„Poďme, bratia, do Betléma…“ Koledovanie má na Slovensku dlhú tradíciu a najznámejšie kolednícke piesne sú hlboko zakorenené v našej kultúre. Prvé zmienky o tomto vianočnom zvyku na našom území pochádzajú už z 15. storočia. Hoci každý kraj má svoje vlastné postavy, najčastejšie v betlehemských hrách vystupujú pastieri, traja králi či Kubo. Formy koledovania sú na Slovensku rôzne a jedinečné, no ich spoločným motívom je ohlasovanie narodenia Ježiša Krista.
Pôvod a vývoj koledovania
Význam a názvy koledovania
Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností. Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.
Predkresťanské korene a kresťanský vplyv
Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve. Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami.
Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo. Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka, napríklad na poli úrod, pri dome príplod či v neskoršom období Vinšujem vám na Vianoce, aby ste mali štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný. Ďalším obradom bola slnovratová hra - obradná obchôdzka ducha predkov so štyrmi strážcami slnečných strán a so slnečným dieťaťom. Mladí koledníci chodievali od domu k domu a hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Do domov roznášali halúzky z liesky.
Po príchode kresťanstva na územie Slovenska boli viaceré staroslovanské pohanské zvyky zakázané. Nové zákony neobišli ani novoročné koledovanie na prvý deň zimného slnovratu. Posledným obradom boli plesy, teda veselice, na ktorých sa hralo, tancovalo, spievalo a hodovalo. Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru.
TIP: Na Slovensku existujú stavby, ktoré vykazujú isté astronomické súvislosti. Jednou takoutou stavbou je Kostol všetkých svätých v Ludrovej, známy aj ako Ludrovský kostolík, kde v období zimného slnovratu svieti slnko cez okno na tzv. triptych. Osvetľuje ho po celý čas adventu. Tento kostol je unikátom a najstarším kostolom Liptova, navyše kultúrnym dedičstvom, ktoré skrýva mnoho tajomstiev, a tak nepochybne stojí za návštevu.
Formy a časovanie koledovania
Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, vstupovali do nich, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali. S príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh. Hrané scénky, ktoré sa podieľali na zrode ľudového divadla, ale aj piesne siahali po historických predlohách, ako bol napríklad trópus Koho hľadáte v jasliach, pastieri z 11. storočia. Konkrétne témy sa však v závislosti od obce líšili. V niektorých sa zameriavali na pastiersku tematiku ohlasovania Božieho narodenia pred Vianocami, inde bolo zvykom trojkráľové koledovanie po Novom roku. Vinše boli plné prianí Božieho požehnania a milosti.
Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca).
Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Táto úloha však náležala mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané - s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti. Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Podobné pravidlá sa líšili v závislosti od kraja aj dediny a každé z nich bolo spájané s inými poverami. Vo väčšine obcí však platilo, že na Božie narodenie sa nekoledovalo. Obchôdzky koledníkov sa odjakživa spájali s pocitom nádeje v lepšie časy. Preto keď koledníci zaklopali s prianím dobrej úrody, šťastia, zdravia a požehnania rodiny, dočkali sa vrelého uvítania s miskou koláčov, prípitkom, dokonca aj peniazmi.
Azda ani niet človeka, ktorý by si pod koledovaním hneď nepredstavil troch mudrcov z východu, ako ich Biblia nazýva. Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.
TIP: Betlehemy sú neodmysliteľnou súčasťou adventného obdobia a Vianoc. Na Slovensku môžete jeden taký obdivovať napríklad v Banskej Štiavnici, pričom ide o najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku. Drevorezba betlehemu zobrazuje vývoj, históriu a tradície tohto krásneho slovenského mesta.
Dobrá novina: Spojenie tradície s pomocou
V súčasnosti sa koledovanie spája najmä s iniciatívou Dobrá novina. Prvý ročník tejto akcie zorganizovalo eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí na Vianoce v roku 1995. Spojili tradíciu koledovania so zbierkou pre potreby ľudí žijúcich v rozvojových krajinách subsaharskej Afriky. Každoročne sa do koledovania zapojí približne 24 000 malých aj veľkých koledníkov vo viac ako 1 200 obciach a mestách.
Ako sa zapojiť do Dobrej noviny
Ak by ste tento zvyk chceli priniesť aj do svojej farnosti, postup je naozaj jednoduchý. Do koledovania Dobrej noviny sa môže zapojiť každá farnosť alebo filiálka, kde sa nájde zodpovedná osoba, ktorá je ochotná zorganizovať koledovanie a dosiahla 18 rokov. Zároveň je potrebný súhlas správcu farnosti. Stačí ísť na webstránku Dobrej noviny, stiahnuť si a vyplniť prihlášku na koledovanie. Po prijatí prihlášky na stredisku eRka pošle organizácia do farnosti všetky potrebné propagačné, informačné a metodické materiály.
