Významná udalosť v Gemerskej Hôrke
Starosta obce Gemerská Hôrka v okrese Rožňava, pán Gejza Milko, uzavrel pred niekoľkými dňami manželstvo so svojou dlhoročnou partnerkou Zojou.
Gejza Milko je známy ako aktívny komunálny politik a bývalý podnikateľ. V minulosti pôsobil ako poslanec Košického samosprávneho kraja za volebný obvod Rožňava, kde bol členom dopravnej komisie a komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Pánovi starostovi Gejzovi Milkovi a jeho manželke Zoji prajeme do spoločného života veľa lásky, porozumenia a pevného zdravia. Nech je ich manželstvo naplnené radosťou, vzájomnou podporou a množstvom spoločných úspechov - v osobnom i pracovnom živote. Nech ich každý nový deň spoločne prežitý prináša dôvod na úsmev a pokoj v srdci.
Tradičné rómske manželské rituály
Manželstvo v rómskej komunite je udalosťou s hlbokými koreňmi v tradíciách. Rómske svadby sú významnou udalosťou, na ktorú sa pozývajú nielen príbuzní, ale aj širšia komunita. Tradičné rómske svadby sú spojené s množstvom rituálov, ktoré majú zabezpečiť šťastný a harmonický život novomanželov.
Zvyky po návrate z úradov a prísahy
Keď sa mladí vrátili z národného výboru, prisahali si ešte raz po rómskom spôsobe. Starosta im zviazal ruky červenou šatkou, nalial ženíchovi do dlane pálenku a ženích dal napiť neveste, potom nalial starosta neveste a nevesta dala napiť sa z dlane ženíchovi.
Následne zazneli slová požehnania: „Žite spolu ako tá čierna zem s čiernym chlebom. Neurobte nikdy druhému hanbu. A tak, ako Pánboh rozsvietil slnko, aby ste nikdy v živote nezablúdili a nezišli zo správnej ľudskej cesty.“ Potom sa zase spustila hudba, družba obchádzal okolo s tanierom a svadobčania hádzali peniaze na tanier.
Svadobná hostina a zábava
Po návrate z kostola bola pripravená svadobná hostina. Väčšinou sa chystala s príbuzenstvom aj niekoľko dní dopredu. Hudba, ktorú začali hudobníci hrať už pri príchode svadobčanov, musela každého chytiť za srdce. Najskôr sa zahralo mladému páru a hromadne sa pripilo na lásku a šťastie.
Po sviatočnom chode, kde svadobčania jedli z jedného taniera a nevesta kŕmila ženícha, nevesta sa vybrala doprostred miestnosti, kde družba držal sito alebo klobúk a svadobčania si kupovali sólo s nevestou. Až potom začala zábava v plnom prúde.
Ďalšie rituály a ich význam
Napríklad sa často vykonáva symbolické požehnanie starších členov rodiny, ktoré má mladým priniesť prosperitu a zdravie. Niektoré komunity si dodnes zachovali aj zvyk, podľa ktorého sa na svadobnú noc čaká so špeciálnym rituálom dokazovania nevestinej čistoty.
Charakteristika rómskej rodiny
Rómska rodina aj dnes predstavuje tradičný viacgeneračný model. Štruktúra rómskej rodiny sa viaže na historický vývoj rómskeho spoločenstva - cez rod, kmeň až po etnikum. V štruktúre sa odráža viacgeneračná rodina.
Pre Rómov je najtypickejšia niekoľkogeneračná rodina, v ktorej žijú rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia, deti, vnuci, pravnuci, bratranci, sesternice, tety, strýkovia a ďalší príbuzní.
Patriarchát a postavenie ženy
Rómska rodina je stále výrazne patriarchálna. V rómskej rodine má dominantné postavenie muž a prvoradé miesto medzi deťmi - chlapci, najmä prvorodený syn.
Postavenie ženy v rómskej rodine sa zlepšuje, i keď tu nemožno hovoriť o rovnocennosti partnerov. Mnohé rómske ženy sa však so svojím postavením v rodine stotožňujú a považujú to za prirodzené.
Pre rómsku ženu je najvyššou hodnotou mať deti. Dieťa sa žene narodí hneď, ako je pohlavne zrelá, niekedy v 13 rokoch.
Sociálne aspekty a zmeny
Rómovia tradične neprikladajú význam úradnému manželstvu a partnerský život začínajú často už v 16 rokoch.
Úcta k hosťovi je pre nich zásadná, a to aj v tých najchudobnejších osadách.
V posledných desaťročiach však rómska rodina oslabila. Vytrhnutie detí z rodín sociálnymi pracovníkmi síce zabezpečilo lepšie podmienky, ale narušilo schopnosť vytvárať citové väzby. Dnes sa v rómskych rodinách častejšie vyskytuje domáce násilie, zanedbávanie a závislosti.
Sociálne postavenie Rómov je veľmi rôznorodé - od bohatých podnikateľov až po rodiny odkázané na pomoc. Pri skúmaní rómskej kultúry je dôležité chápať túto tému nie ako problém chudobnej skupiny, ale ako dôsledok kultúrnych rozdielov.
Narodenie dieťaťa a krst ako súčasť rodinného cyklu
V každej rodine je narodenie dieťaťa významnou udalosťou. Inak to nie je ani v rómskom spoločenstve.
Význam narodenia syna
Ako v minulosti, tak i v dnešnej dobe, je veľkou radosťou narodenie syna. On je nositeľom rodu a keď vyrastie, bude reprezentovať svoju rodinu medzi ostatnými Rómami. U olašských Rómov je muž najdôležitejšou osobou rodiny. Rodina má silný patriarchálny charakter. U tzv. Rumungov (t. j. východoslovenských Rómov) takáto striktná dominancia zatiaľ nebola potvrdená dôkladnejšími výskumami.
Rituály okolo narodenia a krstu
Keď sa v olašskej rodine narodí dieťa a matka ho prinesie domov z nemocnice, ostatné olašské matky sa na neho prichádzajú pozrieť. Každá Rómka je na dieťa zvedavá a každá mu zaželá zdravie a šťastie. Jedna po druhej si ho podávajú do rúk alebo sa naň iba pozrú a usúdia, na koho sa podobá.
Pred samotným krstom žena nesmie chodiť nikam na návštevu, ani sa ukazovať na ulici, pretože je ešte nečistá. Olašská Rómka sa očisťuje s tým, že ide spolu so svojou kmotrou do kostola v deň krstu. Matka dieťaťa predtým, než sa uskutoční krst, nesmie v kuchyni nič vykonávať.
Krst má v rómskej komunite hlboký duchovný význam. Okrem oficiálneho cirkevného obradu prebieha aj neoficiálny rodinný rituál, pri ktorom sa novorodencovi želá šťastný a dlhý život. Po krste nasleduje hostina, kde sa oslavuje príchod nového člena rodiny. Tradične sa podávajú jedlá ako holúbky, pečené mäso a rôzne druhy koláčov.