V sobotu 1. septembra 2018 sa na Slovensku uskutočnila významná cirkevná udalosť - blahorečenie šestnásťročného dievčaťa Anny Kolesárovej. Stala sa prvou laičkou, ktorá bola na Slovensku blahorečená. Rodáčku z Vysokej nad Uhom pri Michalovciach zastrelil vojak sovietskej armády 22. novembra 1944, keď sa snažila zachovať svoju nevinnosť.
Dekrét o jej mučeníctve schválil v marci pápež František. Slávnostný obrad blahorečenia sa konal na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach za účasti 30 000 veriacich. Predsedal mu legát pápeža Františka, kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Bola to vôbec prvá slávnosť, na ktorej sa osobne zúčastnil, keďže úrad oficiálne preberal práve v tento deň.
Pápež František stanovil dátum liturgického slávenia sviatku novej blahoslavenej na 20. november. Blahorečenie je v rímskokatolíckej cirkvi jedným z prvých stupňov v procese k svätorečeniu.
Slovensko zažilo slávnosť blahorečenia po roku. V Bratislave bol v septembri predchádzajúceho roka blahorečený salezián kňaz Titus Zeman. Predtým boli v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko.
Beatifikácia znamená vyhlásenie osoby, ktorá bola doteraz nazývaná Boží služobník alebo ctihodný, za blahoslaveného. Je to akt, ktorým po uskutočnení predpísaného procesu pápež dovolí, aby sa Božímu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult na istom území a predpísanými spôsobmi.
Podujatie zorganizovali Košická arcidiecéza a Pastoračné centrum Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

Životný príbeh Anny Kolesárovej
Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. Jej život poznačilo rozhodnutie, ktoré si sama zvolila - radšej smrť než stratu panenstva. V závere druhej svetovej vojny ju zastrelil sovietsky vojak, ktorému sa odmietla podvoliť. Zomrela 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná.
Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom sa o jej smrti nachádza zápis z roku 1944, ktorý urobil tamojší farár - dekan Anton Lukáč. Svedectvo podpísalo päť svedkov. Pri tomto hrdinskom čine ju podľa zápisu posilňoval eucharistický Kristus, lebo predtým pristúpila k svätej spovedi a k svätému prijímaniu.
Jej hrob je dodnes cieľom pútnikov z celého Slovenska, najmä z radov mládeže.
Slávnostný obrad blahorečenia v Košiciach
Priestranstvo na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach sa začalo zapĺňať od skorých ranných hodín. Po rannej modlitbe nasledovalo duchovno-poetické pásmo a modlitba radostného ruženca. Potom vstúpil do areálu liturgický sprievod.
Na zaplnenom štadióne, kde pontifikálnu svätú omšu celebroval kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, hostí z cirkevného a verejného života privítal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.
Úvodné privítanie Mons. Bernard Bober
Drahí bratia a sestry, v úvode tohto Eucharistického slávenia chcem medzi nami privítať vzácnych hostí. Hlavným celebrantom na dnešnej slávnosti je zástupca Svätého Otca Františka, kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý práve v dnešný deň začína svoju službu a je to jeho prvá beatifikácia v úrade prefekta. Preto ho dnes všetci chceme pozdraviť, povzbudiť a privítať. Vítam medzi nami aj nášho rodáka, pána kardinála Jozefa Tomka. Pozdravné slovo uvítania adresujem aj nášmu apoštolskému nunciovi v Slovenskej republike Mons. Giacomovi Guidovi Ottonellovi, ako aj emeritnému apoštolskému nunciovi Mons. Henrykovi Jozefovi Nowackému. Chcem osobitne privítať predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského, pozdravujem a vítam všetkých arcibiskupov a biskupov západného i východného obradu zo Slovenska i zo zahraničia, pravoslávneho arcibiskupa metropolitu archivladyku Juraja Stránskeho. A tiež všetkých kňazov, diakonov, seminaristov, rehoľníkov, rehoľníčky a všetkých Bohu zasvätených. Teším sa, že naše pozvanie prijali predstavitelia spoločenského a verejného života. Zvlášť vítam podpredsedu Národnej Rady Slovenskej republiky pána Bélu Bugára. Chcem privítať veľvyslanca SR pri Svätej Stolici, veľvyslanca Maďarskej republiky v Peru; poslancov Národnej Rady Slovenskej republiky; poslancov Európskeho parlamentu; predsedu Košického samosprávneho kraja, pána Rastislava Trnku; predsedu Prešovského samosprávneho kraja, pána Milana Majerského; zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, zástupcu primátora, ktorý plní úlohy primátora mesta Košice, pána Martina Petrušku - prítomných primátorov miest a starostov obcí a zástupcov akademických obcí slovenských i pápežských univerzít. A v neposlednom rade vítam vás všetkých, drahí bratia a sestry, ktorí ste sa zhromaždili tu v priestoroch štadióna Lokomotíva v Košiciach, ako aj vás, ktorí ste s nami duchovne spojení cez vysielanie Slovenskej televízie, Televízie Lux a Rádia Lumen. Ešte raz, všetci buďte vítaní, požehnaní a naplnení radosťou z dnešnej slávnosti blahorečenia!
