Svadobné tradície si prešli vývojom a aj sa dosť zmenili. Krásne na tom je, že sa zachovali až dodnes, napriek tomu, že nie každý pár ich chce mať na svojej svadbe, ale väčšina áno. Svadobné tradície a zvyky zohrávali v minulosti kľúčovú úlohu, symbolizovali šťastie či ochranu pred zlými silami. V skorších dobách si pomocou týchto tradícií novomanželia privolávali a poisťovali lásku, šťastie alebo plodnosť, a zároveň sa snažili chrániť proti zlým duchom a ich pôsobeniu. Dnes má však mnoho párov o svadbe iné predstavy a rad zvykov je neodmysliteľnou súčasťou svadobného dňa, ktorý sa neskôr mení na milú a úsmevnú spomienku. V slovenskom prostredí de facto neexistuje svadba, na ktorej by ste žiadnu svadobnú tradíciu nenašli, veď hlavný symbol, svadobné obrúčky, sú tradíciou, ktorá novomanželov sprevádza už od dôb starovekého Egypta. Svadobné zvyky a tradície dodávajú svadbe jedinečný charakter a hlbší význam. Je ich zaiste oveľa viac a niektoré z nich môžu v závislosti od regiónu navyše znamenať niečo iné. Vyberte si z nich tie, ktoré sa vám páčia a ktoré podčiarknu atmosféru vášho výnimočného dňa. Nezáleží na tom, či plánujete svadbu v kroji, na zámku alebo na lúke - dôležité je, že do nej vložíte niečo, čo vás vystihuje.
Predsvadobné zvyky a prípravy
Žiadosť o ruku a zásnuby
V stredoveku bolo pokľaknutie na koleno prejavom rytierov o ich oddanosti a rešpektu k svojej kráľovnej. Teraz pokľaknutie od muža pred svoju partnerku symbolizuje to, že ju ide požiadať o ruku. Ruka nevesty sa už nepýta od jej otca, konečné rozhodnutie musí urobiť partnerka. Ak povie áno, tak sa hovorí, že dvaja by sa do roka a do dňa od zásnub mali vziať. Žiadosť o ruku prebiehala v minulosti formou pytačiek, teraz ich už nahradila napríklad odobierka.
Ohlášky a svadobné oznámenia
Ohlášky sa týkajú cirkevných sobášov a kedysi boli dokonca aj povinné. Ide vlastne o oznam, ktorý prečíta kňaz na omši a tak sa dá na známosť prítomným, že sa bude konať svadba. Teraz už povinné nie sú, ale nájdu sa farnosti, kde ich kňazi stále čítajú alebo ich zverejnia na webe či nástenke. V minulosti neexistovali svadobné oznámenia, tie sa začali posielať až začiatkom 20. storočia. Pozývanie hostí na svadbu sa robilo prostredníctvom zváča, ktorý chodil po dedine pešo alebo na koni. Zváčom bol väčšinou prvý družba, starejší, niekedy hostí pozývali budúci manželia alebo ich rodičia. Obyčajne sa pozývalo v čase ohlášok, týždeň pred svadbou.
Rozlúčka so slobodou
Zvyk, ktorý sa teraz robí mesiac alebo aj viac mesiacov pred svadbou, nie je žiaden americký zvyk, ako si možno mnohí myslia. Jeho história, aj napriek tomu, že sú rozlúčky populárne po celom svete, nemá s Amerikou nič spoločné. Tak ako každá tradícia sa postupom času menila. V minulosti rozlúčka so slobodou fungovala na princípe zábavy. Ak by sme zašli ešte viac do minulosti, tak by sme zistili, že rozlúčky so slobodou mali najmä muži a pomalý prevrat v tejto tradícii nastal až v polovici 20. storočia. Teraz budúci manželia majú rozlúčku oddelene a zväčša im program organizujú ich priatelia. Budúca nevesta a budúci ženích spia pred svadbou oddelene, túto tradíciu stále niektoré páry dodržiavajú. Je na vás ako sa rozhodnete, urobte to tak, aby ste boli v čo najväčšej pohode a ak vám k tomu pomôže partnerova prítomnosť, tak to neberte tak, že je nutné túto tradíciu dodržať.
Aktivity na rozlúčku so slobodou môžu zahŕňať:
- bowling
- posedenie v dobrej reštaurácii
- wellness
- turistika
- laser game
- grilovačka
Pečenie svadobných koláčov a výslužky
Hovorí sa, že ak pečie svadobné koláče nevesta, môže si priviesť týmto počinom nedostatok financií do manželstva alebo uplakané deti. Preto sa pečenie ponecháva nejakej službe alebo rodine nevesty za predpokladu, že ich pečenie baví a urobia si na to čas. So svadobnými koláčmi sú aj spojené výslužky pre hostí, ktoré mladomanželia dávajú svadobčanom pri odchode zo svadby. Na niektorých dedinách je dokonca zaužívané, že pred svadbou sa roznášajú koláče aj v susedstve pre tých, ktorí sa svadby nezúčastnia ako hostia. Táto tradícia má pôvod v starom Ríme a je spojená s pečením chlebov na svadbu. Jeden z nich si ženích počas svadby vybral a rozlomil ho svojej budúcej manželke nad hlavou.
Svadobné odevy a doplnky
Svadobné šaty nevesty
Vedeli ste, že v minulosti boli nevesty obliekané do čiernych alebo fialových odevov? S bielou farbou šiat prišla až kráľovná Viktória v roku 1840. Biela farba predstavuje čistotu a vyriešenú minulosť snúbenice. Svadobné šaty by si nevesta nemala šiť sama, aby si nezašila cestu ku šťastiu. Svadobný závoj (a závoj všeobecne) začal byť módny už v "dávnych časoch". Závoj mal tiež svoju symboliku najmä v minulosti, predstavoval pokoru a poslušnosť a zakrýval nevestu, aby jej nastávajúci ju uvidel až pred oltárom. Verilo sa, že závoj odoženie zlých duchov, alebo aspoň im zabráni vstúpiť do nevesty nosom alebo ústami.
Známa svadobná tradícia hovorí o tom, že nevesta by mala mať v deň svadby na sebe:
- Niečo staré: symbolizuje koniec životnej etapy nevesty ako dievčaťa a pripomienku toho, odkiaľ nevesta pochádza a kto ju vychoval. (napr. rodinný šperk)
- Niečo nové: je novým začiatkom, pretože manželstvo je aj novou etapou života.
- Niečo modré: je symbolom nevestinej čistoty, ale aj lásky a vernosti. (napr. svadobný podväzok, mašľa)
- Niečo požičané: predstavuje dobré vzťahy a priateľstvá, ale v minulosti to bol aj symbol plodnosti. Požičiavať by sa mali veci od šťastne vydatej ženy, aby ste si preniesli týmto zvykom aj šťastie do manželstva. (napr. spona do vlasov, svadobné šaty)
Podväzok je zvyčajne biely s modrým doplnkom (mašľa, vyšívaný vzor), aby sa dodržal zvyk "niečo modré" v deň svadby. Okrem toho má tento kúsok spodnej bielizne ďalšiu symboliku - má vniesť do manželstva lásku, šťastie aj bohatstvo. Ak ste nastávajúcou nevestou a nerada by ste v manželstve treli biedu s núdzou, nezabudnite si do ľavej topánky vložiť mincu. Prípadne štvorlístok, pokiaľ je pre vás šťastné manželstvo prednejšie.
Odev ženícha a družbov
Z hľadiska svadobných tradícií a zvykov neexistujú žiadne "extrémne" požiadavky na oblečenie ženícha. K povinnostiam ženícha patrí svadobný oblek so svadobnou kravatou. Motýlik sa podľa tradície neodporúča, aby nevesta na poslednú chvíľu neodletela. V minulosti bolo podobné oblečenie družičiek a družbov dosť zaužívané, mali ho však podobné s nevestou a ženíchom, nie iba medzi sebou. To malo zmiasť zlých duchov. Svadobná tradícia káže, že družičky by mali byť stále slobodné dievčatá. Úloha družbov závisí od toho, aké tradície sa chystáte zachovať počas svojho svadobného dňa. Vo všeobecnosti sú družbovia zapojení do tradícií, kde sa jedná skôr o zábavu a alkohol.
Svadobné pierka
Pierka majú rozlíšiť svadobných hostí. V minulosti sa v niektorých regiónoch dávali rozličné pierka mládencom a ženatým. Nevesta má za úlohu pripnúť pierko svojmu ženíchovi a družičky zas svadobným hosťom. Najlepšie je pripínať pierka ešte pred samotným obradom alebo ak máte odobierku, tak pred ňou. Pierko je väčšinou z myrty alebo rozmarínu, ktoré symbolizujú vernosť, lásku a šťastie, ktoré má priniesť mladomanželom.
Svadobná kytica
Kedysi nemali nevesty až do stretnutia so ženíchom potuchy, ako bude vypadať ich kytica, tú zaobstaral vždy ženích. Kytica mala byť oknom do duše nevesty. Šľachtické rodiny mali k dispozícii rôzne druhy kvetov a naopak tie chudobnejšie si museli vystačiť s kvetmi, čo natrhali na lúke. Kytica mala byť silno aromatizovaná, aby vyhnala zlých duchov, preto pri jej zhotovovaní boli použité aj rôzne bylinky a aj cesnak. Svadobné kytice majú svoj pôvod dávno v minulosti ešte z čias antiky. Teraz už slúžia iba ako doplnok, ktorý neveste ženích prinesie, keď sa s ňou stretne. S kyticou sa spája aj tradícia jej hádzania, ktorú si spomenieme neskôr.
Brána a prekážky pre ženícha
„Brána“ vyzdobená kvetmi alebo stužkami sa stavia pred domom nevesty, ale aj ženícha. Táto brána symbolizuje vstup do nového života. Čím viac a farebnejšie zdobená brána, tým veselší vstup. V niektorých regiónoch východného Slovenska sa svadobná brána symbolicky vytvára z dvoch mladých brezových stromčekov, tiež bohato zdobených, najčastejšie farebnými stuhami. Ženích to v minulosti nemal vôbec ľahké, keď chcel svoju nastávajúcu vôbec vidieť. Pred odobierkou musel prekonať rôzne prekážky. V niektorých dedinách mu zahatili cestu, bránu alebo dvere do domu, musel odpovedať na rôzne hádanky, boli mu predvedené falošné nevesty alebo si musel v dome nevestu sám nájsť. Ženíchovi kamaráti tiež môžu postaviť pred svadbou na utajenom mieste prekážku z dreva, cez ktorú sa musí vykúpiť a prepíliť k neveste.
Hovorí sa, že ak ženích uvidí šaty svojej nevesty alebo dokonca ju uvidí oblečenú v svadobných šatách ešte pred svadbou, môže im to priniesť nešťastie. Táto tradícia je založená na tom, že ženích do dňa svadby netuší, aké šaty bude mať jeho budúca manželka a prvý raz ju uvidí až v deň ich svadby. Niekedy to je pri odobierke a niekedy zas až pri obrade.
Svadobný deň a obradné zvyky
Odobierka nevesty a ženícha
Odobierka, ináč by sa dala nazvať aj pytačkami, nahrádza zásnuby. Ženích príde so svadobčanmi z jeho strany k neveste domov (veľakrát v sprievode hudby) a pýta si od jej rodičov svoju budúcu manželku. Najprv sa mu ukazujú falošné nevesty a až na záver tá jeho. Niektoré páry si tento zvyk upravia (skrátia) tak, že ženích v sprievode svadobčanov príde po nevestu a tá ho víta chlebom a soľou bez falošných neviest. Odobierka sa robila u ženícha aj u nevesty a opakovala sa po sobáši.
Veľmi starý zvyk, ktorý sa zachoval aj doteraz najmä v nábožných rodinách, je prosba o požehnanie. Nevesta a jej budúci manžel prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života a taktiež ich prosia o prepáčenie za trápenia, ktoré im spôsobili. Malo by sa pri ňom aj kľačať, no môžete to vynechať. Koná sa iba za prítomnosti rodičov, prípadne najbližšej rodiny a svedkov. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky.
Svadobný sprievod a príchod k oltáru
Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Rámus má podľa tejto tradície vyhnať všetky negatívne nadpozemské sily. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes ako náhodní okoloidúci žasneme nad trúbiacou kolónou áut. Pred tým ako nevesta prejde cez uličku, kde sa bude konať svadobný obrad, družičky púšťajú na zem lupene z kvetov. Mali by byť oblečené v podobných šatách tým nevestiným, aby sa zmiatli zlí duchovia a nespoznali nevestu. Táto tradícia je viac populárna v zahraničí, najmä v Anglicku a Francúzsku. Otec nevesty dostáva podľa tohto zvyku česť odprevadiť svoju dcéru, respektíve nevestu, po uličke k oltáru za jej budúcim manželom. Tento zvyk má pomerne dlhú tradíciu ešte za dôb, kedy sa manželstvá dohadovali alebo sa manželstvom pečatili vzťahy dvoch rodín. Veľa párov tento zvyk doplňuje pred vedením nevesty ešte o vedenie ženícha ku oltáru svojou matkou. V minulosti sa do svadobného sprievodu vyskytovali aj rôzne masky, najčastejšie muži prestrojení za ženy.
Svadobný obrad a symboly
Zvyk so sviečkami sa týka sobášu v kostole. Počas obradu by sa mal sledovať plameň zo sviečky, ktorý napovie o budúcom živote manželov - čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude spoločný manželský život.
Obrúčky sú súčasťou každej svadby. V rôznych kultúrach sa obrúčky nosili aj na rôznych prstoch. So zvykom nosenia obrúčok na prstenníku ľavej ruky prišli starovekí Rimania, tí verili, že žila, ktorá sa nachádza na tomto prste prúdi priamo do srdca. So spadnutou obrúčkou v kostole sa spájalo veľa povier najmä v minulosti, teraz sa už našťastie väčšina ľudí pozerá na tieto veci reálne. Svadobný prsteň ako symbol kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavuje nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. Kým dnes je hľadanie týchto pamätných šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber prstienkov výhradne ženíchovou úlohou.
Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky). Ryža predstavuje symbol bohatstva, šťastia a plodnosti. Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc, smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu.
Svadobná hostina a zábava
Uvítanie mladomanželov a prvé prekážky
Pred tým ako sa hostia usadia a nájdu si svoje miesta, si novomanželia spoločne pripijú. Niekde dokonca čaká personál novomanželov aj s chlebom a soľou - symbolom hojnosti a ochrany. V niektorých regiónoch je zvykom si pripíjať tvrdým alkoholom, pričom do jedného štamprlíka sa naleje voda a do druhého tvrdý alkohol.
Niekto z personálu rozbije tanier a mladomanželia musia hosťom ukázať svoju spoluprácu a to ako budú spoločne riešiť problémy. Upratovanie manželom komplikujú hostia, ktorí im črepy rozkopávajú. Je to zvyk, ktorý novomanželom predĺži prácu, no svadobčanov zaručene pobaví. A pretože črepy prinášajú šťastie, nezabudnite si pár kúskov schovať!
