Levický hrad, kedysi významná a neohrozená pevnosť, známa ako kamenný strážca Levíc, je dnes obklopený rozrastajúcim sa moderným mestom. Pri jeho návšteve vás nečaká náročný výstup ani nehostinný terén, keďže sa nachádza priamo v mestskom prostredí. Počas stáročí menil svoju podobu i majiteľov, prežil požiare i vyčíňanie viacerých vojsk. Jeho zrúcanina sa vypína na hradnom brale a tvorí neodmysliteľnú súčasť histórie mesta Levice, napriek tomu, že je dnes nenápadnou ruinou učupenou uprostred modernej výstavby.
Bohatá história Levického hradu
Hrad sa do dnešných dní zachoval v ruinách, no jeho história je pestrá a plná významných udalostí. Predpokladá sa, že hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia, keďže Tatárom odolali len kamenné pevnosti so stálou vojenskou posádkou. Levice sa javili ako vhodné miesto pre svoju strategickú polohu, nakoľko skalnatý výbežok, na ktorom sa začal budovať, bol v tom období z troch strán obklopený močaristým terénom. Pevnejšie ho museli opevniť iba zo strany dnešnej Kalvárie.
Významné míľniky v dejinách hradu
- 1318: Prvá písomná správa o existencii hradu, v ktorej je uvedený kastelán a prívrženec Matúša Čáka, Július z Topoľčianok.
- 1321: Hrad sa stal kráľovským majetkom. Kráľ Karol Róbert, ktorý sa na hrade zdržal od 21. do 29. augusta, ho aj s okolitým panstvom daroval svojej manželke Alžbete.
- 14. storočie: Vznikli obce Nové a Veľké Levice, čo bolo dôsledkom sťahovania obyvateľov z priľahlých dedín pod hrad. Kráľ Ľudovít I. Veľký sem zvolával palatínske schôdze, čo potvrdzovalo narastajúci význam hradu.
- 1388: Kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad s hradným panstvom Ladislavovi zo Šároviec, ktorého syn Peter už používal meno Lévai Levický.
- 1434: Správa o požiari, ktorý zničil archívne materiály a výsadné listiny zemanov. V 15. storočí čelil hrad útokom husitov, ktorí ho nedobyli, ale okolie vypálili.
- 1529: Hrad pripadol korune a patril tekovským županom, stávajúc sa jednou z 15 protitureckých pevností.
- 1544: Turci sa prvýkrát objavili pod hradbami, no dobre zorganizovaná obrana útok odrazila. Následne došlo k prenasledovaniu Turkov pod vedením Menyhárta Balassu, ktoré skončilo pri obci Skalka.
- 1553: Hrad znova pripadol kráľovi, ktorý ho začlenil do sústavy protitureckých pevností.
- 1558: Hradným kapitánom sa stal Štefan Dobó, ktorý sa zaslúžil o najvýznamnejšiu prestavbu hradu. Hrad bol prestavaný do kameňa, vystavaná bola severná obranná bašta a v dolnom nádvorí postavil renesančný kaštieľ.
- 1571: Na dolnom nádvorí bol pristavaný renesančný kaštieľ s nárožnými baštami, známy ako Dobóovský kaštieľ.
- 1635: Vonkajšie opevnenie bolo dokončené podľa vzoru talianskeho fortifikačného systému. Vybudovali sa delové bašty, priekopy boli naplnené vodou a padací most s vonkajším opevnením nadviazali na mestské hradby.
- 1663: V druhej polovici 17. storočia, presnejšie 2. novembra, bol hrad dobytý Osmanmi po tom, čo ho vicekapitán Gašpar Bartakovits vydal bez boja. Levice sa stávajú súčasťou Osmanskej ríše.
- 1664: Turecké vojsko porazilo cisárske vojsko pod vedením Louisa Rattuita de Souchés v bitke pri Leviciach 19. júla. Turkov z Levíc vytlačili a hrad znovu dôkladne opevnili.
