Viniansky hrad: História, obnova a turistické lákadlá

Hrad Vinné, týčiaci sa v nadmorskej výške 325 m.n.m. severozápadne od obce Vinné, patrí do skupiny Národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Tento pozoruhodný hrad, známy aj ako Hrad nad obcou Vinné, je len na skok od rovnomennej obce a Vinianskeho jazera, čo z neho robí atraktívny doplnok pre rekreantov. Viniansky hrad ponúka nádherné výhľady a možnosť vychutnať si stredovekú atmosféru.

História a strategický význam

Počiatky hradu siahajú do prelomu 13. - 14. storočia, čím sa radí k najstarším historickým pamiatkam v regióne. Hrad nad obcou Vinné bol od 14. storočia centrom michalovského panstva. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1335 a hovorí o deľbe hradu Michalovce medzi šľachticmi z mesta, pričom už vtedy sa spomína stará brána, palác, veža, kaplnka sv. Margity a dom Vavrinca v bezprostrednej blízkosti hradu. Jeho primárnou úlohou bolo strážiť obchodnú cestu vedúcu údolím Laborca a na sever do Poľska, predovšetkým proti možným tatárskym prepadom.

Turbulentné obdobie a zničenie

Už v roku 1312 malo dôjsť k obliehaniu a poškodeniu hradu nepriateľmi kráľa Karola Róberta, Omodejovcami. Vďaka následnej obnove hradu sa nám zachovala latinsky písaná listina (datovaná rokom 1449), ktorá popisuje strednú vežu hradu delenú na tri časti, s pivnicou, tesárovým kamenným domom so spoločnou strechou s pivnicou a ďalším kamenným domom vedľa paláca. Veľká veža, zvaná aj „magna turris“, mala nad sebou tri byty, ktoré si rozdelili jednotliví majitelia hradu, zatiaľ čo žalár, byt pred žaláraom a vrchol veže zostali spoločné.

K výraznejšiemu poškodeniu hradu došlo v roku 1466 počas bojov uhorského kráľa Mateja (Korvína) s poľským kráľom Kazimírom IV. Hrad Vinné sa v nasledujúcich troch turbulentných storočiach stal účastníkom bojov miestnej šľachty proti kráľovi. V rokoch 1556-1558 sa michalovská šľachta, pod vedením Gabriela Perényiho, vzbúrila proti kráľovi Ferdinandovi I. Hrad sa stal centrom a skrýšou ulúpených predmetov (prepadávali predovšetkým kupcov a šľachticov) a zajatcov. Boli tu umiestnené delá, posádka a stráž. Keďže hrad nemal dostatočnú fortifikáciu a posádku, cisárskemu vojsku sa v roku 1594 podarilo ho dobyť a zapáliť, čo bolo už druhé výrazné poškodenie.

Hrad Vinné sa so svojimi pánmi zapojil aj do posledného stavovského povstania, kedy sa michalovskí šľachtici Ján a Ladislav Pongráciovci a Imrich Sztáray pridali na stranu Františka II. Rákociho, vodcu povstania proti cisárovi Jozefovi I. Začiatkom 18. storočia, po potlačení protihabsburgských povstaní, bol hrad definitívne zničený na základe rozhodnutia cisára a uhorského snemu, aby sa nestal sídlom ďalších vzbúrencov. Osudnú pečať konca mu vtlačil následne cisár Jozef II., ktorý dal hrad zbúrať, aby sa nestal sídlom ďalších povstalcov.

Súčasný stav a rekonštrukcia

Dnes má hrad čiastočne zachované renesančné klenby, otvory okien a dverí a časti pôvodných omietok. Možno vidieť aj pivničné priestory či stopy po krboch. Od roku 2014 pôsobí na zrúcaninách hradu občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré už desiatym rokom hrad zveľaďuje. V súčasnosti je už všetko inak a hrad je v neustálej rekonštrukcii. Široká verejnosť si môže pozrieť tieto rekonštrukčné práce, pri ktorých sa používajú pôvodné stredoveké techniky a postupy. „Snažíme sa pracovať tradične, s vtedajšími vynálezmi,“ uviedol kastelán hradu Jaroslav Gorás.

