Mesto Štúrovo sa môže pýšiť bohatou históriou, ktorá sa odzrkadľuje nielen v organizovanom športe, ale aj v stáročnej tradícii jarmokov. Obe tieto oblasti sú neoddeliteľnou súčasťou identity mesta a jeho obyvateľov.
Organizovaný šport v Štúrove: 100 rokov histórie
Štúrovo a jeho športové organizácie v tomto roku oslavujú sté výročie organizovaného športu v meste. Pôvodne boli plány na veľké oslavy, avšak aktuálna situácia s COVID-19, žiaľ, okrem zrušených tréningov, zápasov či pretekov, postarala aj o zmarenie týchto plánov. Mestská športová organizácia Štúrovo sa na oslavy usilovne pripravovala, no márne. Náplasťou na smútok je možnosť zaspomínať si na webovej stránke organizácie a prečítať si o bohatých dejinách miestneho športu.
Úvod a príprava osláv
Odhaľovanie udalostí uplynulých 100 rokov si vyžiadalo nemálo práce, za ktorú patrí veľká vďaka občanovi mesta, Tiborovi Tátyimu. Pri oprašovaní starých záznamov o miestnom športe vynaložil obrovské množstvo energie. Veríme, že ním spracovaná a napísaná publikácia čoskoro uzrie svetlo sveta a dostane sa aj k širokej verejnosti. Informácie o počiatkoch športového života mesta môžeme vyčítať z mestskej aj športovej kroniky. Na doplnenie obrazu poslúžia aj články z dobovej tlače a dávne dokumenty z archívu mestskej športovej organizácie, vďaka ktorým možno získať reálny obraz o starých časoch.
Počiatky športového života
Na základe záznamov z mestskej kroniky sa s organizovaním športového života začalo pred niečo vyše sto rokmi. Viaže sa k menu agilného Ignáca Goldmanna, ktorého Parkančania volali len Bandi báči. V rokoch 1917 - 1918 fungovali hneď dva mládežnícke spolky: Párkányi Ifjúsági Egyesület (Parkanský mládežnícky spolok) a Egyetértés (Porozumenie), ktoré sa venovali hlavne futbalu. V tých časoch ešte neexistovali prísne pravidlá, vylúčenie hráča počas zápasu bolo neznámym pojmom, po troch rohoch sa kopala jedenástka a zápasy charakterizoval vysoký počet strelených gólov, končili napríklad 36:28. Okrem futbalu obľúbenou športovou disciplínou bolo plávanie, v ktorom si často merali sily na pretekoch.
Medzivojnové obdobie a rozmach futbalu
V roku 1920, presne pred sto rokmi, bol založený Parkanský telocvičný spolok (Párkányi Torna Egylet - PTS). Rokmi pribúdali v PTS popri futbalovom oddiele aj iné oddiely a telovýchovné spolky, z nich to boli napríklad Sokol, Makkabi alebo Parkanský tenisový club. Keďže si každý zvolil iné športové odvetvie, navzájom si nekonkurovali. Výdavky, potrebné k činnosti, si zabezpečovali z členských príspevkov a tiež organizovaním dobročinných zábav. Nejeden klub mal vlastnú kapelu, napríklad Sokol mal svoju dychovku. Táto hrala po nedeliach na takzvanom Sokolskom dni, kde bol bohatý kultúrny a športový program, spojený s tanečnou zábavou. Organizovali sa aj bály alebo večerné posedenia a z takto získaných prostriedkov financovali spolky svoju činnosť.
V tých časoch - a možno povedať až po koniec 70. rokov - v majstrovských súťažiach figurovali iba amatérski športovci, ktorí trénovali a súťažili iba mimo svojej pracovnej doby. V PTS sa majstrovské futbalové zápasy organizovali a hrali len raz mesačne a nie každý víkend, ako je tomu dnes. Potom, čo PTS postavil svoje prvé športové ihrisko, nastal nebývalý rozmach najmä futbalu. Možno povedať, že medzivojnové obdobie bolo v živote Parkanského telocvičného spolku vcelku úspešné. Miestne mužstvo futbalistov nakoniec vyhralo II. triedu majstrovstiev južnej oblasti a vybojovalo si postup do I. triedy.
