Kultúra a história Rusínov na Slovensku je bohatá na špecifické udalosti a sviatky, ktoré odrážajú ich jedinečné náboženské a folklórne tradície. Medzi kľúčové dátumy patrí Deň Rusínov Slovenska, ktorý pripomína významné historické míľniky, a starobylý sviatok Rusaľa, známy tiež ako Päťdesiatnica alebo Turíce, ktorý hlboko zakoreňuje v predkresťanských rituáloch i kresťanskej teológii.
Deň Rusínov Slovenska
Dňa 12. júna, ktorý bol Svetovým kongresom Rusínov zvolený za Deň Rusínov Slovenska, sa udialo viacero udalostí spätých s rusínskym obyvateľstvom, čo tomuto dátumu dodáva mimoriadny význam.
Spomienka na Adolfa Dobrianskeho
Oslavy tohto národného sviatku sa tradične začínajú v obci Čertižné, kde si Rusíni pripomínajú pamiatku rusínskeho politika, poslanca uhorského snemu a spoluzakladateľa Matice slovenskej Adolfa Dobrianskeho položením kvetov na jeho hrob. Táto udalosť zdôrazňuje úctu k historickým osobnostiam, ktoré formovali rusínske národné povedomie.
Program osláv v Medzilaborciach
Hlavné celodenné podujatie na oslavu Dňa Rusínov Slovenska sa koná v Medzilaborciach. Súčasťou programu je zasadnutie výboru Rusínskej obrody Slovenska (ROS) a slávnostný sprievod. Záujemcovia o účasť v sprievode sa schádzajú pred Mestským úradom Medzilaborce, aby spoločne prešli za spevu rusínskych piesní mestom pred dom kultúry. Túto časť programu priblížil aj Protivňak, tajomník Svetovej rady Rusínov.
Historické súvislosti dátumu 12. júna
Dátum 12. júna je historicky významný pre Slovanov aj Rusínov. V tento deň bol v roku 1848 v Prahe zavŕšený historicky prvý Slovanský zjazd všetkých Slovanov žijúcich v Rakúsko-Uhorskej monarchii. Počas 1. Československej republiky sa v Prešove organizovali masové oslavy Dní rusínskej kultúry, a v roku 1933 bol v Prešove na námestí, pred terajším Divadlom J., odhalený pomník.
Sviatok Rusaľa: Korene a tradície
Sviatok Rusaľa (Voznesenije, Turice) je u pravoslávnych a gréckokatolíckych veriacich tretím najvýznamnejším výročným sviatkom po Vianociach a Veľkej noci, siahajúcim hlboko do predkresťanského obdobia. Pôvodne bol sviatkom lásky a mládeže, najmä pastierov. Jeho názov sa spája s rusalkami - neviditeľnými duchmi nepokrstených detí, ktoré vraj iba v tieto trojdňové sviatky nadobúdali podobu mimoriadne pekných dev.
Názvy a ich pôvod
Sviatok Zoslania Ducha Svätého je známy pod viacerými názvami, ktoré odrážajú jeho bohatú históriu a prelínanie kultúr. Oficiálne sa oslavuje ako Päťdesiatnica (grécky Pentekosté - päťdesiaty deň), keďže sa slávi päťdesiat dní po Veľkej noci a desať dní po Nanebovstúpení Pána. V rímskokatolíckej cirkvi sa často používa názov Turíce. Staroslovanský názov Turíce je odvodený od zvieracej masky tura (býk, vôl), ktorá zohrávala dominantnú úlohu pri jarných ochranných a obetných obradoch, pri ktorých si starí Slovania pripomínali svojich mŕtvych predkov.
Na južnom Zemplíne a v iných oblastiach východného Slovenska je tento sviatok známy ako Rusadlá, Rusadle alebo Rusadľa. Tento archaický názov pochádza z latinských slov pascha rosarum, teda „sviatok ruží“ (Festa Rosalia). Keď Byzantínci prijali zvyk zdobenia príbytkov kvetmi, prijali aj jeho pomenovanie, ktoré prepísali do gréčtiny ako Rousalia. Slovania po prijatí kresťanstva tento zvyk prevzali a sviatok vo svojom jazyku nazvali Rusaľa. Ďalší obľúbený názov, ktorý používa rusínsky ľud, sú Zeleni Svjata (Zelené sviatky), odkazujúci na rozsiahle používanie zelenej farby v tomto období.
