Na najkrajšie sviatky v roku sa obec Štvrtok na Ostrove pripravila naozaj štýlovo! Už ôsmykrát premenila obyčajný kruhový objazd na nádherný živý adventný veniec. Okoloidúci vodiči tak majú o umelecký zážitok postarané.
Štvrtok na Ostrove: Rekordný adventný veniec
V obci Štvrtok na Ostrove nenechali nič na náhodu. Veniec totiž nie je vôbec malý, práve naopak. Jeho rozmermi mu patrí prvenstvo na Slovensku. Svojou výzdobou už stihli inšpirovať aj iných a okolité obce si z nich berú príklad. Čečina je zo živého stromčeka, ozdoby sú umelé, sviečky elektrické.
Nápad sa zrodil pred ôsmimi rokmi a veniec je spoločné dielo nielen Obecného úradu, ale aj občianskeho združenia pôsobiaceho v obci. „Adventný veniec má priemer 14,5 metra, obvod až 45 metrov. Pracovalo na ňom spolu až 40 ľudí,“ povedal Tibor Nagy, predseda Občianskeho združenia Spoločnosť Štvrtočanov sv. Jakuba. Výroba tejto „ozdoby“ trvala dobrovoľníkom celé dva dni a obyvatelia obce si Vianoce bez nej už ani nevedia predstaviť.
Adventný veniec s priemerom 15 metrov krášli námestie obce Štvrtok na Ostrove v okrese Dunajská Streda už šestnásty rok. Podľa starostu Pétera Őryho je podľa doterajších poznatkov i certifikácií z roku 2009 stále najväčším adventným vencom na Slovensku. Jeho požehnanie je vždy dôležitou udalosťou. Nápad prišiel od členov miestneho občianskeho Združenia sv. Jakuba, od roku 2007 ho stavajú za pomoci samosprávy obce, do jeho prípravy sa zapájajú aj ostatné neziskové organizácie.
Základom podľa starostu je živý plot, na ktorý natiahnu drôtenú konštrukciu a na ňu inštalujú odrezky z ihličnatých stromov od obyvateľov. Na čečinu potom pridávajú rôzne ozdoby, veniec zdobia štyri veľké sviece s výškou 2,3 metra. „Každý rok je veniec vďaka farebnému prevedeniu i ozdobám jedinečný,“ doplnil starosta. „Je to slovenský rekord,“ zdôraznil starosta obce Péter Őry s tým, že veniec pripravujú už tretíkrát, s dvojmetrovými sviečkami v centre obce vedľa sochy sv. Floriána.
„Nepriaznivé počasie sťažuje prácu, ale na prvú adventnú nedeľu musí byť hotový, očakávame totiž niekoľko sto návštevníkov a zvedavcov,“ vysvetlil Őry a dodal, že keď v adventnom období prechádzajú ľudia cez ich obec, nemôžu si nevšimnúť toto krásne dielo. Stavba dedinského adventného venca je novodobá tradícia miestnych obyvateľov. „Nachádzame sa necelých 20 km od Bratislavy, sme prvá obec v okrese Dunajská Streda a preto, keď prichádzajú ľudia z hlavného mesta, obdivujú náš obrovský veniec, ktorý pripravuje skoro celá dedina,“ povedal starosta a pripomenul, že už týždne pred adventom vozia zelené konáre nákladným autom.
Okrem venca pripravujú v tomto období rôzne podujatia, ktoré sú veľmi dôležité pre duchovný život občana obce. „Pred Vianocami začnú ľudia konečne rozmýšľať aj nad tým, čo je zmyslom života. Uvedomia si, že určite nie každodenný zhon a spomenú si na význam a pokoj rodiny, na medziľudské vzťahy a preto adventné obdobie je veľmi významné v živote občana,“ konštatoval mladý starosta. V obci Štvrtok na Ostrove pripravujú okrem veľkolepého venca a vianočného koncertu aj netradičný vianočný trh, ktorý spočíva v tom, že obyvatelia prinesú rôzne predmety, o ktorých si myslia, že sú pre nich nadbytočné.
Advent: Pôvod, história a duchovný význam
Slovo advent pochádza z latinčiny a označuje príchod. Odjakživa sa začína v prvú adventnú nedeľu a končí sa na Štedrý deň, keď zapadne slnko.
Historický vývoj Adventu
Advent sa v histórii začal objavovať vo 4. storočí, keď v Európe vládol Karol Veľký. Dovtedy známe oslavy zimného slnovratu za jeho vlády nahradil nám známy advent. Práve príchodom z kresťanského Východu sa začal zvyk spájať s očakávaným príchodom Krista. Prvé miesto, na ktoré advent dorazil, bola Galia, v ktorej sa začínal sláviť už na deň sv. Martina, a potom sa dostal do Španielska, kde sa advent začal 24. novembra. Už tu vidieť, že mával pohyblivý počet nedieľ, od dvoch do šiestich. Až rímsky pápež Gregor Veľký stanovil ich počet pevne na 4 týždne. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno - kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. - 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362-1370) zaviedol pre advent pôstne pravidlá.
Zaujímavô V období socializmu mala každá zo štyroch adventných nedieľ vlastný prívlastok, a to bronzová, strieborná, zlatá a diamantová. V týchto časoch bývala nedeľa dňom pracovného pokoja, no práve adventné nedele boli výnimkou.
