Slovenské jarné zvyky a tradície: Od Fašiangov po Stavanie mája

V minulosti žili naši predkovia v súlade s prírodou. Prispôsobovali sa jej rytmu a dokázali z nej vyťažiť všetko potrebné pre svoje prežitie. To vidíme aj na tradíciách a zvykoch, ktoré sú často spájané s ročnými obdobiami alebo zmenami prírody. Tieto zvyky sa buď oslavujú, alebo sú sprevádzané rituálmi, ktoré majú zabezpečiť hojnosť a bezpečie. Charakter týchto osláv časom pozmenil vplyv cirkvi a dnes už mnohé sviatky poznáme ako cirkevné, a to aj napriek tomu, že vychádzajú z pôvodných pohanských zvykov. Tradičné ľudové zvyky sú nehmotným kultúrnym dedičstvom našich predkov, ktoré by sme si mali uchovávať a pripomínať. Medzi najznámejšie jarné zvyky a tradície patria fašiangy, vynášanie Moreny, zvyky počas Veľkej noci, jurské zvyky a stavanie mája. Jar je obdobie znovuzrodenia a prebúdzania sa po dlhej studenej a smutnej zime. Na jar sa prebúdza príroda, pučia stromy, začínajú kvitnúť kvety a rodia sa mláďatá. Je to čas radosti a symbolizuje kolobeh života, od narodenia až po smrť.

Fašiangy - Obdobie hojnosti a veselosti

Obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu sa nazýva Fašiangy. Fašiangy patrili a doteraz patria k najveselšiemu obdobiu v roku, sú symbolom radosti, hojnosti a veselosti. Hovorí sa, že počas fašiangov je všetko dovolené a zábava nepozná hraníc. V minulosti sa na označenie tohto sviatku používal termín „masopust”, čiže koniec jedenia mäsa pred pôstom. Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“. Fašiangy sa začínajú na Troch kráľov (6. januára) a končia sa pred Popolcovou stredou, ktorej presný dátum závisí vždy od toho, kedy je v konkrétny rok Veľká noc, čím sa dĺžka fašiangového obdobia mení. Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Keďže pôst je pre kresťanov pomerne prísny, v období pred ním si všetci chceli užiť čo najviac. Táto veselosť a uvoľnenosť sa prejavila vo zvykoch, ale aj v kuchyni.

Fašiangové hody a zábavy

V tomto období bývali časté ľudové veselice, zabíjačky i svadby. Počas fašiangov sa konzumovali hlavne zabíjačkové špeciality, šišky, fánky a iné sýte jedlá. Pre fašiangové hody sú typické mastné a vyprážané jedlá. Najtypickejšou sladkou dobrotou sú šišky alebo fánky vyprážané na masti a ochutené domácim džemom. Na dedinských tancovačkách bolo ideálne prostredie, kde si slobodné dievčence našli svojich ženíchov. V mnohých slovenských domácnostiach sa pripravujú typické fašiangové jedlá. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.

Sprievody masiek a obchôdzky

Typickým zvykom z fašiangového obdobia bol sprievod v maskách po dedine. Najznámejšou súčasťou fašiangov sú masky a sprievody, teda organizované skupiny ľudí so spoločným zámerom. Po dedinách chodia ľudia s maskami, ktorí spievajú, tancujú a robia rôzne žarty. Masky často znázorňovali rôzne zvieratá. Sprievod bol bujarý, sprevádzaný spevom a tancom. V minulosti sa tento jav často označoval výrazom „svet naruby“, pretože maska dávala človeku slobodu. Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat. K ďalším maskám patria masky vojaka, cigána, žida alebo čerta. Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človeka obtočeného slameným povrieslom. Osobité postavenie mala maska Turoňa, odvodená od tura, zvieraťa, ktoré symbolizovalo silu a plodnosť. Tieto masky často robili hluk, poskakovali a strašili ostatných ľudí naokolo.

Zároveň sa od ľudí vyberali rôzne príspevky, boli to najmä klobásy, slanina, údené mäso, vajcia i peniaze. Sprievod sa zastavil v každom dome, kde očakával nejakú výslužku v podobe slaniny, klobások a ďalších dobrôt, ktoré sa zapichovali na kôl. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev.