Novinky a atrakcie pre návštevníkov

V roku 2020 na hrade pribudol nový vstupný most, vstupná uvítacia sála, galéria, oddychová zóna, ako aj romantická vyhliadka. Tieto novinky predstavili verejnosti predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka, výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková a kastelán hradu Jaroslav Gorás. Záchrana hradu a jeho vylepšenie bolo podporené z dotačného programu KSK Terra Incognita. „Dolný Zemplín si zaslúži cestovateľskú pozornosť, pretože ponúka pestrú paletu zážitkov a je výkladnou skriňou tradícií KSK. To, čo má možnosť návštevník zažiť na hrade nad Vinným, je úprimné a autentické. Práca a radosť zo zveľaďovania stredovekého hradu je nákazlivá, a to je tou najväčšou pridanou hodnotou.“

Stredoveký šliapací žeriav

Jedným z lákadiel, prečo navštíviť zrúcaninu hradu, je funkčná replika stredovekého dreveného šliapacieho žeriavu. Kastelán Jaroslav Gorás z občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta uviedol, že žeriav, ktorý nazýva aj výťah, zostrojili na hrade svojpomocne. „Toto je môj prvý žeriav, ktorý som postavil s pomocou zamestnancov priamo tu na hrade, nevznikol v dielňach. Ručne sme kresali, najmä hriadeľ, ložiská,“ priblížil. K svojpomocnej výstavbe sa odhodlali po konzultácii s českým tesárskym majstrom Petrom Ružičkom, ktorý podobný žeriav postavil v Čechách. Nápad pomôcť si pri stavebných prácach na hrade replikou stredovekého šliapacieho žeriavu dostal Gorás počas návštevy francúzskeho hradu Guédelon, kde videl podobný mechanizmus.

„Princíp pohonnej jednotky tohto výťahu je, že výťahár vojde do kolesa a stredne náročnou chôdzou musí prejsť desať metrov, čo je jedna otáčka. Pri jednej otáčke sa navinie iba jeden meter lana. Sila sa stráca na ložiskách, ktoré sú drevené. Aj keď sú namastené kolomažou, je tam nejaké trenie,“ vysvetlil Gorás. Na hrade slúži výlučne na prepravu bremien, prevažne kameňov, pričom jeho nosnosť je do 200 kilogramov. Návštevníci si tak môžu pozrieť kováčsku, kamenársku či drevársku dielňu, ako aj neobvyklé drevené koleso slúžiace ako žeriav poháňaný len ľudskou silou.

Budúce plány a pamiatková ochrana

Vďaka podpore Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus by mal na hrade čoskoro pribudnúť ďalší prvok podporujúci stredovekú atmosféru - drevený tesaný most. Osadiť ho plánujú k tretej vstupnej bráne, na rekonštrukcii ktorej sa v aktuálnej sezóne pracuje. „Obrázok, ktorý nám znázorňoval nejakú bránu, poznáme už niekoľko rokov, ale nevedeli sme povedať, z ktorého miesta to je. Až po tohtoročných archeologických nálezoch sme zistili, že je to tretia vstupná brána, ktorá slúžila v závere života hradu,“ vysvetlil Gorás s tým, že práve táto brána by mala v budúcnosti slúžiť ako hlavný vstup na hrad. K obnove brány sa pristupuje citlivo a realizuje sa v minimálnom rozsahu, „aby sme nedomýšľali veci, o ktorých nevieme s istotou, že takto boli.“ Keďže sú hradný palác i jeho opevnenie národnými kultúrnymi pamiatkami, všetky práce na hrade vopred schvaľuje krajský pamiatkový úrad.

Ako sa dostať na Viniansky hrad

Na Viniansky hrad (Hrad nad obcou Vinné) vedie viacero ciest:

• Po žltej značke od Vinianskeho jazera: Táto trasa má dĺžku 8 kilometrov. Prevedie vás vinianským lesom, prekročíte Kamenný potok a po východe z lesa vás čaká dobre spevnená cesta priamo k hradu.
• Z obce Vinné po modrej turistickej značke: Najľahší je výstup z obce Vinné po modrej turistickej značke k rázcestiu Pod Viniansky hradom (260 m n.m.).

tags: #svadba #na #vinianskom #hrade