- 1682: Hrad obsadili vojská Imricha Thökölyho.
- 1696: Po požiari mesta bol hrad ťažko poškodený a začali ho demolovať.
- 1699: Vojenská posádka opustila hrad, čím prišiel o obranný charakter.
- 1703: Pod vedením veliteľa Ladislava Ocskayho obsadili hrad kurucké oddiely.
- 1708-1709: Hrad obsadil Ján Bottyán, ktorý ho kvôli zlému stavu a nedostatku ľudí dal v roku 1709 zbúrať. Pevnosť bola podpálená, pracháreň vyhodili do povetria, priekopy a hradnú studňu zasypali. Hrad tak stratil význam vojenskej pevnosti.
- Po 1710: Časť budov (bašta a kaštieľ) ostali zachované a boli opravené.
- 18. a 19. storočie: Hrad postupne chátral a využíval sa skôr na skladovacie účely.
- 1867 - koniec druhej svetovej vojny: Poslední majitelia hradu boli Schoellerovci.
- 30. roky 20. storočia: Schoellerovci financovali čiastočnú rekonštrukciu hradu, pristavaná bola nadstavba stredovekej obrannej veže.
- 70. roky 20. storočia: Ďalšie rekonštrukčné práce na hrade. Hrad sa rekonštruoval mnoho desaťročí a dnes je prístupný turistom v peknom stave.
Architektúra a štruktúra hradu
Od mesta sa do hradu vstupovalo cez tzv. južnú bránu, ktorá viedla ponad priekopu cez padací most. Táto brána je dnes súčasťou renesančného Dobóovského kaštieľa. Táto mimoriadne dlhá dvojpodlažná budova uzatvára areál z juhu. Na východe sa k nej pripája mohutný kazematový bastión a na západe tzv. juhozápadný bastión, ktorý dnes slúži ako amfiteáter. Západnú časť areálu chráni tzv. Kapitánska budova so západným bastiónom, v ktorej dnes sídli hlavné sídlo Tekovského múzea v Leviciach.
Vstup do hradu cez južnú bránu ponad priekopu chránili dva nárožné bastióny - kazematový bastión a juhozápadný bastión. Vstupnou bránou sa vstupovalo na dolný hrad. Súčasťou dolného hradu bol aj Dobóovský renesančný kaštieľ, ktorý uzatváral hradný areál z juhu. V najvyššej časti hradu sa nachádzal gotický palác a delová gotická bašta, ktoré patrili k najstarším častiam hradu. Medzi gotickým palácom a dolným hradom sa nachádzal palác stredného hradu.
Významné osobnosti spojené s hradom
Medzi známe osobnosti spojené s hradom Levice patrí bezpochyby Štefan Dobó. Narodil sa v roku 1502 a zomrel v roku 1572. V roku 1544 bol poverený opevňovaním Egerského hradu a neskôr sa stal jeho kapitánom. Preslávil sa najmä tým, že v roku 1552 s posádkou približne 1500 bojovníkov a poddanými po 38-dňovom boji ubránil Eger pred osemdesiat tisícovou tureckou armádou Sultána Sulejmana I. Ako hradný kapitán Levického hradu sa zaslúžil o jeho najvýznamnejšiu prestavbu.
Ďalšou osobnosťou je Felicián Zach, ktorý sa v roku 1330 pokúsil o atentát na panovníka. Dôvodom bolo zneuctenie jeho dcéry kráľovým bratom Kazimírom. Atentát sa však nepodaril a panovník, ako trest za siahnutie na jeho život, nechal vyvraždiť celú Feliciánovu rodinu. Jedným z popravcov bol aj levický hradný kapitán Imrich Becsey, ktorý popravil na Levickom hrade ďalšiu Feliciánovu dcéru Šebu. Jej manžela uvrhol do hladomorne a deti predal do otroctva.