Zvyk prenesenia nevesty cez prah je skôr taká napodobenina zvyku prenesenia cez prah spoločného príbytku. Robí sa pred svadobnými hosťami. Ženích prenesie svoju nevestu až za stôl, kde budú spolu sedieť. Tým, že ju prenesie na rukách, ich oklame - prahom tak prejde len jeden človek.
Zasadací poriadok: Kde sedí ženích a nevesta?
Otázka zasadacieho poriadku na svadobnej hostine je častou dilemou pre páry. V tradičnom poňatí svadobného sedenia by mala žena sedieť po mužovej pravici vždy. Niektoré zdroje túto pozíciu potvrdzujú, uvádzajúc, že manzelka má na hostine sedieť po manzelovej pravici. Avšak, moderné páry si často volia usporiadanie, ktoré im viac vyhovuje. Ako príklad môže slúžiť situácia, keď novomanželia sedeli naopak - nevesta po ženíchovej ľavici, a to nielen na hostine, ale aj v kostole, bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ich vzťah či pocity. Dôležitejšie ako striktné dodržiavanie tradície je pohodlie a vzájomná spokojnosť páru.
Spoločné jedenie a príhovory
Po tom ako si svadobčania dajú prípitok (veriace rodiny sa pred tým modlia) a vypočujú si príhovor určený novomanželom, prichádza na rad jedlo, na ktoré sa teší väčšina hostí. Svadobná hostina je potom otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. Tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie. Táto tradícia o nich vypovedá, či budú viesť šťastný život a či sa im bude dariť pri riešení spoločných problémov. V minulosti sa ako hlavný chod na svadbe podávalo pečené kurča, ryža a kompót. Svadobné jedlá tiež zahŕňali pokrm zo sliepky a kohúta, ktoré mali zabezpečiť plodnosť páru. Na niektorých svadbách hostia prerušujú novomanželov pri jedení tým, že zakričia vetu: „Polievka je málo slaná, nevesta je nepobozkaná!“, táto tradícia je už zväčša minulosťou.
Prvý manželský tanec a rodičovský tanec
Prvý tanec páru, kedy sú už z nich manželia, je zvykom, že novomanželia tancujú sami na parkete. Páry sa zväčša už popredu dohodnú s DJ-jom, akú pieseň im má zahrať. Príde na rad hneď po prvom manželskom tanci. Ženích si zatancuje so svokrou aj mamou a nevesta zas so svokrom a otcom. Tento rodičovský tanec symbolizuje vďaku a úctu, ktorú novomanželia vyjadrujú svojim rodičom. Najčastejšie sa rodičovský tanec na svadbe koná po prvom manželskom tanci a pred redovým tancom. Po jednej či dvoch skladbách sa však pridajú aj ostatní hostia a ženích si môže konečne vydýchnuť.
Krájanie svadobnej torty
Torta sa na svadobných hostinách podáva ako dezert napríklad ku káve. S krájaním začínajú novomanželia, ktorí ju nakroja. S krájaním sa spája zvyk, že nôž by mala najskôr uchopiť nevesta a po nej ženích na znak jeho opory. Podľa inej povery, podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch. Nech už je to tak či onak, svadobná torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.
Večerné tradície a zábava
Únos nevesty
Táto tradícia bola pridelená ženíchovým družbom, ale zväčša ju organizujú hostia, ktorí majú s mladomanželmi priateľský vzťah. Pri únose nevesty je ženíchovou úlohou nájsť svoju manželku. Tá je unášaná do najbližšieho baru, na diskotéku alebo do krčmy. Unesená nevesta sa spolu s ostatnými zabáva, kým ich ženích nenájde. Tento zvyk môže však narušiť zábavu, pretože najmä mladí, ktorí sa najlepšie bavia odtiaľ odídu a ostatní hostia tak ostanú na svadbe sami dokonca aj bez ženícha a nevesty, ktorí tvoria podstatu celej svadby. Únos nevesty má svoje korene na Balkáne, v Rumunsku je unášanie neviest počas svadby veľmi obľúbenou tradíciou doteraz. V minulosti sa únos praktizoval ešte pred svadbou, pretože ľudia nemali peniaze na to, aby vystrojili veľkú svadbu.