Predkresťanské a pohanské zvyky
Na Turíce sa spájajú kresťanské významy so starými symbolmi z predkresťanskej éry. Nebolo ľahké potlačiť pôvodnú symboliku, a tak niektoré pohanské zvyky, ktoré naši predkovia praktizovali na Turíce, v určitej forme vydržali dodnes. Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá, čo je zrejme dnešný symbol obetovania baránka. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác a kultom rastlinstva, s využitím sviežej jarnej zelene. Jedným zo znakov bola a je aj dnes použitie zelenej farby.
Kresťanský význam: Zoslanie Ducha Svätého
V kresťanskej tradícii sú Turíce sviatkom zoslania Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme, ktoré dovŕšilo Kristovo vykupiteľské dielo a uviedlo Novú zmluvu. Týmto dňom sa slávnostne ukončuje každoročná spomienka na našu spásu a naplnenie prisľúbenia a nádeje.
Starozákonné korene
V Starom zákone Boh nariadil Židom, aby slávili „sviatok Žatvy“ v päťdesiaty deň po Pasche ako poďakovanie za žatvu, označovaný aj ako „deň prvotín“ alebo „sviatok Týždňov“. V poexilovom období rabíni spojili sviatok Žatvy so zmluvou uzavretou na hore Sinaj, ktorá sa podľa záznamov Židov odohrala v päťdesiaty deň po prechode cez Červené more. V Ježišovej dobe bol tento sviatok všeobecne známy ako „sviatok Päťdesiatnice“ a slávil sa s veľkou pompou na pamiatku Zmluvy.
Zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov
Pred svojím nanebovstúpením Ježiš Kristus nariadil svojim apoštolom, aby zostali v Jeruzaleme a čakali na „prisľúbenie jeho Otca“. Po Nanebovstúpení sa apoštoli vrátili z Olivovej hory do večeradla, kde „zotrvávali na modlitbách“. V rámci prípravy na sviatok Päťdesiatnice konali celonočné bdenie, počas ktorého čítali z Písiem, vrátane Joelovho proroctva o vyliatí Ducha. Hneď nasledujúce ráno, keď sa zhromaždili vo večeradle na ranné modlitby, zrazu na nich zostúpil Svätý Duch, ako čítame v Skutkoch apoštolov: „Keď prišiel deň Päťdesiatnice, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Svätý Duch a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2, 1 - 4).
Cirkevné slávenie Päťdesiatnice
Zostúpenie Svätého Ducha sa udialo v židovskú Päťdesiatnicu, ktorá sa kryla s päťdesiatym dňom po Kristovom zmŕtvychvstaní. Táto udalosť sa začala sláviť ako samostatný sviatok až v druhej polovici 4. storočia. Svätý Gregor Nysský hovoril o „veľkej slávnosti Päťdesiatnice“, ktorá kresťanom pripomínala dovŕšenie Kristovho vykupiteľského diela a uvedenie Novej zmluvy, Zmluvy milosti vyliatej Svätým Duchom.
V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok nazýva Zoslanie Ducha Svätého a pri svätej omši sa používa červená liturgická farba, symbolizujúca Ducha Svätého. Rovnako v Evanjelickej cirkvi a. v. sa používa červená liturgická farba. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa tento sviatok tradične nazýva Zostúpenie Svätého Ducha, čím sa zdôrazňuje aktivita Svätého Ducha ako samostatnej osoby. Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, obnovu ľudských sŕdc a jeho dary. Dôležitým aspektom je aj oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha.
Dátumy slávenia Päťdesiatnice
Päťdesiatnica je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý sa slávi 49 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. V jednotlivých rokoch pripadá na tieto dátumy:
| Rok | Dátum slávenia |
|---|---|
| 2025 | 8. jún |
| 2026 | 24. máj |
| 2027 | 16. máj |
| 2028 | 4. jún |
| 2029 | 20. máj |
Náš krst Svätým Duchom a zbožštenie
Päťdesiatnica je neustálou pripomienkou nášho vlastného „krstu Svätým Duchom“ (Sk 1, 5), ktorý sme prijali vo chvíli nášho myropomazania (birmovania). Keď kňaz mazal naše telo svätým myrom, vyslovoval slová: „Pečať daru Svätého Ducha.“ Vtedy sa otvorilo nebo a na nás zostúpil Svätý Duch, ktorý prevzal do vlastníctva našu dušu, a stali sme sa živým „chrámom Svätého Ducha“ (1Kor 6, 19).
Myropomazanie (birmovanie) je teda našou vlastnou „Päťdesiatnicou“, keď na nás Ježiš Kristus vyleje plnosť darov Svätého Ducha a umožní nám žiť život hodný nášho kresťanského povolania byť Božími deťmi. Východní cirkevní otcovia nazývajú proces nášho vrastania do božského života ako naša theosis alebo naše zbožštenie, ktoré dosiahneme spoluprácou so Svätým Duchom. Preto ho nábožne a oddane neustále prosme dobre známou modlitbou:
„Nebeský Kráľu, Utešiteľu, Duchu pravdy, Ty si všade a všetko naplňuješ, Pokladnica požehnaní a Darca života, príď a prebývaj v nás, očisť nás od každej poškvrny a spas naše duše, milostivý Pane.“
Ľudové tradície a obyčaje sviatku Rusaľa
Zoslanie Ducha Svätého nie je len duchovným sviatkom, ale aj živou spomienkou na bohaté ľudové tradície. V našej ľudovej kultúre rusadľný čas sprevádzali rôznorodé a starobylé obyčaje, ktoré sa viažu k vode a zeleni. Na vidieku bolo zvykom zdobiť dom okolo okien a dverí zelenými ratolesťami (obvykle lipovými, klenovými alebo agátovými vetvičkami), ktorým sa pripisovali ochranné vlastnosti a ktoré symbolizovali rozvíjajúcu sa sviežu prírodu. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred tými zlými. Zdobil sa nimi nielen vonkajšok a vnútrajšok obytných domov, ale zastrkávali sa aj za obrázky, aby Duch Svätý v podobe holubice mohol na nich usadnúť. Hojne sa obložili aj vráta hospodárskych budov, najmä maštalí. Turičná zeleň mala ochrániť dom, hospodárstvo i dobytok pred nepriaznivými silami s úmyslom uškodiť.
Medzi ďalšie prejavy proti zlým silám patrilo aj práskanie bičom na lúkach a turíčne vatry, čo pamätníci spomínajú ako celú kanonádu rán v zmysle podobnosti, že i Duch Svätý prišiel s veľkým hlukom. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek, kedy museli byť studničky v chotároch obradne vyčistené a upravené, aby ich duchovia nepostihli nedostatkom vlahy. Dodnes je tiež rozšírené stavanie májov - osekaných vysokých stromov, briez, niekde aj smrekov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj, ale tiež jeden centrálny pre celú dedinu do stredu obce. Tento symbol je centrom pozornosti - máje sa stavajú so spevom a ľudovou hudbou.
Počas sobotnej turíčnej noci mohli robiť mládenci všelijaké nezbednosti. K turíčnym tradíciám patrili dievčenské slávnosti a voľba kráľovnej - kráľovničky, vybranej devy, ktorá mala oblečené biele šaty, rozpustené vlásky a bosé nôžky ozdobené kvetinami. Chodila v sprievode po dedine pod baldachýnom alebo veľkou šatkou za spevu piesní oslavujúcich jej pôvab. V mestskom prostredí sa konali výlety do prírody, majálesy, juniálesy, prevážanie na loďkách ozdobených girlandami a vencami. Pre gazdinky boli Rusadlá významným dňom, na ktorý sa poctivo pripravovali obriadovaním domu i hospodárstva a prípravou dobrôt v podobe kysnutých koláčov - makovníkov, orechovníkov a langošov.
Lúčnica - KARIČKA
Oslavy Rusaľa v Kurove
Ako príklad živých tradícií slúži obec Kurov, kde ešte pred prvou svetovou vojnou mládež pasúca dobytok Rusaľa „spravľala“ v lese trojdňové bujaré veselie spojené s piesňami, tancami, hrami a starodávnymi zvykmi. Tí, čo zostali doma, stavali máje dievčatám súcim na vydaj a vystrájali rôzne nezbedy, napríklad vynášali voz na strechu domu. Pred štyridsiatimi rokmi miestny súbor „Kurovčan“ stvárnil túto obyčaj v pásme „Pastyrské Rusaľa“, čím sa obnovila aj tradícia stavania májov. V rusadľnú noc mládenci v Kurove postavili uprostred obce dva vysoké máje - pred gréckokatolícku a pravoslávnu cerkev, a sem-tam aj máje dievčatám.