Fašiangové piesne a pranostiky

Počas sprievodu sa spievala známa pieseň:

• Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
• kto nemá kožúška, zima mu bude.
• Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
• dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
• Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
• tu koňa zabili, tu rebrá majú.
• A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
• musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
• A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,
• choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!
• Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
• Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!

Mágické obradné úkony sa robili napríklad tak, že na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. K fašiangom sa viaže aj viacero pranostík:

• „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
• „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
• „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
• „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
• „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
• „Suché fašiangy, dobrý rok.“
• „Krátke fašiangy, tuhá zima.“

Pochovávanie basy

Vyvrcholením Fašiangov bolo pochovávanie basy v utorok pred polnocou Popolcovej stredy. Fašiangy vrcholia posledné tri dni pred pôstom a ich symbolickým koncom je obrad s názvom „pochovávanie basy“. Pri pochovávaní basy ide o paródiu na pohreb, teda rozlúčkovú ceremóniu s mŕtvym. Nechýba smútočný sprievod, ale ani vtipné prejavy a humor. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky. Posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou. Pri tomto obrade sa spievalo:

• „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti.
• Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Vynášanie Moreny - Rozlúčka so zimou

Jedným z prvých jarných ľudových zvykov je vynášanie Moreny. K začiatku jari v minulosti neodmysliteľne patrilo symbolické vynesenie zimy z chotára. Morena sa vynášala dva týždne pred Veľkou nocou, na takzvanú Smrtnú nedeľu. Na Slovensku sa tento rituál spájal predovšetkým so Smrtnou nedeľou a v závislosti od konkrétnej oblasti aj s Kvetnou nedeľou, teda nedeľou týždeň pred Veľkonočnou nedeľou.

Morena - slamená figurína oblečená do ženského oblečenia, symbolizovala smrť a zimu. Táto tradícia má svoj pôvod ešte v predkresťanskom období. Zhotovovala sa z dvoch drevených palíc v tvare kríža obkrútených slamou a oblečená bývala do miestneho, zväčša sviatočného (svadobného) odevu. V tento deň ľudia vstávali ešte pred východom Slnka a umyli sa v potoku v tečúcej vode. Morenu nosili slobodné, mladé dievčatá po dedine od domu k domu. Podstatou jarnej obchôdzky vynášania Moreny bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradových piesní.

Morene sa nesmel nikto vysmievať, keďže sa verilo, že ak tak niekto urobí, potom ochorie. Pri nosení tejto bábky sa spievala pieseň: „Morena, Morena, za koho si umrela?“ Ukončenie tohto rituálu bolo nasledovné: najprv Morenu vyzliekli zo šiat, potom ju zapálili a hodili do potoka. Za dedinou Morenu hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali naspäť do dediny. Ľudia verili, že takto od seba odoženú všetko zlé a privolajú jar. Staré dievky zvykli sledovať, kam pláva utopená Morena. Ak sa zastavila na brehu blízko chalupy slobodného mládenca, ten jej mal byť, podľa povier, súdený. V niektorých oblastiach bolo zvykom, že si šaty zo zoblečenej Moreny obliekla jedna z dievčat, ktorú si ostatné zvolili za svoju kráľovnú. Následne sa od potoka vracali do dediny, pričom spievali rôzne náboženské piesne. V sprievode sa niesli vajíčka, múka alebo peniaze, z ktorých sa potom urobila hostina v dome, kde bola Morena vyrobená. Zapožičané veci sa vracali dedinčanom.

Veľká Noc - Najvýznamnejší kresťanský sviatok a jarné zvyky

Po Popolcovej strede začínalo 40-dňové obdobie pôstu. Popolcovou stredou sa začína pôst, teda obdobie pokoja, zdržanlivosti (striedmosť, odriekanie, abstinencia) a prípravy na Veľkú noc. Veľká noc je dodnes veľkým náboženským sviatkom a zo všetkých pôvodných jarných zvykov a tradícií sa jediná zachovala ako masovo známa. Veľkonočné sviatky poznáme aj ako takzvaný Pašiový (niekedy Svätý) týždeň. Začínajú Kvetnou nedeľou a končia na Boží hod veľkonočný. Najdôležitejšou časťou je samozrejme Veľkonočné triduum - Zelený štvrtok až nedeľa, Boží hod veľkonočný.

