Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo nazývaná aj Božie Telo (lat. Corpus Christi), je prikázaný sviatok v Katolíckej cirkvi. Je hlbokou pripomienkou skutočnej prítomnosti Ježiša Krista, Spasiteľa sveta, vo Sviatosti oltárnej ako Boha a človeka. Tento sviatok je oslavou daru Eucharistie a vyjadrením úcty k Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo svätých Tajomstvách.
Teologický význam a podstata sviatku
Vlastná podstata Eucharistie má dva základné aspekty: obetu a hostinu, ktoré sú navzájom neoddeliteľne spojené. Eucharistia je to najdrahšie, čo Cirkev na svojej ceste putovania dejinami môže vlastniť. Je prameňom každej milosti, pretože obsahuje dobro spásy Cirkvi v celej svojej plnosti - samého Krista, živý Chlieb.
Eucharistia nie je odmenou za perfektný život, ale je posilou pre každého, kto má dobrú vôľu meniť sa k lepšiemu. Ako napísala sv. Terézia z Lisieux: „Musíme teda bojovať a keď na to nemáme síl, nech Ježiš bojuje za nás.“ Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv, presne tak, ako to ustanovil samotný Ježiš Kristus pri Poslednej večeri.
Historický pôvod a ustanovenie sviatku
Viera v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými herézami. Jedným z najtvrdohlavejších bol Berengárov blud, ktorý ako prvý priamo napadol tajomstvo Oltárnej sviatosti. Na vyvrátenie týchto bludov bol v roku 1215 zvolaný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne prostredníctvom transsubstanciácie (prepodstatnenia).
Zjavenia svätej Juliany z Liége
Hlavnou iniciátorkou zavedenia osobitného sviatku bola svätá Juliana z Liége (1192 - 1258). Táto zbožná mníška mala videnie mesiaca v splne, na ktorom bola tmavá škvrna. Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto znamená chýbajúci sviatok v cirkevnom roku, ktorým by sa uctievala Sviatosť lásky. Na jej naliehanie biskup Robert de Thourote v roku 1246 povolil slávenie tohto sviatku v diecéze Liége.
Zázrak v Bolsene a pápež Urban IV.
Definitívne potvrdenie sviatku pre celú Cirkev priniesol pápež Urban IV., ktorý v roku 1264 vydal bulu Transiturus de hoc mundo. K tomuto rozhodnutiu prispel aj eucharistický zázrak v talianskom meste Bolseno. Nemecký kňaz Pleogit, ktorý mal pochybnosti o prítomnosti Krista v Eucharistii, zažil počas svätej omše zázrak: konsekrovaná Hostia v jeho rukách začala krvácať. Tento moment zvečnil aj slávny umelec Raffael na freske „Omša v Bolsene“ vo Vatikáne.
Sviatok v liturgii a tradície
V Rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok slávi vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice (druhý štvrtok po Turícach). V krajinách, kde to nie je deň pracovného pokoja, sa slávenie často presúva na nasledujúcu nedeľu. Liturgické texty pre tento sviatok pripravil na prianie pápeža svätý Tomáš Akvinský, autor známych eucharistických hymnov.
Eucharistické procesie
Tradičnou súčasťou sviatku sú slávnostné procesie ulicami miest a obcí. Veriaci v sprievode na čele s kňazom nesúcim monštranciu symbolicky oznamujú svetu tajomstvo Kristovho tela a krvi. Procesia má pevný poriadok:
- Zastavenia pri štyroch oltároch, ktoré symbolizujú štyri svetové strany.
- Čítania úryvkov z evanjelií (Mt, Mk, Lk, Jn).
- Deti rozsypávajú lupienky kvetov ako vyjadrenie lásky k Bohu.
- Udelenie eucharistického požehnania mestu a svetu.
Svätá Terézia Varovala: NIKDY Nehovorte Tieto Slová na Pohrebe – NIKTO VÁM TO NIKDY NEPOVEDAL!
Sviatok v Gréckokatolíckej cirkvi
V byzantskom obrade sa tento sviatok nazýva Slávnostná poklona prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista. Patrí medzi veľké Pánove sviatky s osemdňovým poprazdenstvom (posviatkom). Slávi sa vo štvrtok po Nedeli Všetkých svätých.
Hoci Východná cirkev pôvodne nepoznala osobitný sviatok Eucharistie mimo liturgického slávenia, pod vplyvom Západu ho prijali mnohé východné katolícke cirkvi (sýrska, chaldejská, arménska, melchitská a ďalšie). Ľvovská synoda v roku 1891 tento sviatok oficiálne schválila a potvrdila tradíciu procesií okolo chrámu alebo k štyrom oltárom.
Liturgické texty východného obradu
V liturgii zaznievajú hlboké modlitby oslavujúce Krista:
„Chlieb nadprirodzený, po ktorom túžia anjeli i archanjeli, dnes sa zjavuje na oltári a dáva sa ľuďom za pokrm.“ (Tropár, 7. hlas)
„Hľa, Kristus sa dáva všetkým za pokrm. Poďte, pokloňme sa mu ako Bohu v tejto sviatosti ukrytému...“ (Kondák, 4. hlas)
tags: #sviatok #najsvatejsej #eucharistie