Koledovanie v období pandémie
Na otázku, či sa dá koledovať aj v čase koronavírusu, odpovedá Daniel Fiala, riaditeľ Dobrej noviny: „Pre koledovanie počas korony sme pripravili súhrn opatrení, ktoré majú zaistiť bezpečné a zodpovedné koledovanie. Základnými opatreniami sú rúška, dezinfekcia, rozostupy a koledovanie v exteriéri. Chceme tak nadviazať na tradíciu koledovania popod obloky, ktorá je typická pre niektoré regióny na Slovensku.“
Poslanie a vplyv Dobrej noviny
Výťažok z verejnej zbierky Dobrej noviny putuje každoročne na podporu projektov vo východnej Afrike. „Našimi projektovými partnermi sú miestne diecézy, farnosti, rehoľné a misijné spoločenstvá, ale aj mimovládne organizácie. Pri výbere projektov je dôležité, aby boli zamerané na najslabšie a najohrozenejšie skupiny (deti, mladí, ženy, ľudia s postihnutím) a aby boli orientované na základné ľudské potreby (prístup k pitnej vode, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti). Projekty by mali vychádzať z miestnych potrieb a kultúry a mali by mať dlhodobú perspektívu a silný rozvojový aspekt,“ približuje Daniel Fiala. Slovensko navštívil aj tridsaťšesťročný umelec Adam Masava z Kene a zúčastnil sa niekoľkých koledníckych aktivít. Uviedol: „Koledovanie nie je vôbec také jednoduché, ako sa zdá, no koledníci vždy odvedú skvelú prácu. Som veľmi rád, že som videl stovky, ba až tisícky ľudí, ktorí koledovanie podporujú. Ja tomu hovorím starostlivosť a hlboká láska. Mal som možnosť vidieť, ako ľuďom na Slovensku záleží na úplných cudzincoch niekde v Afrike.“
30. ročník Dobrej noviny a odkaz nádeje
Dobrá novina otvára už 30. ročník koledovania, ktorý sa stal v slovenských farnostiach neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Počas tridsiatich rokov sa zapájajú tisíce detí, mladých i dospelých, aby zvestovali vianočnú zvesť o narodení Ježiša Krista vo svojich dedinách a mestách. Tvárami 30. ročníka Dobrej noviny sa stali koledníci z oravskej obce Horná Lehota.
Počas adventnej prípravy aj počas Vianoc chce Dobrá novina hovoriť o téme nádeje a pripojiť sa k Jubilejnému roku, ktorý vyhlásil pápež František a otvorí ho presne na Vianoce. „Pozývame deti, aby sa stali skutočnými pútnikmi nádeje, pútnikmi, ktorí nesú nádej vo svojich srdciach a svedčia o nej druhým. Toto bude naše poslanie a poslanie koledníkov v jubilejnom 30. ročníku Dobrej noviny. Spievať o nádeji a stať sa svedkami nádeje pre svet, pre naše farnosti aj pre ľudí v Keni, Ugande, Etiópii a Južnom Sudáne,“ znie posolstvo.
"Keď koledníci zvestujú Dobrú novinu" (Dobrá novina 2018 - Likavka)
Koledníci rozdávajú nádej v rôznych podobách. Ohlasovaním narodenia Ježiša Krista vlastne ohlasujú nádej, že svet má svojho Spasiteľa, že Boh nás neopustil ani v našej beznádeji, smútku, samote, chorobe alebo chudobe. Koledníci sa úprimne modlia za obete vojny, za ľudí trpiacich v chudobe a vylúčených, ktorí nemajú rovnaké šance ako ostatní. Vedomie, že sa za mňa niekto modlí a prináša moje utrpenie pred Božiu tvár, je veľkým zdrojom nádeje, pretože vieme, že v tejto ťažkej situácii nie sme sami. No a napokon sa koledníci priamo podieľajú na odovzdávaní nádeje cez vyzbierané dary. Iniciatíva eRka s názvom Mier pre Tigraj sa v roku 2021 zapojilo viac ako tisíc detí, pričom Anjel pokoja, ktorý niesol modlitby a priania detí z celého Slovenska, bol odovzdaný deťom na ZŠ v Adigrate na severe Etiópie. Sme plní vďačnosti za toto jedinečné dielo, ktoré Boh požehnáva už 30 rokov.