Koncelebrantmi svätej omši boli kardinál Jozef Tomko, arcibiskup Bober, bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský a apoštolský nuncius na Slovensku Giacomo Quido Ottonello. Medzi prítomnými bolo približne 30 slovenských a zahraničných biskupov, viac ako 600 kňazov, vyše 650 rehoľníkov, vyše 630 dobrovoľníkov a celkovo vyše 30 000 ľudí.
Obrad blahorečenia
Po úvodnom pozdrave a úkone kajúcnosti nasledoval samotný obrad blahorečenia. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober a postulátor procesu dp. Marek Ondrej predstúpili pred kardinála G. Angela Becciu, delegáta Svätého Otca Františka, a požiadali ho, aby sa pristúpilo k blahorečeniu Božej služobnice Anny Kolesárovej.
„Vaša Eminencia, Košická arcidiecéza pokorne žiada Svätého Otca Františka, aby zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodnú Božiu služobnicu Annu Kolesárovú,“ uviedli.
Postulátor procesu Marek Ondrej potom prečítal životopisný profil Božej služobnice. Z poverenia pápeža Františka kardinál Becciu prečítal Apoštolský list, ktorým Svätý Otec zapísal do zoznamu blahoslavených ctihodnú Božiu služobnicu Annu Kolesárovú. V slovenčine ho prečítal Marek Ondrej.
Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober a postulátor dp. Marek Ondrej následne predstúpili pred kardinála G. Angela Becciu a poďakovali jemu a Svätému Otcovi za blahorečenie. Kardinál potom odovzdal arcibiskupovi a postulátorovi kópiu apoštolského listu.
Po dočítaní slovenského prekladu apoštolského listu a piesni „Hallelujah, Amen“ za zvukov fanfár odhalili obraz novej blahoslavenej a verejne vystavili jej relikvie.

Apoštolský list pápeža Františka
Na základe našej apoštolskej právomoci a po porade s Kongregáciou pre kauzy svätých sme sa rozhodli splniť prianie nášho brata Bernarda Bobera, košického arcibiskupa - metropolitu, ako aj viacerých ďalších bratov v biskupskej službe a mnohých veriacich. Nech sa teda ctihodná Božia služobnica Anna Kolesárová, panna a mučeníčka, ktorá z lásky ku Kristovi statočne bránila svoju ženskú dôstojnosť až po vyliatie svojej krvi, nazýva odteraz blahoslavenou. Dňom jej slávy nech je každoročne na miestach a formami, ktoré stanovuje právo, 20. november. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. V Ríme u svätého Petra dňa 22. augusta v roku Pána 2018, v šiestom roku nášho pontifikátu. František
Relikvie a symbolika
Relikviár z kameňa a umelecky tvarovaného kovu v tvare srdca priniesli uniformovaní členovia Prezidentskej stráže. Biele ruže nieslo v procesii 16 dievčat s venčekmi na hlavách ako symbol Ankinho veku a jej vnútornej čistoty.
