Historické korene a globálny vznik Sviatku práce
Sviatok práce, známy ako 1. máj, patrí medzi oficiálne štátne sviatky Slovenskej republiky. Je to medzinárodný sviatok pracujúcich, ktorý nesie posolstvo solidarity, boja za pracovné práva, spravodlivosť a dôstojnosť zamestnancov. Sviatok práce je viac než len „prvý májový deň“ alebo deň voľna; je symbolom solidarity, ľudských práv a historického zápasu o lepší svet.
Boj za osemhodinový pracovný čas a udalosti v Chicagu
História tohto sviatku sa začala písať pred takmer 140 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a Kanade rozhodli spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Sviatok práce vznikol ako reakcia na ťažké podmienky robotníkov v 19. storočí, najmä v období priemyselnej revolúcie. Prelomový bol 1. máj 1886, keď v americkom Chicagu robotnícke odbory zorganizovali rozsiahly generálny štrajk za splnenie tejto požiadavky.
Chicago sa stalo centrom protestov, ktorého ulicami vtedy pochodovalo približne 80-tisíc ľudí. Miestna tlač vtedy informovala, že z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádzal nijaký dym, čo svedčilo o rozsahu štrajku. Štrajky pokračovali niekoľko dní, a 3. mája sa protest v Chicagu zmenil na nepokoje medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi, čo si vyžiadalo zásah polície. Pri krvavej dohode zahynulo šesť ľudí a päťdesiat osôb sa ťažko zranilo.
O deň neskôr, 4. mája, počas demonštrácie na námestí Haymarket hodil neznámy človek podomácky vyrobenú bombu medzi účastníkov protestného zhromaždenia. Pri výbuchu bomby zahynuli štyria robotníci a siedmi policajti. Následný zásah polície, súdny proces a popravy odborových aktivistov vstúpili do dejín ako tzv. Haymarketský masaker. Po týchto incidentoch úrady začali s masovým zatýkaním robotníckych predákov. Siedmich vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením a jeden dostal pätnásť rokov väzenia. Tieto udalosti mali obrovský vplyv na robotnícke hnutie nielen v USA, ale aj v Európe.
Vyhlásenie medzinárodného Sviatku práce
Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 v Paríži zišiel zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu tento kongres vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Následne, 1. mája 1890, sa tento deň stal prvýkrát dňom boja za skrátenie pracovného času. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, pričom robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, Taliansku, Francúzsku, Španielsku a USA, požadujúc osemhodinový pracovný čas. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája.
Dokumentárny film: FILIPÍNY A CHUDOBNÍ
Sviatok práce na Slovensku v histórii a dnes
Prvé oslavy a uznanie štátneho sviatku
Na území dnešného Slovenska (vtedy ešte v rámci Rakúsko-Uhorska) sa prvé oslavy 1. mája objavili už koncom 19. storočia. Uskutočnili sa 1. mája 1890 na troch miestach: v Bratislave v areáli Železnej studničky, v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československa bol zákonom z marca 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa vtedy niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich, a v rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Sviatok práce počas socialistického režimu
Po februárových udalostiach z roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti, urobila vládnuca komunistická strana z prvomájových sprievodov oslavu budovateľských úspechov, demonštráciu sily a jednoty v rámci propagandistických cieľov. Počas socialistického režimu (1948 - 1989) sa z 1. mája stala jedna z najdôležitejších štátnych slávností. Hoci účasť na sprievodoch bola povinná, niektoré podniky či organizácie sa predbiehali v tom, kto zabezpečí najväčšiu účasť. Boli organizované masové sprievody, zhromaždenia pracujúcich, alegorické vozy a prejavy politických lídrov. Na uliciach nechýbali transparenty s heslami ako „Nech žije 1. máj“ či „Česť práci!“.
Súčasný význam a kultúrne aspekty na Slovensku
Aj keď sa podmienky v práci v mnohých krajinách zlepšili, boj za dôstojné zamestnanie, rovnaké príležitosti, spravodlivé mzdy a bezpečné prostredie stále pokračuje. Na Slovensku je 1. máj štátnym sviatkom a často sa spája s verejnými podujatiami, prejavmi alebo prvomájovými sprievodmi, hoci ich rozsah už nie je taký masový ako v minulosti.
Zaujímavosťou je, že 1. máj má na Slovensku aj romantický podtón - podobne ako Valentín sa považuje za deň lásky. Už od stredoveku sa v predvečer 1. mája stavali máje - vysoké stromy ozdobené stužkami, ktoré mládenci postavili pred domy dievčat, ako prejav náklonnosti. Sviatok práce nám pripomína, že úspešná spoločnosť je postavená na hodnotnej práci všetkých - od robotníkov až po učiteľov, zdravotníkov či dobrovoľníkov. Na Slovensku má tento sviatok aj svoj krásny, poetický rozmer v podobe stavania májov a osláv lásky.
Iné dimenzie Sviatku práce
Sviatok práce v Spojených štátoch amerických
Hoci 1. máj ako Sviatok práce má svoje korene v Spojených štátoch, Američania majú svoj Deň práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie, kde sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie malo veľký úspech a postupne sa rozšírilo aj do ďalších miest. Oslavujú ho predovšetkým piknikmi, stretnutiami s priateľmi i výletmi.
Cirkevný rozmer 1. mája
Prvý máj však nie je len Sviatkom práce, ale má tiež cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi pripomínajú veriacim význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza kniha Genesis. Pápež Pius IX. v roku 1870 oficiálne vyhlásil svätého Jozefa za patróna - ochrancu celej katolíckej cirkvi. Pápež Pius XII. v roku 1955 zasvätil 1. máj svätému Jozefovi Robotníkovi.