Historická svadba ako súčasť Levických hradných slávností
Historická svadba a ohňová šou budú súčasťou Levických hradných slávností. Toto podujatie, ktoré sa koná v areáli hradného nádvoria a parku, otvára historický sprievod mestom. Návštevníci uvidia v hlavnom programe nielen historickú svadbu na Levickom hrade, ale aj divadelné predstavenie „O príšerne krásnej princeznej“.
„V hradnom amfiteátri si budú môcť vypočuť prednášku na tému Rod Levických v Leviciach. Pozrieť si môžu aj veľkolepú módnu šou s názvom Odev a šperky v dobe renesancie a ukážky sabráže,“ uviedla radnica. Súčasťou podujatia budú aj vystúpenia tanečníkov zo zoskupenia Čarovné ostrohy, ktorí predvedú folklór v rockovom podaní kapely Cimbal Brothers.
The Revivals - ukážka svadba (moderné kolo)
Zaujímavosti a povesti Levického hradu
Povesť o levickej bielej pani
Na Levickom hrade vraj straší už od 14. storočia biela pani. Volá sa Šeba, manželka Kopaja Paláštyho a dcéra Feliciána Zacha. Jej príbeh je obzvlášť smutný, pretože bola vinná len tým, že bola dcérou Feliciána Zacha, ktorý bol niekdajší prívrženec Matúša Čáka Trenčianskeho a neskôr dvoran uhorského kráľa Karola Róberta. Nenávisť voči panovníkovi si Felicián nosil vo svojom srdci aj naďalej. Údajnou zámienkou k prebudeniu tejto nenávisti bol čin brata kráľovnej Alžbety, Kazimíra, ktorý zneuctil Feliciánovu dcéru Kláru. V hneve vošiel do hodovnej siene na hrade Visegrád a vytasil na panovníka svoj meč. Panovník vyviazol z atentátu bez zranenia, ale kráľovná pri ochrane svojich detí prišla o štyri prsty na ruke. Na jej krik sa vovalila do sály kráľovská stráž a Feliciána na mieste rozsekala. Tým sa kráľov hnev neskončil. Nariadil popraviť celú rodinu atentátnika. Najhoršie skončila nešťastná Klára, sestra Šeby. Kat jej odťal po štyri prsty z oboch rúk, uši aj pery, ktorými vraj ohovárala Kazimíra. Potom ju polomŕtvu priviazal na chrbát koňa a vodili ju po meste, kde ju nútili kričať: „Takáto je odplata zrady proti kráľovi.“ Ešte predtým, ako ju sťali, sa musela pozerať na to, ako psy trhajú telo jej jediného brata. Vyvražďovanie rodiny Feliciána Zacha neskončilo iba vo Visegráde, ale prenieslo sa aj pod hradby Levického hradu. Tu nešťastnú a nevinnú Šebu sťal kat a jej manžela uvrhli do hladomorne. Ich deti predali do otroctva, ale údajne ich zachránili akísi križiaci a odviezli na Maltu. Odvtedy po hrade blúdi úbohý duch bielej panej a všade hľadá svojho manžela a svoje deti, o ktorých osude nevie nič.
Povesť o hradnej studni
Hradné studne boli vždy vďačným objektom najrôznejších povier a legiend. Ani levická studňa, ktorú ľudia nazývajú „Krvavá studňa“, nie je výnimkou. Údajne si v nej umýval svoj meč kat po vykonaní popráv, rovnako to vraj urobil aj po poprave úbohej Šeby. Ľudová tvorba doplnila aj oveľa krvavejšie udalosti, rozprávalo sa, že do nej hradní páni hádzali svojich poddaných za trest. Zo stien studne vraj trčali ostré kosy, ktoré úbohých nešťastníkov počas pádu riadne dosekali. Tieto príbehy sú však vymyslené, keďže čistá voda bola v tom čase dosť vzácna na to, aby ju znečistili mŕtvolami. Táto studňa má však určitú zvláštnosť. Nejde o klasickú studňu, aké poznáme z dedinských dvorov. Nad ňou sa vypína veža, opretá o strmú skalnú stenu. Dostať sa k vode zo zadného nádvoria bolo nemožné. Studňa slúžila aj po obsadení na to, aby obrancovia horného hradu mali prístup k vode, bez ktorej by dlho nevedeli odolať nepriateľovi.