Rok 1938 priniesol do života PTS zásadné zmeny, keďže v dôsledku Prvej viedenskej arbitráže sa Parkan vrátil pod správu Maďarska. Každé futbalové mužstvo z pripojených území zaradili pod Maďarský futbalový zväz, neskôr pod Labdarúgók Felvidéki Alszövetsége (Futbalový zväz Felvidéku). Druhá svetová vojna priniesla mnoho utrpenia a biedy. V takýchto podmienkach udržiavať pri živote šport vôbec nebolo jednoduchou úlohou. Po roku 1940 a najmä s blížiacim sa frontom športový život v meste ustal a kluby postupne zanikli.
Československo: Celá história po zamatovom rozvode [DOKUMENT]
Obdobie povojnové a nové kluby
Až mierové obdobie po roku 1945 umožnilo opätovný rozbeh športového života. Podľa záznamov mestskej kroniky sa začalo s oživovaním a organizáciou športového hnutia v Štúrove v septembri 1945. Bol založený Parkan Sportklub. Prvé kroky boli veľmi ťažké, doslova sa znova začínalo od nuly. Napriek tomu futbalisti už v nasledujúcom roku bojovali o účasť v stredoslovenskej divízii, v ktorej hrali okrem iných mužstvá takých miest, ako Levice, Zvolen, Fiľakovo, Lučenec a Rimavská Sobota.
Na základe rozhodnutia vlády sa v roku 1948 zmenilo meno mesta na Štúrovo, a tak sa zmenil aj názov športového klubu. Prekrstili ho na Sportklub Štúrovo. V roku 1949 bol založený nový športový spolok - telovýchovná jednota - TJ Lokomotíva Štúrovo, v ktorej sa združili športovci hlavne z radov železničiarov. Pod krídlami TJ Lokomotíva pracovali oddiely volejbalu, gréckorímskeho zápasenia, hádzanej, stolného tenisu, jachtingu, vzpierania, športovej gymnastiky a cyklistiky. Mestská kronika zaznamenáva viaceré významné úspechy pretekárov z TJ Lokomotíva až do jej zániku v roku 1958.
V 50. rokoch sa pokúsilo zapustiť korene v živote klubov mnoho športových disciplín, viac alebo menej úspešne. Okrem už spomenutých bol medzi nimi napríklad pozemný hokej, ktorý pod vlajkou Lokomotívy zožal nevídané úspechy. Klub si najprv vysníval mužskú zostavu, keďže však pánov v dostatočnom počte myšlienka nezískala, oslovili ich manželky, ktoré sa hokejky a príležitosti chopili s radosťou. Podarilo sa zložiť ženské družstvo a prihlásili ho do majstrovskej súťaže.
Päťdesiate roky v živote miestnych futbalistov prinášali kolísavé výsledky. Napríklad na začiatku desaťročia boli rezultáty také zlé, že došlo viackrát k premenovaniu telovýchovnej jednoty. Takto v roku 1953 futbalistov kvôli slabým výkonom prekrstili na TJ Sokol Štúrovo, kvalita sa však nezlepšila a tak v roku 1957 prišla ďalšia zmena názvu - TJ Stavbár Štúrovo, až nakoniec v roku 1959 hralo mužstvo pod hlavičkou TJ Červená hviezda Štúrovo.
Rozvoj vodných športov a zmeny štruktúry
V 60. rokoch nastal najväčší rozvoj v sekcii vodných športov. Na prelome desaťročia, v roku 1965, bol dokončený Dom vodných športov, alebo jednoducho lodenica, za múrmi ktorej sa pomaly vyvinula odlišná, oddelená športová činnosť. Dovtedy v rámci TJ Lokomotíva reprezentovala vodné športy iba vodná turistika, ešte fungoval aj jachting. Po odovzdaní lodenice bol založený oddiel rýchlostnej kanoistiky.
V histórii organizovaného športu v Štúrove je míľnikom 1. január 1971, keď začala pracovať TJ Juhcelpap Štúrovo, ktorá vznikla zlúčením telovýchovných jednôt Lokomotíva a Stavbár. Kronika telovýchovnej jednoty hodnoverne zachytáva proces dohody, ktorá bola spečatená dňa 18. decembra 1970. Podstatou dohody bolo, že materiálnu aj personálnu pomoc novej TJ bude poskytovať podnik Juhoslovenské celulózky a papierne Štúrovo. Dohoda vstúpila do platnosti 1. januára 1971. Sedemdesiate roky priniesli aj z hľadiska mesta významné zmeny.