Popolcová streda

Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy, na našom území bahniatka. Popol, ktorý bol takto získaný, sa používal pri bohoslužbe v tento deň. Ľuďom sa dával popolom na čelo znak kríža, ktorý im mal pripomenúť, že prach sú a na prach sa obrátia.

Kvetná nedeľa

Týždeň pred Veľkou nocou, nazývaný aj „Veľký týždeň“, začínal Kvetnou nedeľou. V kostole sa posväcovali bahniatka, ktoré predstavovali ratolesti, ktorými vítali Ježiša Krista pri vstupe do Jeruzalema. Posvätené bahniatka si ľudia dávali za rámy svätých obrazov a verili, že ochránia ich dom pred búrkami a nešťastím. Dievčence nosili letečko - nové leto, čo bola halúzka zo zelenej vŕby, ozdobená maľovanými, vyfúknutými vajíčkami a farebnými stuhami. Deti chodili z domu do domu s vinšovačkou: „Gazdíčko, gazdiná ideme k Vám, zelené letečko neseme Vám.“ Za to im gazdiné dali čerstvé vajíčka, aby mali čo farbiť na Veľkú noc.

Zelený štvrtok

Tento deň sa zaväzovali zvony a zvoniť nesmeli až do zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Zvony vo veľkonočnom trojdní nahradil rapkáč. Ľudia na Zelený štvrtok zvykli sadiť najmä hrach, fazuľu, mak, aby sa dobre „zviazali“ a rástli. V domácnostiach sa varila zelená strava, najviac špenát, ale aj šťaveľ, púpava či žihľava.

Veľký piatok

Ráno pred východom slnka sa ľudia chodili umyť do potoka, aby boli zdraví. Držali veľký pôst, povolené bolo denne iba jedno jedlo, a to vo väčšine prípadov iba chlieb a voda. Zároveň sa nesmelo hýbať so zemou, teda sa nesmeli vykonávať žiadne zemné práce, lebo by sa privolala neúroda. Aby mali čo robiť, robili sa iné práce, napríklad s drevom. Časté bolo štepenie stromov na Veľký piatok.

Biela sobota

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali najmä vareniu a pečeniu typických jedál, upratovaniu a bieleniu. Všetko jedlo sa pripravovalo na Bielu sobotu, pretože vo Veľkonočnú nedeľu sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Chlapi a chlapci chodili na „prútky“ - prútie z vŕby a plietli z neho korbáče. Dievčatá farbili vajíčka. Pri kostole sa pálil judáš (posvätenie ohňa). Novým posväteným ohňom sa zapaľovalo večné svetlo a paškál - veľkonočná svieca. Biela sobota symbolizovala vzkriesenie - svetlo. Ľudia sa v tento deň kúpali v potoku, aby zmyli choroby. Pripravené pokrmy sa dávali do prútených košíkov a niesli na posvätenie.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom kresťanov, pripomínajúcim zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V kostole sa požehnávalo jedlo, ktoré si priniesli ľudia z domu, napríklad veľkonočný baránok, chlieb, calta (koláč z kysnutého cesta), klobásky, šunka, ale aj víno. Nesmeli chýbať vajíčka, ako symbol plodnosti a nového života. Všetci sa museli dobre najesť, aby boli celý rok sýti. Na veľkonočnú nedeľu sa už mohlo jesť mäso. Stolovanie je v tento deň slávnostné a pripomína Štedrú večeru.

Veľkonočný pondelok

Tento deň patril chlapcom a mužom, ktorí šibali dievčatá, mamy, babky i susedky korbáčmi upletenými z prútia. Niektorí chlapci oblievali dievčatá čerstvou, studenou vodou, čo znamenalo očistenie od všetkého zlého a zároveň im oblievanie malo zaručiť dobré zdravie aj krásu. Dostali za to nafarbené vajíčka, koláče, víno, nejaké drobné peniaze, ale aj stuhu na korbáč. Pri šibaní sa hovorila riekanka:

• Šibi ryby, mastné ryby,
• daj vajíčko od korbáča,
• ešte k tomu kus koláča,
• ešte k tomu kačku,
• do mojeho vačku.

Riekanka mala veľmi veľa obmien. Táto ľudová tradícia sa vždy končila pred obedom, poobede sa už nešibalo ani nepolievalo. Večer bývala ľudová veselica.

