Sviatok Posviacky Lateránskej Baziliky

Každoročne 9. novembra si Cirkev pripomína sviatok posviacky Baziliky svätého Jána v Lateráne, ktorá je najstaršou zo štyroch hlavných bazilík v Ríme a označuje sa ako „matka a hlava všetkých kostolov mesta i sveta“ (Omnium Urbis et Orbis Ecclesiarum Mater et Caput). Tento sviatok má mimoriadny význam, ktorý má dokonca prednosť pred nedeľou, a pripomína nám hlboké korene a nepretržitú kontinuitu kresťanskej viery.

História a Význam Lateránskej Baziliky

Pôvod a Vznik

Lateránska bazilika, celým názvom Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu, bola postavená v 4. storočí na vrchu Monte Celio. Stojí na pozemku, ktorý pôvodne patril patricijskej rodine Laterani. Pôvod mena Laterani siaha až do čias okolo narodenia Krista. Vtedy Lateránsky palác patril rodu Laterani, no jeho posledného potomka dal zavraždiť cisár Nero, a palác sa tak stal majetkom cisára.

Keď nastúpil na cisársky trón Konštantín Veľký, daroval celý palác pápežovi Silvestrovi I. V roku 313, po vydaní Milánskeho ediktu, ktorý udelil kresťanom slobodu vyznávať svoje náboženstvo, mohol Konštantín financovať stavbu prvého chrámu, v ktorom mohli kresťania slobodne a verejne sláviť liturgiu. Lateránsku baziliku posvätil pápež Silvester I. okolo roku 324, čím sa stala prvou zo všetkých rímskych bazilík a oficiálnym sídlom rímskeho biskupa - pápeža. Pôvodne bola zasvätená Najsvätejšiemu Spasiteľovi.

Osudy a Rekonštrukcie

Tento majestátny chrám bol viackrát zničený a obnovovaný. Vandalmi bol poškodený v 5. storočí, zemetrasením v 9. storočí a viacerými požiarmi, najmä v roku 1308 a 17. storočí. Neskôr, v 9. storočí, ju pápež Sergej III. zasvätil aj svätému Jánovi Krstiteľovi, a v 12. storočí pápež Lucius II. pridal aj svätého Jána Evanjelistu.

Terajší chrám pochádza najmä zo 17. storočia. Na príkaz pápeža Inocenta X. poveril slávneho architekta Francesca Borrominiho, aby baziliku od základov obnovil, a to v rokoch 1646-1650. Borrominiho prestavba však ubrala na bazilikálnom štýle, keďže každé dva stĺpy spojil múrmi a medzi viaceré dvojstĺpia vložil kaplnky. Priečelie chrámu pochádza z roku 1735 a hlavné priečelie postavil z travertínu Alexander Galilei. Apsida bola obnovená v roku 1885.

Tituly a Symbolika

Lateránska bazilika je dodnes oficiálnym sídlom biskupa Ríma, teda pápeža, a preto má obzvlášť čestné miesto. Niekedy sa zvykne nazývať aj „matkou všetkých kostolov“. Je symbolom jednoty všetkých miestnych cirkví na svete s Rímskou cirkvou. Spolu s Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne, Bazilikou sv. Pavla na Ostijskej ceste a Bazilikou Santa Maria Maggiore patrí medzi štyri hlavné baziliky Cirkvi.

Sídlo Pápežov a Rímskeho Biskupstva

Lateránsky palác sa stal sídlom pápežov a zostal ním takmer tisíc rokov. No v roku 1308 vyhorel, a tak sa pápež presťahoval do Vatikánskeho paláca. Zrúcaniny vyhoreného paláca dal odstrániť pápež Sixtus V. v roku 1586. Po odstránení ruín vystavali nový, terajší palác, ktorý však je oveľa menší. Pápeži už ostali bývať vo Vatikáne. Na rozkaz pápeža Jána XXIII. tam zriadili rímsky vikariát; Lateránsky palác sa tak stal sídlom rímskeho biskupstva, kde sídli biskup (kardinál), ktorý zastupuje Svätého Otca pre Rímsku diecézu.

Exteriér Lateránskej baziliky s priečelím Alexandra Galileiho a sochami

Architektúra a Detaily

Na vrchnom zábradlí hlavného priečelia je pätnásť sôch, ktoré predstavujú Krista, svätého Jána Apoštola, svätého Jána Krstiteľa a cirkevných učiteľov. Do baziliky vedie päť brán, z ktorých jedna je tzv. Porta sancta (Svätá brána), ktorá sa otvára iba počas milostivých (jubilejných) rokov. Bazilika je dlhá 130 metrov a má aj v súčasnosti päť lodí. Podlahu a pozlátený drevený strop zhotovil Giacomo della Porta podľa návrhu svojho patróna Michelangela. Pred bazilikou sa nachádza socha svätého Františka z Assisi (z roku 1927), ktorý dvíha ruky k Lateránu, pripomínajúc, že sv. František prišiel do Lateránu požiadať o schválenie reguly.

Interiér Lateránskej baziliky, detail hlavnej lode a výzdoby

Duchovný Význam Sviatku

V bazilike sa v priebehu dejín konali mnohé synody a aj päť všeobecných cirkevných snemov (koncilov). V roku 1929 tu bola podpísaná tzv. Lateránska zmluva - dohoda medzi Vatikánskym štátom a Talianskom. Lateránska bazilika je teda hlboko zapísaná v dejinách Cirkvi ako miesto konania mnohých udalostí, spojených s cirkevným i svetským životom.

Homílie Pápeža Františka

Pápež František sa 7. apríla 2013 ako rímsky biskup ujal svojej katedrály, teda Baziliky svätého Jána v Lateráne. Vo svojich homíliách pri príležitosti sviatku posviacky Lateránskej baziliky často zdôrazňuje tri kľúčové momenty pre Cirkev: „Budovať Cirkev, udržiavať Cirkev a očisťovať Cirkev.“

Na rétorickú otázku „Čo je základom Cirkvi?“ pápež odpovedá: „Je to Ježiš Kristus. On je uholným (kľúčovým) kameňom tejto stavby. Bez Ježiša Krista niet Cirkvi. Prečo? Pretože niet základu. Ak sa buduje nejaký kostol bez základov, čo sa stane? Zrúti sa. Všetko sa zrúti. Ak nie je v Cirkvi živý Ježiš Kristus, zrúti sa.“ K otázke „A čím sme my?“ pápež ponúka odpoveď: „Sme živé kamene.“ Tieto kamene nie sú rovnaké, každý je iný, pretože „toto je bohatstvo Cirkvi. Každý z nás buduje podľa daru, ktorý dostal od Boha.“

Pápež František pri druhom bode - „udržiavať Cirkev“ - poukázal na potrebu byť si vedomými Božieho Ducha, ktorý prebýva v nás. Zdôrazňuje, že Duch Svätý je život Cirkvi, je životom každého veriaceho. „My sme chrámom Ducha Svätého a musíme si uchovávať Ducha Svätého.“ Pripomína radu sv. Pavla kresťanom, aby „nezarmucovali Ducha Svätého“, čo znamená, aby sa ich správanie nepriečilo harmónii, ktorú Duch Svätý tvorí v nás a v Cirkvi.

Do tretice sa Svätý Otec dotkol požiadavky „očisťovať Cirkev“, a to počnúc od nás samých: „My sme všetci hriešnici. Ak ním niekto z vás nie je, nech sa prihlási, lebo to by bola pekná kuriozita. Všetci sme hriešni. A preto sa musíme neustále očisťovať.“

Portrét Pápeža Františka

Chrám ako Znak Prítomnosti Boha

Každý kostol je znakom prítomnosti niečoho či niekoho, čo alebo kto nás presahuje. Chrám je znakom prítomnosti Boha, ktorý sa takýmto spôsobom približuje a zjavuje človeku, posväcuje ho. Je to miesto, kde veriaci prejavujú úctu svojmu Bohu a oslavujú ho. Chrám je aj znakom jednoty veriacich, tých, ktorí veria v toho istého Boha. Lateránska bazilika, ako katedrála rímskeho biskupa, je navyše znakom jednoty celej Cirkvi a rímskej diecézy.

Pápež Benedikt XVI. v novembri 2008 pripomenul: „Táto bazilika bola prvou, ktorá bola postavená po edikte cisára Konštantína, ktorý v roku 313 udelil kresťanom slobodu vyznávať svoje náboženstvo... Pre katolíkov je veľmi dôležité, aby boli slávnosti, ako je posviacka baziliky, zaradené do liturgického kalendára, pretože priamo odkazujú na bohoslužbu Cirkvi, na pamiatku tých, ktorí nás predišli na tejto zemi, a na históriu putovania viery počas storočí.“

V ranom kresťanstve boli miestom stretávania kresťanov ich súkromné domy, kde sa spoločenstvá zhromažďovali na modlitbu a lámanie Eucharistického chleba. Zhromaždené spoločenstvo bolo - a dodnes je - Božím svätým chrámom. Postupom času si tieto spoločenstvá stavali budovy určené na liturgické slávenie, prednes Božieho slova a modlitbu.

