V tomto článku si zhrnieme základné pravidlá pre poskytovanie mzdy či náhrady mzdy v súkromnej sfére za dni pripadajúce na sviatok. Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov, ktoré je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo v kolektívnej zmluve v rámci dohodnutých mzdových podmienok.
Sviatky v pracovnom práve
Pre pracovnoprávne účely považujeme za sviatky štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Presné vymedzenie týchto dní nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.
Upozornenie! Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Obmedzenia práce počas sviatkov
Zákonník práce v § 94 obmedzuje možnosť nariadiť prácu vo sviatok. Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel.
Všeobecné princípy odmeňovania práce vo sviatok
V ďalšej časti o nárokoch zamestnancov v prípade sviatkov sa budeme zaoberať predovšetkým nárokmi tej skupiny zamestnancov, ktorých odmeňovanie upravuje Zákonník práce. V súlade s § 119 ods. 2 Zákonníka práce je možné mzdové podmienky dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve; pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Podľa vyššie uvedeného princípu sú koncipované aj ustanovenia § 122 Zákonníka práce v časti upravujúcej nároky zamestnanca na mzdu, ak ten v deň sviatku pracoval. Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Sadzba „100 % priemerného zárobku zamestnanca“ je minimálnou výškou nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok podľa konkrétneho dňa sviatku.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie; nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný. V zmysle § 122 ods. 4 Zákonníka práce za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny. Zamestnanec sa čerpaním náhradného voľna vzdáva nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, avšak v súlade s poslednou vetou § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.
Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť zachovanie doterajšieho postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Špeciálne pravidlá pre vedúcich zamestnancov a domácku prácu
Zákonník práce v ustanovení § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Pokiaľ by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, dojednané znenie by bolo neplatné, lebo podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov je kolektívna zmluva neplatná v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Obmedzenie okruhu zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením nárokov, ktoré by zamestnancovi vznikli v prípade práce vo sviatok, výlučne na vedúcich zamestnancov, vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami. V prípade vzniku potreby práce v deň sviatku sa vedúci zamestnanec spravidla môže sám rozhodnúť, že vo sviatok bude pracovať.
V zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce sú vedúci zamestnanci definovaní ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne ani zamestnancovi vykonávajúcemu pre zamestnávateľa domácku prácu alebo teleprácu.
Ak zamestnanec nepracuje z dôvodu sviatku
Zákonník práce v § 122 ods. 3 rieši aj situáciu, kedy zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Štandardným nárokom v takomto prípade je náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca; ak však ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, štandardným plnením je poskytnutie alikvotnej časti mesačnej mzdy, t. j. jej nekrátenie z dôvodu sviatku.
Pojem "obvyklý pracovný deň"
Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. V prípade zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom napr. na pondelok až piatok je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena, ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Mesačná mzda a sviatok
Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
Príklad 1: Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Zamestnanec počas vianočných sviatkov nepracoval; ak odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur.
Upozornenie! Pod pojmom „mesačná mzda“ treba rozumieť zložku mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac. Nemusí ňou byť iba mesačný plat, ale aj akákoľvek iná zložka (napr. osobné ohodnotenie určené v mesačnej výške). Pokiaľ sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, treba postup aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
V zmysle § 122 ods. 3 posledná veta Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancami v pracovných zmluvách dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri takomto osobitnom dojednaní podmienok odmeňovania zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu, takže tá sa mu bude krátiť v podiele medzi počtom neodpracovaných hodín z dôvodu sviatkov a mesačným fondom pracovného času uplatňovaným u zamestnanca. Keďže zamestnancovi v takomto prípade ušla mzda z dôvodu sviatku, vznikne mu nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad 2: Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru 22,5 / 157,5 hodiny, čo zo 600 eur predstavuje 85,71 eura. Jeho mesačný plat za december bude predstavovať 514,29 eura; k tejto sume za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za 22,5 hodiny vianočných sviatkov.
Ušlá mzda z iných zložiek
Ak by zamestnancovi popri mesačnej mzde boli poskytované také zložky, ktorých výška je previazaná na skutočný výkon práce alebo závisí od individuálneho hodnotenia plnenia ukazovateľa a zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať, zamestnanec túto zložku mzdy nedostane. Tým reálne nastane situácia, že za deň sviatku zamestnancovi ušla časť mzdy, ktorú by inak dostal. Ak zamestnancovi reálne uchádza za deň sviatku mzda, zamestnávateľ musí postupovať v súlade s § 122 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce, t. j. bez ohľadu na to, že časťou základnej zložky mzdy je mesačná mzda, u tohto zamestnanca nemôže deň sviatku považovať za odpracovaný, pretože časť mesačnej mzdy nezodpovedá celému plneniu, ktoré by zamestnancovi za prácu patrilo. Zamestnávateľ musí alikvotne času neodpracovanému pre sviatok krátiť mesačnú mzdu a zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
Príklad 3: Zamestnanci obchodnej predajne majú dohodnutú zmiešanú podielovú mzdu zloženú z mesačnej tarifnej mzdy a osobitnej zložky stanovenej % podielom z dosahovaných tržieb, ktorá môže predstavovať aj 60 % celkového mesačného príjmu zamestnanca. Predajňa je v deň sviatku zatvorená. Keďže zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, pre sviatok mu ušla mzda (časť mzdy zodpovedajúca podielu z dosahovaných tržieb). Zamestnávateľ za deň sviatku bude krátiť mesačnú tarifnú mzdu a zamestnancovi poskytne náhradu ušlej mzdy za sviatok.