Kreatívne možnosti koledovania v modernom veku
Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.
Skupinové koledovanie s dodržaním opatrení
Pozývame aj deti v našom okolí, v našich školách a farnostiach, aby sa zapojili do koledovania Dobrej noviny. Pre všetkých zúčastnených sme pripravili vynovené a pestré materiály, ktoré vám v tom pomôžu. Sformujte kolednícke skupinky v maximálnom počte 6 osôb (výhradne v režime OP) a prineste dobrú novinu medzi ľudí. Koledovanie „pod obloky“ znamená, že sa vinšuje a spieva doslova pod oknom danej domácnosti - ostávame v exteriéri a nevstupujeme do príbytku. Počas koledovania je dôležité striktne dodržiavať všetky hygienické opatrenia.
Pripraveným krátkym koledníckym programom môžete obohatiť aj sväté omše (koledníci v režime OP). Dohodnite sa s kňazom, kedy by bol najvhodnejší čas na zakoledovanie - počas svätej omše alebo po jej ukončení, vyhláste to v oznamoch a prineste vianočnú radosť i tým, ktorí sa zúčastnia bohoslužieb.
Využitie digitálnych médií
Ako vytvoriť kolednícke video? Povedzte rodičom, aby nahrali daného koledníka, ako hovorí verš či spieva koledu, pošlú vám to a vy následne pozbierate takéto krátke kúsky od všetkých koledníkov a nastriháte dohromady jedno spoločné video. Ďalej môžete posielať každé video zvlášť či postupne. Taktiež môžete urobiť koledovanie cez Zoom, kedy stretnutie nahráte a následne rozošlete. Pokiaľ to situácia dovolí a mali by ste možnosť zakoledovať na svätej omši - natočte si to! Vo videu používajte grafiku Dobrej noviny. Tiež je možné vaše video obohatiť či doplniť o prezentáciu projektov Dobrej noviny, alebo môžete využiť časť či celé animované video o téme ročníka Dobrej noviny.
Nahrajte nahrávku vašich vinšov a piesní v audio formáte. Ponúknite túto nahrávku do obecného či mestského rozhlasu. Prípadne sa dohodnite priamo s úradom na nahrávaní! Ak by sa vám audio nahrávku nepodarilo nahrať, môžete použiť zvukovú nahrávku vianočného koledovania z minulého roku od koledníkov Dobrej noviny z Rádia Lumen.
Informačné a propagačné aktivity
Súčasťou metodických materiálov Dobrej noviny sú aj fotografie z podporovaných projektov. Taktiež v nich či v projektovom materiáli nájdete mnoho informácií o projektoch i koledovaní samotnom. Využite ich napríklad na výstavu o Dobrej novine v kostole, na pošte, v obchode, na obecnom a mestskom úrade či verejnej nástenke. Kontaktujte osobu, ktorá má dané miesto na starosti a dohodnite sa na podmienkach. Výstavu fotiek môže zároveň dopĺňať stacionárna pokladnička.
Ak sa vo vašom okolí nachádza alebo máte kontakt na ľudí z Domovov sociálnych služieb (DSS), z nemocníc, detských domovov, z obchodu, z obchodného reťazca, z väznice, môžete ich proaktívne osloviť a ponúknuť im kolednícky materiál: (vaše) kolednícke video, nahrávku koledníckeho programu, vianočné pohľadnice, Dobré noviny Dobrej noviny a podobne.
Šírenie posolstva online a offline
Dobrá novina pripravila špeciálny vianočný spot a vianočné koledovanie v podobe klipu s koledníkmi z Bošáce pri Novom Meste nad Váhom. To najmenej, čo sa dá urobiť, je sledovať ich stránky a „like-ovať“, komentovať a zdieľať ich obsah počas vianočného obdobia. Počas prechádzky po dedine či meste môžete zapísaným rodinám vhodiť do schránky Dobré noviny Dobrej noviny spolu s letákom, ku ktorým sa dá pridať aj vinš, pozdrav alebo malý darček od koledníkov. Ako hovorí jedna z koledníčok: „Keď som roznášala materiál po dedine, zobrala som krsňa a dali sme si na čelo hviezdy. Už týmto sme dali ľuďom navôkol na známosť, že prinášame dobrú novinu. Do schránok sme okrem materiálu pridali spracovaný verš s prianím nového roka. Kamarátka mi neskôr povedala, že ju jedna pani z dediny zastavila, že ju toto veľmi potešilo.“ Dobrá novina ďakuje všetkým, ktorí sa zapájajú do koledovania!
tags: #suhlasy #rodicov #na #koledovanie #deti