Dejiny Čachtického hradu sú neodmysliteľne späté s postavou Alžbety Báthoryovej, uhorskej šľachtičnej, ktorej meno sa stalo synonymom pre sadistické vraždenie a upírske mýty. Hoci archeologické nálezy dokazujú, že hradný kopec bol osídlený už v praveku a samotná pevnosť vznikla v 13. storočí z iniciatívy Bela IV. na obranu pred tatárskym vpádom, jej meno prekrýva všetky architektonické či strategické dejiny tejto stredovekej stavby.
Pôvod a život Alžbety Báthoryovej
Alžbeta Báthoryová sa narodila 7. augusta 1560 v Nyírbátore do jedného z najvplyvnejších a najbohatších uhorských rodov. Báthoryovci, rozdelení na ečedskú a šomlyóovskú vetvu, patrili k mocenskej elite, čo však viedlo k častým sobášom v rámci rodiny a následnej genetickej degenerácii. Podľa historických prameňov viacerí členovia rodu vykazovali výstredné povahové črty, ako boli samoľúbosť, pýcha, tyranstvo či sexuálna zvrátenosť.
V 15 rokoch sa Alžbeta vydala za Františka Nádašdyho, uznávaného vojvodcu a bojovníka proti Osmanom, známeho pod prezývkou „Čierny beg“. Pár spolu žil na viacerých panstvách a mal päť detí. Po manželovej smrti v roku 1604 sa Alžbetino správanie podľa tradovaných legiend zmenilo a jej sadistické sklony sa vyostrili.
Legenda o „Krvavej grófke“
Alžbeta Báthoryová sa preslávila údajným mučením a vraždením stoviek mladých dievčat. Týranie a vraždenie malo prebiehať nepretržite v rokoch 1585 až 1610. Medzi používané metódy patrilo:
- Vyháňanie obetí v zime von a oblievanie studenou vodou, až kým nezamrzli.
- Vytrhávanie kusov mäsa kliešťami a pichanie ihlicami.
- Prikladanie rozpáleného železa a horiacich sviečok na telo.
- Dlhodobé hladovanie a bitie na holú pokožku.
Podľa rozšírených legiend sa grófka kúpala v krvi mladých dievčat v presvedčení, že si tým zachová mladosť a krásu. Práve tieto príbehy, ktoré sa v literárnej podobe začali objavovať až sto rokov po jej smrti, dali vzniknúť početným upírskym mýtom.
Súdny proces a uväznenie
Sťažnosti na grófku sa množili dlhé roky. Definitívny zlom nastal 29. decembra 1610, keď ju palatín Juraj Turzo prichytil priamo pri čine na kaštieli v Čachticiach. Keďže pochádzala z mocného rodu, nebola nikdy oficiálne súdená, aby sa predišlo hanbe šľachtického stavu. Palatín ju nechal uväzniť v obytnej veži Čachtického hradu, kde strávila zvyšok života v samoväzbe až do svojej smrti 21. augusta 1614.
Jej pomocníci - Ján Ujvári (Ficko), Helena Jóová a Dorota Sentešová - však pred súdom stáli a boli odsúdení na trest smrti. Ficko bol sťatý a ostatné dve ženy boli po krutom mučení zaživa upálené.
| Osoba | Úloha | Rozsudok |
|---|---|---|
| Alžbeta Báthoryová | Hlavná obvinená | Doživotné domáce väzenie |
| Ján Ujvári (Ficko) | Pomocník | Sťatie a spálenie tela |
| Helena Jóová a Dorota Sentešová | Pomocníčky | Upálenie na hranici |
Odkaz v kultúre a kalendárne meno
Osobnosť Alžbety Báthoryovej dodnes fascinuje spisovateľov, režisérov aj hudobníkov. Jej život inšpiroval desiatky filmov a hudobných skupín po celom svete. Meno Alžbeta, ktoré má hebrejský pôvod a znamená „Bohu zasvätená“, oslavuje v slovenskom kalendári meniny 19. novembra. Tento dátum je v širšom kontexte známy aj ako Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí.