židia potajomky čítali sväté knihy. Keď zbadali, že prichádza Grék, rýchlo ich schovali a predstierali, že hrajú spoločenské hry.
Moderná generácia židovských detí si tieto tradície uchováva. Rodičia ich učia, že keď sa zapália svetlá, nemá sa už pracovať, ale rodina má byť spolu a tešiť sa zo vzájomnej prítomnosti. Hlavné atribúty Chanuky sú teplo domova, spolupatričnosť, radosť a svetlo.
Purim - Najveselší sviatok masiek a radosti
Purim je najveselší zo židovských sviatkov, ktorý pripomína udalosti zaznamenané v Knihe Ester. Oslavuje sa čítaním biblickej knihy Ester, počas ktorého celá obec spustí rámus pri akejkoľvek zmienke mena Haman. Ďalšou tradíciou je divadelné predstavenie príbehu Ester (v jidiš tzv. Purim špil), obdarúvanie chudobných a posielanie darčekov mišloach manot (darčeky jedla alebo pitia) a karneval. Cez tieto sviatky je povolená väčšina prác, ktoré sú cez normálny sviatok zakázané. Pre deti je to obľúbený sviatok plný zábavy, masiek a sladkostí.
Roš ha-šana a Jom kipur - Dni zamyslenia a zmierenia
V priebehu posledného mesiaca v židovskom roku, elul, sa myšlienky a modlitby veriacich viažu k cyklu najdôležitejších sviatkov, ktorý začína sviatkom Roš ha-šana - židovským Novým rokom. S ubiehajúcim časom končiaceho roku skúmajú veriaci všetko, čo učinili a neučinili. Také priania si vymieňajú aj pri synagogálnej bohoslužbe, skôr ako sa obec rozíde k rodinnej slávnosti domov.
Roš ha-šana patrí k sviatkom, cez ktoré sa trúbi na šofar, narezaný baraní roh. Trúbenie na šofar vyjadruje hold Božiemu kráľovstvu, tento obyčaj je aj pripomienkou na dobu praotcov, zvlášť Abraháma, a konečne na dar Tóry na Sinaji. Bol to práve zvuk šofaru, ktorý sa mal ozývať na hore Sinaj pri darovaní Tóry. Židovská novoročná slávnosť je tak mnohými spôsobmi spojená s božským prikázaním, Tórou. Myšlienka spojenia minulosti a budúcnosti nachádza výraz v guľatom pečive (chala), ktoré sa viaže k židovskej novoročnej slávnosti.
Desať dní medzi Roš ha-šana a Jom kipur nazývame dni pokánia. V tejto vážnej dobe medzi dvoma vysokými biblickými sviatkami sa dbá vo zvýšenej miere na starostlivosť plnenia príkazov, predlžuje sa čas venovaný dennému štúdiu Tóry, hovoria sa ranné ospravedlňujúce modlitby slichot, prosby za odpustenie, mnohí majú vo zvyku sa postiť. Ľudia vyhľadávajú priateľov aj nepriateľov a snažia sa ich odprosiť za všetko, čo im v uplynulom roku spravili zlého, a tak dochádza k všeobecnému zmiereniu. Jom kipur je najvyšší židovský sviatok. Tieto dni slúžia najmä na rozjímanie a zastavenie sa, a tiež na prípravu na božské určenie budúceho údelu. Stará tradícia hovorí, že od tejto chvíle až do konca Jom kipuru je otvorená nebeská kniha, v ktorej sú zaznamenané dobré a zlé činy každého človeka.
Tu B'Av - Deň lásky
Sviatok Tu B’Av (15. Av) bol v dobách Jeruzalemského chrámu veľmi významný, aj keď dnes sa naň pozerá ako na polosviatok. V dnešnej dobe je 15. Av vnímaný ako „deň zamilovaných“, keď sa prednostne uzatvárajú svadby a zakladajú nové rodiny. Tento deň sa oslavuje ako sviatok lásky - podľa tradície bolo totiž v tento deň povolené Benjamínovcom vziať si manželky z iných kmeňov a tak zachrániť budúcnosť kmeňa.
tags: #sviatok #zidovskych #deti