V roku 1978 bola dokončená výstavba prvých bazénov termálneho kúpaliska Vadaš, čím mesto postupom času získavalo štatút kúpeľného sídla, ale Vadaš spôsobil aj rozvoj plávania ako športového odvetvia. Už od čias PTS patrilo plávanie medzi tradičné športy mesta, pravidelne boli usporadúvané preteky v plávaní. Po vybudovaní starého kúpaliska plavci hrali aj zápasy vo vodnom póle.
V roku 1993 sa plavecké športy oddelili od TJ Juhcelpap a stali sa súčasťou dodnes fungujúcej TJ Dunaj Štúrovo. Plavecký oddiel zohráva nezastupiteľnú úlohu v organizovaní pravidelných plaveckých výcvikov. Preteky v plávaní „Štúrovské stovky“ sa stali v krátkom čase veľmi úspešnými a majú veľký ohlas nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí, plavci chodia do Štúrova veľmi radi. „Štúrovské stovky“ sú jedným z najväčších športových podujatí regiónu a najväčšie preteky, usporiadané v otvorenom bazéne, do ktorých sa môžu zapojiť všetky vekové skupiny - deti, mládež aj dospelí.
21. storočie a výzvy pre šport
Dvadsiate prvé storočie vstúpilo do života štúrovskej TJ s veľkou neistotou. Predošlé postavenie papierní ako mecenáša športu postupne slablo, materiálna hojnosť sa vyčerpala. Popri kríze telovýchovnej jednoty jej prácu hatili aj vážne vnútorné problémy. Zlé hospodárenie vnútri jednoty bolo pravdepodobne hlavnou príčinou toho, že v roku 2006 už bolo ohrozené pokračovanie športového života mesta. Samospráva mesta nakoniec v roku 2007 rozhodla, že veci okolo štúrovského športu prevezme do vlastných rúk. Medzi jej hlavné ciele patrí podpora mladých talentov zabezpečením vhodných tréningových podmienok pre ich ďalší športový rozvoj. Ťažké dedičstvo telovýchovnej jednoty prekonávala Mestská športová organizácia (MŠO) dlhé roky. Postupne rozširovala počet oddielov, ktorých počet dosiahol v súčasnosti šesť (futbal, hádzaná, tenis, stolný tenis, box a vzpieranie).
Aj rok 2020 bol dôležitým medzníkom v živote štúrovského športu. Za svoju 100-ročnú existenciu totiž nezažil, aby bolo nejaké športové podujatie alebo športová činnosť na nariadenie štátu a jednotlivých športových zväzov prerušené alebo dokonca zrušené. Aspoň podľa našich vedomostí bol rok 2020 prvým takýmto rokom v príbehu miestneho športovania. Hoci nebola vojna, v súvislosti so športom možno hovoriť o vojnovom stave, pričom dôsledky vynútenej pauzy boli zatiaľ neodhadnuteľné.
História a tradícia Štúrovských jarmokov
Štúrovo, kedysi známe ako Parkan, je po stáročia dôležitým centrom obchodu, najmä vďaka svojim presláveným jarmokom. Ich história je rovnako bohatá ako história organizovaného športu v meste.
Počiatky trhov a osada Kakath
Počiatky trhov v Štúrove siahajú až do roku 1546. V tom roku Turci dokončili obnovu pevnosti Kakath, ktorá sa týmto stala stráženým a obývaným miestom. V roku 1589 - odvolávajúc sa na tradície - ostrihomský beg Memy (Szokolovics) vo svojom liste píše: „... aby tu v Kakathe každý týždeň trh sa konal a znova aj veľké jarmoky sa konali...aby na trhy a jarmoky sem do Kakathu v pokoji mohli prichodiť a odchodiť spriaznení i nespriaznení...so všetkým dobytkom a nech predávajú, kupujú čo na jarmokoch zvykli.“ Beg sa pravdepodobne odvolával na rok 1546 ako začiatok trhov - potvrdzuje to aj miestna tradícia. Od tohto dátumu sa počíta história slávnych štúrovských jarmokov.