V nedeľu, na hlavný deň sviatku, sa namiesto niekdajších hier v lese konal futbalový zápas Kurov - Rokytov. Na druhý deň sviatkov (pondelok) na tom istom ihrisku Rusaľu zorganizovala miestna organizácia Klubu dôchodcov. Dedkovia súťažili v zhadzovaní prázdnych plechoviek a kopaním futbalovej lopty do prázdnej bránky, pričom zábava to bola výborná. Babičky na obed pripravili praženicu zo 150 vajec, „zapraženú“ šunkou, slaninkou, klobáskou a inými dobrotami, na otvorenom ohni. Praženicu všetci zapíjali vínkom, pivom, slivovicou a hruškovicou (sponzorský dar miestnych podnikateľov) a zajedali chutnými koláčmi a zákuskami. Zo začiatku sa spievali kurovské „rusaľné“ piesne zo spomínaného folklórneho pásma, postupne aj rusínske piesne z iných pasiem. Večeru pripravovala mužská časť dôchodcov, ktorá pozostávala zo slaniny a klobások z domácich zakáľačiek. Na tretí deň (utorok) sa v Kurove konalo aj zasadnutie prípravného výboru medzinárodného festivalu „Svet prichádza do Kurova“, ktorý sa uskutoční 17. júla za účasti folklórnych súborov z rôznych krajín sveta.
Významné citáty a hymny
Liturgické slávenie Päťdesiatnice je obohatené o hlboké teologické texty, ktoré odzrkadľujú jej dôležitosť.
Z homílie svätého Gregora Teológa
„Slávime sviatok Päťdesiatnice a zostúpenia Svätého Ducha, naplnenie prisľúbenia a splnenie nádeje. Aké veľké a vznešené je toto tajomstvo!“ Tieto slová sú prevzaté zo slávnej homílie svätého Gregora Teológa O Svätom Duchu, ktorú predniesol v Konštantínopole v deň Päťdesiatnice v roku 381. Podľa svätého Gregora, zostúpenie Svätého Ducha je naplnením Božieho prisľúbenia, keďže Ježiš Kristus ubezpečoval svojich apoštolov, že im pošle, „čo môj Otec prisľúbil“ (Lk 24, 49). Zostúpenie Svätého Ducha dovŕšilo božské zjavenie Najsvätejšej Trojice, ktorú svätý Gregor nazýval „veľké a vznešené tajomstvo“. V byzantskom obrade sa toto tajomstvo slávi v Päťdesiatnicu, ako to ukazuje stichira: „Videli sme pravé svetlo, prijali sme nebeského Ducha, našli sme pravú vieru a klaniame sa nedeliteľnej Trojici; pretože Trojica nás spasila“ (Večiereň Päťdesiatnice, Stichira, 2. hlas).
Gregorova kázeň bola namierená aj proti tým, ktorí odmietali božstvo tretej osoby Najsvätejšej Trojice, čím potvrdil, že Duch Svätý „dovŕšil Kristovo dielo“.
Tropár a Kondák sviatku
Liturgické texty, ako Tropár a Kondák, vyjadrujú podstatu sviatku:
- Tropár, 8. hlas: „Požehnaný si, Kriste, Bože náš, ktorý si naplnil rybárov múdrosťou tým, že si na nich zoslal Svätého Ducha, a skrze nich si chytil svet do svojej siete. Milovník ľudí, sláva tebe.“
- Kondák, 8. hlas: „Keď zostúpil Najvyšší, pomiatol jazyky a rozptýlil národy; ale keď rozdelil ohnivé jazyky, všetkých povolal k jednote. Preto jedným hlasom chválime Najsvätejšieho Ducha.“
Sv. Ján Zlatoústy o Svätom Duchu
Svätý Ján Zlatoústy o Svätom Duchu poznamenal: „V dávnych dobách ľudia, zachvátení šialenstvom, chceli postaviť vežu, aby dosiahli nebo; ale Pán tým, že rozdelil ich jazyky, rozdelil ich zlý zámer. A tak teraz na nich zostúpi Svätý Duch v ohnivých jazykoch, aby zjednotil rozdelený svet.“ Zároveň nabádal veriacich, aby tento sviatok neslávili povrchne, len vyzdobujúc svoje príbytky girlandami, ale aby radšej duchovne vyzdobili svoje duše cnosťami, aby boli schopnejšie prijať hojné plody Svätého Ducha.