Povesť o levických bielych husiach
Turci na Levickom hrade pobudli síce krátky čas, no hlboko sa zapísali do jeho dejín. Najznámejšou povesťou z tohto obdobia je povesť o levických bielych husiach. Po obsadení hradu tureckými vojskami si ho začali premieňať podľa svojho vkusu. Turecký paša si chcel zriadiť na hrade vlastný hárem, preto nariadil obyvateľstvu mesta, aby mu vyslali na hrad najkrajšie dievčatá, ktoré mali doniesť so sebou jedlo na pohostenie víťazného vojska. Mestskí radní sa dlho dohadovali, ako túto situáciu vyriešia. Nakoniec sa dohodli, že každé jedno dievča ukryje pod krídlom husi dýku, aby sa nimi mohli brániť, pokiaľ im nepribehnú na pomoc muži z mesta. Paša si však v tejto situácii sám priťažil. Bol príliš skúpy a z obavy pred tým, aby si jeho vojaci nevybrali ešte pred ním najkrajšie dievčatá, poslal svoje vojsko na rabovačku do okolia. Na hrade ponechal iba nepočetnú skupinu strážcov. Dievčatá prišli na hrad pred tureckého pašu krásne oblečené, v rukách s jedlom a bielymi husami. V momente, keď s ním ostali samé a on si začal spomedzi nich vyberať tie najkrajšie do svojho háremu, vytiahli spod krídel husí nožíky a dobodali ho na smrť. Pre takto ozbrojenú skupinu dievčat nebol problém premôcť aj tých pár strážcov, ktorých tu paša nechal a otvorili bránu hradu pre prichádzajúcich mužov z mesta, vyzbrojených kosami a vidlami. Turecké vojsko, vracajúce sa z rabovačky, zostalo prekvapené, keď už nad hradom neviala turecká zástava a ich miesto zaujali udatní muži a najmä ženy z mesta, ktoré sa práve oslobodili z ťažkého jarma.
Tekovské múzeum a návštevné informácie
Levický hrad je dnes sídlom Tekovského múzea. Základy múzea položil Jozef Nécsey, ktorý v roku 1927 daroval mestu Levice svoju rozsiahlu súkromnú zbierku historických a archeologických predmetov. Zbierka múzea sa postupne rozrastala a v roku 1954 sa múzeum presťahovalo do nových priestorov. Vo vonkajšom areáli hradu sa nachádzajú informačné tabule o histórii Levického hradu a prehliadku areálu, informácie a zaujímavosti nájdete na šiestich ľahko prístupných náučných tabuliach na hradnom nádvorí.
V Tekovskom múzeu je možné okrem stálych expozícií navštíviť aj dočasné tematické výstavy. Na hrade a v múzeu sa organizujú rôzne spoločenskovedné prednášky, vlastivedné exkurzie a iné akcie. Vstupné do múzea sa pohybuje v rozmedzí 1,- až 2,- €.
Dostupnosť a tipy pre návštevníkov
Levický hrad sa nachádza priamo v meste Levice. Od hlavnej autobusovej a vlakovej stanice trvá cesta pešo približne 30 minút. Hrad sa nachádza oproti nákupnému centru. Ak prichádzate autom, môžete zaparkovať na ulici Kálmána Kittenberga, kde sa v blízkosti Obchodnej Akadémie nachádza parkovisko. Mesto Levice je vzdialené od najbližšieho kúpeľného mesta Dudince približne 29 km, kam premáva aj autobusová doprava. Odporúča sa spojiť návštevu Tekovského múzea s oddychom v neďalekých Dudinských kúpeľoch a dopriať si dostatok času na preskúmanie viacerých zaujímavostí južného Slovenska.