Svojou architektúrou je chrám úplne iný ako ostatné stavby, signalizujúc, že aj náš Boh je úplne iný, odlišný, svätý. Kostol má byť znakom pre ľudí okolo nás, že Boh je medzi nami. Je dôležité si pripomínať význam tohto sviatku, aby jeho slávenie neprešlo bez povšimnutia a aby sme nezabúdali na znaky a symboly, ktoré nás obklopujú.

Jubilejné Roky a Svätá Brána

Práve v Lateránskej bazilike pápež Bonifác VIII. v roku 1300 slávnostne otvoril prvý svätý rok v histórii. V Jubilejnom roku 1423, ktorý sa konal pri príležitosti spomienky na návrat pápežstva do Ríma po avignonskom vyhnanstve, pápež Martin V. mimoriadne otvoril Svätú bránu v Lateráne. Túto tradíciu oživil aj Svätý Otec František, ktorý pri príležitosti Svätého roka milosrdenstva (13. decembra 2015) vyzval veriacich, aby si uvedomili povolanie byť milosrdní ako nebeský Otec a radovať sa z Božej prítomnosti a Otcovej nežnosti. „Radosť z prechodu cez svätú bránu sprevádza záväzok svedčiť o láske, ktorá prevyšuje spravodlivosť; o láske, ktorá nepozná hranice.“

Biblické Odkazy

Sviatok posviacky chrámu nás pozýva k hlbšej reflexii nad biblickými odkazmi o chráme a Božej prítomnosti.

  • 1 Korinťanom 3, 9c - 11. 16 - 17: „Vy ste Božia stavba... Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí.“
  • Ezechiel 47, 1 - 2. 8 - 9. 12 alebo Žalm 46, 2 - 3. 5 - 6.
  • Evanjelium podľa Jána 2, 13 - 22: Ježiš v chráme vyháňa predavačov, a keď sa ho Židia pýtajú na znamenie, hovorí: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Hovoril o chráme svojho tela.

Aktuálne Udalosti a Oslavy

V nedeľu 9. novembra slávi Cirkev sviatok Posviacky Baziliky svätého Jána v Lateráne. V roku 2024 si bazilika pripomína 1700. výročie svojej posviacky. Na oslavu tohto jubilea sa 9. novembra uskutoční slávnostná svätá omša, ktorej bude predsedať vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu a arcikňaz baziliky. Eucharistiu bude animovať spevácky zbor Rímskej diecézy pod vedením Mons. Marca Frisinu, ktorý pre túto slávnosť skomponoval osobitné piesne.

Deň predtým, v piatok 8. novembra, sa uskutoční prvé stretnutie v rámci iniciatívy „Načúvajúc učiteľom“ (Ascoltando i maestri) na Lateránskej univerzite. Na ňom sa zúčastnia Mons. Fabio Rosini, riaditeľ Úradu pre pastoráciu univerzít Rímskej diecézy, a kňaz Gabriel Vecchione. Podujatie bude moderovať Francesco d'Alfonso, ktorý uviedol: „Vyrozprávať 1 700 rokov histórie v priebehu hodiny a pol je zložité, preto budeme hovoriť len o niektorých udalostiach a osobnostiach, ktoré mali s bazilikou niečo spoločné. Začneme cisárom Konštantínom a potom prejdeme k svätému Františkovi, ktorý prišiel do Lateránu požiadať o schválenie reguly. Opäť budeme hovoriť o Borrominim, ktorý dohliadal na veľkú obnovu baziliky a skoncipoval ju tak, ako ju vidíme dnes. Pokiaľ ide o 20. storočie, zastavíme sa pri veľmi významnej udalosti, ktorá sa slávila v rímskej katedrále, a to pri pohrebe Alda Mora.“ Dialóg medzi kňazmi bude popretkávaný umeleckými momentmi, v ktorých vystúpi organista Leonardo Coen, zbor Musicanova pod vedením Fabrizia Barchiho a herec Davide Fasano.

Modlitba a Duchovné Zamyslenie

Zišli sme sa na slávnosť posviacky tohto domu modlitby. Tento dom je domom našich modlitieb a my sami sme Boží dom. My ho v živote budujeme a na jeho konci ho posvätíme. Miestny chrám je miesto, kde sa schádzajú veriaci v Krista. Ale Pánov dom vytvoria, až keď ich spojí láska. Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.

Modlíme sa za Cirkev a za všetkých, ktorí v nej slúžia: Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.

tags: #sviatok #vysvatenia #loretanskej #baziliky