Oficiálne potvrdenie a kráľovská donačná listina
Dôveryhodné pramene uvádzajú, že jarmoky sa v Štúrove konali oveľa skôr ako v roku 1546. Avšak až donačná listina panovníka Karola III. v roku 1724 aj oficiálne potvrdila Štúrovo ako jarmočné miesto a povoľovala štyri veľké krajinské jarmoky do roka:
- Prvý na Deň Svätého Juraja vojaka a mučeníka (24. apríl)
- Druhý na Deň Svätého Bartolomeja apoštola (24. augusta)
- Tretí na Deň Svätých Šimona a Júdu apoštolov (28. októbra)
- Štvrtý na Deň Panny Svätej Lucie mučeníčky (13. december)
Donačnú listinu okrem arcibiskupa žiadali aj Štúrovčania, pretože prinášala mnoho výhod, ktoré im zaručovali rovnaké slobody a výsady, aké mali iné slobodné jarmoky. Získanie darovacej listiny určite uľahčil fakt, že v tej dobe sa v Štúrove usporadúvali jarmoky už niekoľko storočí dozadu.
Vývoj a súčasnosť Jarmoku Šimona a Júdu
Ako plynuli nasledujúce storočia, tak ostal dodnes už iba jeden z pôvodných štyroch jarmokov - Jarmok Šimona a Júdu, ktorý každoročne dodáva štúrovskej jesennej októbrovej oblohe zvláštny kolorit. Kedysi trvali jarmoky aj 8 - 10 dní, mnohokrát sa natiahli až do 5. novembra, keď boli v Štúrove hody. Jarmok sa konal vtedy, na kedy to určil Karol III. vo svojej listine, teda na konci októbra, keď slávime deň dvojice apoštolov. Už za prvej Československej republiky sa to však zmenilo, pretože 28. októbra bol štátny sviatok. Tak sa termín posunul až na začiatok mesiaca a ostal tam dodnes. V časoch socializmu zmenili názov jarmoku na štúrovský jarmok, ale to už dnes našťastie neplatí.
Jarmok ako spoločenská udalosť
O dobových jarmokoch píše viacero spisovateľov, pochádzajúcich z mesta alebo prebývajúcich v Štúrove. Napríklad Zsigmond Sebők píše o hojnosti lodí s kapustou: „V oblúku Dunaja, spoza Božieho kopca sa rad-radom vynárala prova lode s nákladom kapusty, pomaly sa spustila medzi ostatné, pristála a onedlho sa celé pobrežie sfarbilo do hnedasta tými mnohými vodnými čudami.“ Pozornosť si zasluhuje aj fakt, že jarmok v roku 1956 prenášala aj televízia! Bola to veľká vec, veď televízne vysielanie v Československu vtedy existovalo iba pár rokov.
Československo: Celá história po zamatovom rozvode [DOKUMENT]
Vcelku možno skonštatovať, že štúrovský jarmok Šimona a Júdu vždy lákal veľké davy ľudí svojou pestrosťou, veľkoleposťou a atmosférou. Dúfajme, že štúrovské jarmoky, zakladajúce si pomaly na poltisícročnej histórii, budú ešte počas dlhého obdobia vyžarovať rozjarenú atmosféru dávnych trhov, presýtenú vôňou pečienky a radostným výskotom detí.
Štúrovský jarmok dnes
Štúrovský jarmok, známy aj ako „Jarmok Šimona a Júdu“, je jedným z najstarších a najväčších jarmokov na Slovensku a v Podunajskom regióne. Každoročne sa koná od 10. do 13. októbra a navštevujú ho obchodníci, zabávači a návštevníci z oboch brehov Dunaja. Centrum mesta sa mení na živú pešiu zónu s remeselníkmi prezentujúcimi svoje výrobky, zatiaľ čo v areáli termálneho kúpaliska Vadaš si možno užiť kolotoče a iné atrakcie. Samozrejmosťou je aj bohatá ponuka tradičných jedál a nápojov, ktorá uspokojí každého návštevníka.
tags: #celonarodna #slavnost #sturovo