Obraz, ktorý má výšku takmer 2,4 metra, namaľovala ilustrátorka Zuzana Verbovská. Na pódiu na štadióne bola kópia obrazu, originál bude v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom.
Anna je zobrazená v modrých šatách. Modrá symbolizuje múdrosť, zbožnosť, zjednocuje nebeské a pozemské. Na šatách má kvietok - sedmokrásku. Ten symbolizuje čistotu, mladosť, jednoduchosť, nevinnosť, krásu. Z vlasov má zapletený venček, ktorý podľa svedectiev ľudí, ktorí ju poznali, nosila veľmi často.
Pozostatky tela Anny Kolesárovej budú uložené v dvoch relikviároch. Slávnostný relikviár sa bude nachádzať v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach a hlavný relikviár bude v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom. Na slávnosti v Košiciach vystavili k verejnej úcte hlavný relikviár. Má tvar srdca, ktoré symbolizuje obetu a lásku. Je vyrobený zo striebra a má priemer približne pol metra. Jeho autorom je šperkár Marek Husovský.
Srdce má v strede perlu, cez ktorú sa dá pozrieť dovnútra a vidieť ostatky Anny Kolesárovej. Utrpenie mladého dievčaťa znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov, ktoré sa podobajú na Kristovu tŕňovú korunu. Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Ankinho utrpenia Božou láskou.
Okolo perly je venček ako symbol čistoty. V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. Do ich stredu sú vsadené ďalšie relikvie - tri zrnká z Ankinho ruženca, ktoré sa navzájom spojené našli v jej hrobe. Je to symbolické - tri modlitby Zdravas Mária sa modlievajú na púťach vo Vysokej nad Uhom - za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru. Margarétky majú spolu 53 lupienkov - ako je modlitieb Zdravas Mária v ruženci.
Relikviár je vsadený do vápenca. Tento kameň znázorňuje ulitu pre perlu. V prípade relikviára, ktorý bol slávnostne prinesený v deň blahorečenia Anny Kolesárovej po prečítaní Apoštolského listu pápeža Františka sa zvolila čelová kosť - os frontale - lebky Božej služobnice Anny Kolesárovej.
Relikvie novej blahoslavenej boli hneď po skončení svätej omše blahorečenia vystavené pre veriacich k verejnej úcte na mieste vedľa štadióna. V nedeľu 2. septembra ich počas ďakovnej svätej omše uložia k bočnému oltáru sv. Jozefa v Katedrále sv. Alžbety. Ďakovnú slávnosť vo Vysokej nad Uhom s uložením hlavného relikviára blahoslavenej Anny Kolesárovej bude v nedeľu 30. septembra 2018 so začiatkom o 10:00 hodine v kostole Sedembolestnej Panny Márie.
Homília kardinála Becciu
Pontifikálna svätá omša nasledovala liturgiou slova. V homílii sa prítomným prihovoril kardinál Becciu.
„Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty. Blahorečenie Anny Kolesárovej znovu potvrdzuje hodnotu čistoty, ako životného ideálu, ktorý keď sa prežíva ako radostné darovanie sa Pánovi a bratom, spôsobuje neodolateľné a sľubné čaro,“ povedal.
Hlavnú časť príhovoru prefekta Kongregácie pre kauzy svätých predniesol v slovenčine pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč.
Kardinál Becciu poukázal aj na iné nevinné „obete slepej žiadostivosti muža“, ktoré má Cirkev v úcte: sv. Mária Goretti, Albertina Berkenbrock z Brazílie, bl. Antonia Messina zo Sardínie, bl. Pierina Morosini z Bergama, či Santa Scorese z Bari.