Recept: Veľkonočná calta

Suroviny:

• 500 g múka polohrubá
• 250 ml mlieko
• kocka droždia
• 5 PL olej
• 5 PL kryštálový cukor
• 1 ks cukor vanilkový
• 1 ks vajce
• 1 ČL škorica mletá
• štipka soľ
• hrozienka
• citrónová kôra

Postup:

1. Droždie zmiešame s 1 PL cukru, zalejeme teplým mliekom. Necháme vykvasiť asi 5 - 10 minút.
2. V druhej miske zmiešame polohrubú múku, olej, žĺtok, štipku soli, mletú škoricu a citrónovú kôru.
3. Pridáme vykysnutý kvások a vypracujeme cesto. Zapracujeme hrozienka.
4. Prikryjeme, necháme kysnúť 2 hodiny na teplom mieste.
5. Po vykysnutí cesto rozdelíme na 3 časti. Vytvarujeme 3 rovnako dlhé šúľky, z ktorých upletieme vrkoč.
6. Dáme na plech vyložený papierom na pečenie, prikryjeme a necháme kysnúť ešte 1 hodinu.
7. Vykysnutú caltu potrieme rozšľahaným bielkom.
8. Pečieme vo vopred vyhriatej rúre na 230 stupňov 10 minút. Následne teplotu znížime na 170 stupňov a pečieme 30 minút.

Ďalšie jarné zvyky po Veľkej Noci

Jurské ohne (Svätý Juraj)

Ďalším jarným ľudovým zvykom bolo pálenie jurských ohňov. Na Juraja, teda 24. apríla, sa vyháňal dobytok prvýkrát na pašu. Verilo sa, že na Juraja sa otvára zem a začnú na povrch vychádzať hady a jaštery. Tento deň považovali za predel medzi zimou a letom, za začiatok poľnohospodárskej sezóny. Rituály mali zabezpečiť dobrú úrodu. Večer sa zapálili ohne, ktoré mali ľudí oslobodiť od všetkého zlého, čo ich ťažilo na duši. Populárne bolo ich preskakovanie, ktoré malo vyhnať zlé sily z celého chotára. Mladé dievčatá a chlapci sa pri ohňoch zabávali, tancovali a spievali.

Zvyky na Mareka (Svätý Marek)

K dňu 25. apríla sa viaže viacero ľudových pranostík. Napríklad: „Na Marka, oharky (uhorky) do jarka.“ Na Marka sa posväcovali oziminy a konali sa procesie z kostola do polí. Za kňazom kráčajúcim na čele procesie nasledovali mladé dievčatá, ktoré niesli sochu Panny Márie, za nimi šli chlapci so slávnostnými zástavami. Počas cesty na pole sa modlili a spievali nábožné piesne. Z posvätených ozimín si každý vzal jeden klások, ktorý mal slúžiť ako ochrana pred bleskom.

Stavanie mája (1. máj)

V noci na 1. mája stavali mládenci máje pred domami slobodných dievčat, ktorým dvorili. Postavenie mája bolo výrazom lásky a úcty k dievčaťu. Májové drevo predstavovalo víťazstvo života nad smrťou a bola to ochrana pred chorobami a zlými mocnosťami. Strom „Máj“ musel byť mladý, vysoký a štíhly stromček, najčastejšie zo smreka, jedle alebo brezy zbavený kôry. Vršok stromčeka bol hojne ozdobený farebnými stuhami, niekedy dokonca aj fľašou vína alebo pálenky. Postavenie krivého mája by však znamenalo neúctu a výsmech. Mládenci po postavení májov chodili po celej dedine od mája k máju a spievali:

• Sadíme my máje, čo nám dajú za ne?
• Pálenky červenej, do krbky zelenej.
• Máj, máj, máj, zelený, pod oblôčkom sadený.
• Vstávaj dievča hore, sadíme Ti máje,
• ak hore nevstaneš, mája nedostaneš.

Dievčatá mládencov za postavenie mája odmeňovali stuhami alebo pierkami za klobúk. Taktiež bolo zvykom v prvý májový deň pobozkať svoju vyvolenú pod rozkvitnutou čerešňou. Takáto láska mala potom vydržať celý nasledujúci rok.

tags: #pochovavanie #moreny #fasiangy