Čepčenie nevesty
Pre mnohých veľmi krásna a aj dosť populárna tradícia je čepčenie nevesty. Podoba čepčenia závisí najmä od súboru, ktorý ho robí, jeho princíp je však vždy rovnaký. Čepčenie nevesty je historický moment, kedy je neveste sňatá svadobná závoja a nasadený čepiec. Symbolizuje jej prechod zo slobodného dievčaťa na vydatú ženu. Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné clivé ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku. Ženíchovi je zase nasadený klobúk. Čepčenie nevesty bolo v minulosti výlučne záležitosťou starších žien. Nevesta počas tohto obradu väčšinou sedela na drevenej nádobe s vodou, na ktorej bol položený piest, prípadne pri nej boli ešte mužské nohavice. Tieto symboly mali neveste zaistiť ľahší pôrod a mužského potomka.
SVADBA - čepčenie nevesty DFS Venček Poprad (Matejovce - Kaskada) kameraman Robo Video
Hádzanie kytice a podväzku
Zvyk, ktorý vznikol v Anglicku, je hádzanie kytice, kedy nevesta hádže svoju kyticu slobodným dievčatám. Tie sa postavia vedľa seba a snažia sa kyticu chytiť, keď im ju nevesta otočená chrbtom hodí. Týmto hodom má nevesta preniesť kúsok svojho šťastia aj na ostatné dievčatá. Princíp je podobný ako pri hádzaní kytice aj pri podväzku. Ženích musí najskôr dať neveste ústami dolu podväzok bez pomoci rúk. Potom ho hádže medzi slobodných chlapcov. Niektoré zvyky naopak vravia, že hodený podväzok, teda kus nevestinho odevu, predstavuje pre všetkých svadobných hostí šťastie.
Redový tanec a zbieranie peňazí
Redový tanec nasleduje po čepčení, kedy sa nevesta prezlieka do kroja alebo červených šiat. Každý, kto chce s nevestou tancovať, si musí za tanec zaplatiť. Za tanec im dá nevesta výslužku v podobe koláčov alebo torty. Niekde je ešte aj zvykom, že v kruhu tancujú obaja mladomanželia. V niektorých častiach Slovenska zas majú manželia vo zvyku rátať na svadobnom stole zarobené peniaze z redového tanca. Táto tradícia má korene v dobách minulých, kedy obaja snúbenci žili oddelene až do svadby a až po sobáši sa nasťahovali k sebe a zariaďovali si spoločnú domácnosť. Dnes má väčšina párov svoju bytovú otázku vyriešenú dávno pred svadbou, ale získané peniaze z tejto tradície prípadne svadobných darov môžu použiť na zaplatenie svadobných účtov. V niektorých prípadoch dostanú za pohárik z pálenky, ktorá sa inak na svadbe nepodáva.
Tradičné roly a funkcie na svadbe
Starejší a starejšia
Svadba sa nezaobišla bez starejšieho, ktorý zaisťoval riadny priebeh celej svadby a jeho funkcia pretrváva na svadbách dodnes. V dávnej minulosti mohol starejší dokonca právoplatne oddávať. Starejším bol najčastejšie ženatý muž z rodiny, prípadne sused, ale existoval aj obecný starejší. Kedysi na svadbe figurovali hneď dvaja, jeden zo strany ženícha - „pytač“, a druhý zo strany nevesty - „oddavač“. Okrem starejšieho existovala aj starejšia. Bola to vydatá žena z rodiny nevesty, najčastejšie jej krstná mama, ktorá nevestu vyvádzala zo sviečkového tanca, pri zavíjanke jej zakladala čepiec a vykonávala množstvo ďalších magických úkonov, ktoré mali manželom zabezpečiť šťastný a úspešný život. Súčasťou každej tradičnej svadby je aj starejší (novodobý moderátor svadby), ktorý koordinuje priebeh svadby, aby sa na nič dôležité nezabudlo. Popritom hostí zabáva a zapája do deja.
Družičky a družbovia
Družičky, ináč povedané aj pomocníčky nevesty, pomáhajú neveste s prípravou rôznych dekorácií na svadbu, ale aj s obliekaním šiat. Niektoré budúce nevesty chcú mať družičky oblečené v rovnakej farbe šiat a dokonca aj v strihu, no s týmto treba opatrne, pretože každému sedí niečo iné. Úloha družbov závisí od toho, aké tradície sa chystáte zachovať počas svojho svadobného dňa. Ich úlohou by malo byť postavenie prekážky na ceste alebo únos nevesty.
Po svadbe a iné povery
Prenesenie cez prah
Zvyk určený iba pre novomanželov po svadbe a akýsi začiatok svadobnej noci. Manžel prenáša svoju manželku cez prah ich spoločného príbytku. Má tak svojej žene ukázať jeho silu a schopnosť sa o ňu postarať. Zároveň sa hovorí, že týmto zvykom má ženích oklamať zlých duchov, aby si mysleli, že do príbytku vstúpila iba jedna osoba a nepokúšali sa... oklamať ich.
Svadobná noc
Samotný dej svadobnej noci potom vychádza z kresťanstva, pre ktoré až prvé oddanie sa sebe navzájom robí manželstvo právoplatným. Ženy, ktoré im stlali svadobné lôžko sa museli držať rôznych pravidiel. Nesmeli búchať po perinách, aby muž ženu v manželstve nebil, perinu pokvapkali medom, pod podušku dávali peniaze, lôžko posvätili svätenou vodou a posolili. V miestnosti pred uložením na lôžko mohli byť okrem mladomanželov len niektorí ľudia, ktorí dávali pozor aj na to, či nemá nevesta u seba ukrytú fľaštičku s holubäcou krvou, aby ňou zatajila svoju nepoctivosť.
Povery súvisiace s počasím
Ak máte problém s rezerváciou vášho vysnívaného svadobného miesta z dôvodu veľkého dopytu, skúste si ho zarezervovať na máj, ak teda nie ste poverčiví. Staré príslovie, ktoré z mája robí pre svadbu nepriateľský mesiac, totiž hovorí: „Svadba v máji, nevesta na máry“. Vychádzalo zo skutočnosti, že ženy, ktoré sa v máji vydali, hneď po svadbe otehotneli a vo februári porodili, vzhľadom na kruté zimy a slabé zásoby špajze častokrát v šestonedelí ony alebo bábätká zomreli.
Ďalšie legendy o počasí vo svadobný deň vravia:
- ak bude slnečno, rovnako jasné bude aj vaše manželstvo
- ak bude pršať, možno zmoknete, ale prší vám šťastie
- ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve
- ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie
Regionálne rozdiely a ich jedinečnosť
Slovensko má pestrú paletu regionálnych svadobných zvykov, ktoré sa líšia dedinu od dediny. Napríklad v dedine Priechod na strednom Slovensku bol ženích s nevestou zastavený a musel „biť kohúta“. V dedinke Matiášovce na Zamagurí sa počas svadby nekonala typická svadobná hostina, pozvaným hosťom sa podávala len pálenka, ak bol niekto z hostí hladný, išiel sa domov najesť a vrátil sa naspäť. V niektorých častiach Slovenska dala svokra neveste pod pazuchu chlieb a tá s ním musela trikrát obísť stôl bez toho, aby ju ženích chytil. Ak ju dolapil, znamenalo to, že nevesta bude celý život „pod papučou“. Existujú aj zvyky, kedy starší tanec, pri ktorom sa nevesta krúti pod ramenami hostí a každý má právo si s ňou zatancovať aspoň chvíľku. Všetko závisí od toho, odkiaľ pochádzate.