„Mladá Anna svojím mučeníctvom dosvedčila, že proti zlu, násiliu, nespravodlivosti je možné postaviť dobro. Anna zlo premohla dobrom ukrytým, ako vzácny poklad vo svojom vnútri.“
Mučeníctvo bl. Anny Kolesárovej je mementom pre dnešok, pripomenul ďalej taliansky kardinál: „Aj keď žijeme v mieri, nemôžeme zabúdať, že mnohé krajiny sú zmietané vojnou a poznajú zverstvá zažité v minulosti v našej Európe. Koľké deti a ženy sú aj dnes objektom násilia! Dokonca znásilnenie považované za vojnovú zbraň, ostáva nepotrestané a nie je uznané ako zločin voči ľudskosti. Koľko násilia sa koná na ženách aj v dnešnej civilizovanej Európe, kde sa rozmáha vraždenie žien a telo ženy je často objektom nedôstojného obchodovania s ľudskou bytosťou!“
Plné znenie homílie kardinála Becciu
Životopisný profil Anny Kolesárovej, ktorý sme si práve vypočuli, v nás vyvolal pocity pohnutia a obdivu. Anna bola upevnená a dobre vychovaná otcom i matkou, ktorí ju svojimi poučeniami a príkladom naučili voliť si skôr Boha ako iné veci. Ako šestnásťročná sa nachádzala pred tragickou dilemou: zostať nažive alebo zomrieť. Zostať nažive znamenalo poddať sa násilným inštinktom vojaka sovietskej armády a zradiť vlastné svedomie. Smrť by ju, naopak, priniesla čistú do náručia Boha, ktorého sa naučila nadovšetko milovať. Pred očami otca ju smrť zastihla večer 22. novembra 1944. Bola zavraždená, pretože kládla odpor, a pre vytrvalosť pri obrane svojej telesnej integrity a čnosti čistoty.
Toto boli dôvody, pre ktoré Anna bola zavraždená. Byť hrdinom, a o to viac stať sa svätým, sa nedá dosiahnuť improvizovaním. Anna Kolesárová dospela k mučeníctvu vďaka silnému duchovnému životu, ktorý sa v nej upevňoval každodennou modlitbou a prijímaním sviatostí. Jej viera ju urobila silnou a odvážnou, aby bez váhania prijala mučeníctvo.
Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim, a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty. Blahorečenie Anny Kolesárovej znovu potvrdzuje hodnotu čistoty ako životného ideálu, ktorý keď sa prežíva ako radostné darovanie sa Pánovi a bratom, «spôsobuje neodolateľné a sľubné čaro» (Pio XII., 24 giugno 1950).
V histórii Cirkvi nie je mladá Anna Kolesárová jediná, ktorá dosiahla úctu na oltári preto, lebo mučeníctvom bránila svoju čistotu. Spontánne nám myšlienky zaletia k Márii Goretti, svätorečenej pápežom Piom XII. v roku 1950. Aj ona bola obeťou slepej žiadostivosti muža. Už v prvých kresťanských časoch nachádzame dvanásťročnú svätú Agnesu, ktorá sa stala obrazom panny mučeníčky. Mohli by sme spomenúť mnohé rovesníčky blahoslavenej Anny, ako napríklad dvanásťročnú Albertinu Berkenbrock, zavraždenú 15. júna 1931 v Brazílii, alebo dievčatá z Talianska ako blahoslavenú Antoniu Mesina zo Sardínie, zavraždenú 17. mája 1935; blahoslavenú Pierinu Morosini z Bergama, zavraždenú v roku 1957, či Božiu služobnicu Santu Scorese z Bari, zavraždenú ako 23-ročnú.
Mučeníctvo panenstva takto i naďalej svedčí o sile lásky Boha a lásky k Bohu, tej lásky, ktorá vždy prevyšuje zlobu človeka. K mučeníctvu Anny Kolesárovej došlo v násilnom kontexte druhej svetovej vojny. Dnes sme od vojny dosť časovo vzdialení. Európa prežíva pokoj viac ako 70 rokov. Nemôžeme však zabudnúť ani na to, že jednota Európy bola budovaná aj vďaka mnohým verným Kristovým učeníkom, ktorí trpeli a zaplatili životom za vernosť ideálom Evanjelia. Je veľa príbehov viery, ktoré podobne ako príbeh dievčaťa Anny ukrývajú bolestné osudy mnohých neobyčajných postojov. Tie nie sú zapísané v historických knihách, ale majú byť príkladom pre tých, ktorí považujú Európu iba za abstraktnú realitu, ktorú netvoria osoby, čo verili a ver...