Hodinová mzda a sviatok
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad 4: Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Sviatok a nočné zmeny: Osobitné posúdenie
Súčasťou príspevku je aj osobitné posúdenie nárokov v prípade sviatkov u zamestnancov pracujúcich v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase z hľadiska posudzovania dní sviatkov v prevádzkach s nočnými pracovnými zmenami a z toho vyplývajúcich nárokov za prácu vo sviatok.
Definícia začiatku a konca sviatku pre zmenové prevádzky
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začiatok sviatku počíta inak ako kalendárny deň. Sviatok sa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Na účely výpočtu mzdového zvýhodnenia sviatok nezačína o 0:00 hodine kalendárneho dňa sviatku, ale začína sa začiatkom prvej rannej zmeny, t. j. o 6:00 hodine a končí sa uplynutím 24 hodín, t. j. nasledujúci kalendárny deň o 6:00 hodine, hoci už kalendárne nie je sviatkom.
Príklad 5: Vo výrobnej továrni sú zavedené tri zmeny. Ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napríklad 8. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00.
Ak je v piatok sviatok, váš týždeň môže končiť štvrtok o 06:00 hodine. Po skončení vašej nočnej o šiestej ráno, potom začína ostatným ranná zmena.
Nočná zmena prekrývajúca sa so sviatkom
Mnoho otázok vyvstáva, ako sa počíta s príplatkom na sviatok počas nočnej práce. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája, hoci 9. máj už kalendárne sviatkom nie je, má nárok na príplatok za prácu vo sviatok za celú dobu trvania tejto nočnej zmeny. Zamestnanec pracujúci na nočnej zmene, ktorá začala v deň, ktorý nie je sviatkom (napr. 16. novembra o 22:00), a končí sa v deň sviatku (17. novembra o 6:00), nárok na príplatok za prácu vo sviatok nemá, pretože na jeho zmenu nepripadol sviatok, podľa pravidla o začiatku prvej rannej zmeny. Ak však zamestnanec nastúpi na nočnú zmenu 17. novembra (deň sviatku) o 22:00 a zmena končí 18. novembra o 6:00, má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za celú nočnú zmenu, hoci časť zmeny už kalendárne nie je sviatkom.
Dvakrát meraj a raz rež: Pozor, počas ordinačných hodín môže lekár poskytovať len ZS. To vážne?
Súbeh viacerých príplatkov
Ak zamestnanec má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše, keďže pracuje v sobotu alebo nedeľu, aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo nedeľu, príplatky sa kumulujú. To znamená, že zamestnanec dostane príplatok za sviatok, aj za prácu v noci a aj za prácu v sobotu alebo v nedeľu. Súčasťou príspevku je aj osobitné posúdenie nárokov v prípade sviatkov u zamestnancov pracujúcich v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase z hľadiska posudzovania dní sviatkov v prevádzkach s nočnými pracovnými zmenami a z toho vyplývajúcich nárokov za prácu vo sviatok, prípady súbehu práce vo sviatok a práce nadčas.
Vplyv minimálnej mzdy na mzdové zvýhodnenia v roku 2025
Od roku 2025 ovplyvňuje minimálna mzda výšku mzdových zvýhodnení (príplatkov), ktoré vzniká nárok za určitých podmienok. Mzdové zvýhodnenia sú stanovené ako určité percento zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne, hodinová minimálna mzda pre 1. stupeň náročnosti práce je 4,690 eur.
Zákonník práce garantuje minimálne mzdové podmienky a umožňuje dohodnúť aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce.
Príplatok za nočnú prácu v roku 2025
Nočná práca je definovaná ako práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (§ 98 ods. 1 Zákonníka práce). Ak aj prvých 15 minút začiatku pracovnej doby zamestnanca zasahuje do času nočnej práce, nepovažuje sa za zamestnanca pracujúceho v noci. Zamestnanec by musel v zmysle ustanovenia § 98 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce pravidelne vykonávať nočnú prácu najmenej tri hodiny v rámci svojej pracovnej zmeny, alebo v rozsahu najmenej 500 hodín za rok.
Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 40 % minimálnej hodinovej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. S vedúcim zamestnancom je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu.
Príplatok za prácu v sobotu a nedeľu v roku 2025
- Práca v sobotu: Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). Výnimka: možno dohodnúť nižšie zvýhodnenie, najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 2,1105 eura), ak ide o zamestnávateľa bez odborovej organizácie a s menej ako 20 zamestnancami a práca sa pravidelne vykonáva v sobotu.
- Práca v nedeľu: Za prácu v nedeľu má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Výnimka: možno dohodnúť nižšie zvýhodnenie, najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 4,221 eura), ak ide o zamestnávateľa bez odborovej organizácie a s menej ako 20 zamestnancami a práca sa pravidelne vykonáva v nedeľu.
Príplatok za prácu nadčas
Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stráca zamestnanec v prípade, ak za prácu nadčas po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno. Okruh zamestnancov, u ktorých je prípadná práca nadčas už zohľadnená vo výške mzdy, je taxatívne vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce.
Zaokrúhľovanie príplatkov
Zákonník práce neuvádza spôsob zaokrúhľovania príplatkov. V takom prípade sa odporúča zaokrúhľovať sumy vždy v prospech zamestnanca, t. j. vždy smerom nahor.
Odmeňovanie na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce. T. j. aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú zvýhodnenia za nočnú prácu, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu a kompenzácia za sťažený výkon práce, a to v rovnakej percentuálnej výške z minimálnej mzdy ako je to pri pracovnej zmluve.
Zároveň je upravený osobitný postup výpočtu zvýhodnenia za prácu vo sviatok v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z dôvodu, že v prípade týchto zamestnancov sa nezisťuje ich priemerný hodinový zárobok. Týmto zamestnancom patrí za prácu vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu platnej minimálnej mzdy.