Duchovná príprava a symbolika
Advent znamená príchod Krista, ktorý túžobne očakávame. V prvom rade sa kresťania pripravujú na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Advent kresťanom pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby si pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Liturgické rúcho v advente je fialové. Prvá adventná nedeľa je súčasne v Katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka a už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu. Východné (pravoslávne) cirkvi vrátane gréckokatolíkov nazývajú pôstne obdobie pred Vianocami Filipovka, pretože sa začína po sviatku svätého Filipa.
Roráty
Pre advent typickým, dnes po dlhých rokoch zabudnutia postupne obnovovaným cirkevným zvykom sú takzvané roráty. Pôvod rorátnych omší môžeme hľadať v dobe vlády Karla IV., ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych omší k Panne Márii. Roráty sa zvyčajne začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša z proroka Izaiáša: Rorate caeli desuper. Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru onoho času očakávania. Rorátne sv. omše sa môžu sláviť každý deň adventu okrem nedele a prikázaného sviatku 8. decembra.
Priateľský sprievodca katolíckou omšou pre prvých návštevníkov
Adventný veniec: Symbolika a pôvod
Veniec oddávna predstavuje víťazstvo a kráľovskú dôstojnosť. Adventný veniec vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a zároveň prichádza ako víťaz, kráľ či osloboditeľ. Symbol adventu, veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).
Starodávne korene a kresťanská adaptácia
Existujú zmienky o tom, že predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní pomocou venca so zapálenými sviečkami vyjadrovali nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii počas zimy boli zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil zem späť k slnku, predĺžil dni a vrátil na zem teplo. V stredoveku si kresťania prispôsobili túto tradíciu a používajú adventné vence ako súčasť svojej duchovnej prípravy na Vianoce. Koniec koncov, Kristus je "Svetlo, ktoré prišlo na svet," rozptýliť temnoty hriechu a vyžarovať pravdu a lásku Boha.
Moderný adventný veniec
Iné zdroje naznačujú, že adventný veniec bol vynájdený až v 19. storočí. V čase adventu sa deti v hamburgskej škole Rauhes Haus, založenej protestantským pastorom Johanom Hinrichom Wichernom, každý deň pýtali či už sú Vianoce. V roku 1839 J. H. Wichern postavil veľký drevený kruh a položil na neho 19 malých červených a 4 veľké biele sviečky. Malú sviečku zapálil postupne každý všedný deň v čase adventu. V nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Tento zvyk sa ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku. Neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby so štyrmi alebo piatimi sviečkami, ako ho poznáme dnes.
Symbolika jednotlivých prvkov
Symbolika adventného venca je krásna. Veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Aj tieto ihličnany majú tradičný význam, ktorý je možné interpretovať v našej viere:
- Vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením.
- Borovica, cezmína a tis znamenajú nesmrteľnosť.
- Cédru sa pripisuje sila a uzdravenie.
- Cezmína má aj špeciálny kresťanský symbol: pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.
Okrúhly tvar venca, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Kristovi. Taktiež symbolizuje spoločenstvo, úzky kruh rodiny veriacich. Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec sú symbolom života a vzkriesenia. Všetko dokopy vyjadruje nesmrteľnosť našej duše a nový, večný život nájdený v Kristovi.
Štyri sviečky reprezentujú štyri týždne adventu. Veniec bol vždy symbolom víťazstva, kráľovskej dôstojnosti. Aj vo Svätom Písme čítame o vencoch, ako prejavoch úcty, radosti a víťazstva. Toto všetko Boh ponúka všetkým ľuďom. „Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod (2 Tim 4, 8) Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.“
Adventné zvyky a povery na Slovensku
Slovenské vianočné tradície sú fascinujúcim spojením dávnych pohanských zvykov a kresťanskej viery, ktoré sa po stáročia formovali a obohacovali. Od konca novembra až po samotný Štedrý deň sa krajina ponára do atmosféry očakávania, pokánia a radosti, pričom každý región, ba dokonca aj každá obec, si uchováva svoje jedinečné zvyky. Tieto tradície, prameniace z dávnych pohanských vier, kresťanskej viery a ovplyvnené prostredím, v ktorom ľudia žili, tvoria neodmysliteľnú súčasť slovenských Vianoc.
V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo. Pre našich predkov však advent znamenal čosi aj z pracovného hľadiska. Ukončili práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov. Adventné obdobie pre ľudí znamenalo čas utíšiť sa. Zbaviť sa pôžitkov, zábavy a prejedania sa a zahĺbiť sa do svojho vnútra, aby sviatky prežili s čistou a zmierenou dušou. A s tým súviselo aj zmierenie sa s ostatnými, s ktorými mali počas roka nezhody.
Sviatok svätej Kataríny (25. november)
25. november, deň sv. Kataríny, bol prvým bosoráckym dňom a temné sily vraj mali najväčšiu moc. Ľudia sa poslednýkrát odovzdali neviazanej zábave. Vedeli, že po tomto dni ich už žiaden hluk či svadby nečakajú až do Štefana. Počasie v tento deň predpovedalo, aké budú Vianoce. Blato a sucho znamenali snehové Vianoce, zatiaľ čo bohatá snehová nádielka vtedy predznamenávala Vianoce bez snehu. Na severe Slovenska, najmä v oblasti Oravy, chodili mladí chlapci prezlečení za ženy po domoch, tancovali s gazdinami a ich dcérami, často za sprievodu huslí, a za odmenu dostali dobroty. Mladé dievčatá si nalámali prútiky z kvitnúcich kríkov, označili ich a dali do vázy. Ten, ktorý vykvitol do Vianoc, znamenal splnené želanie. Počas Kataríny sa tiež obmedzovala práca s kolesom, pretože sa tento sviatok slávil na počesť svätej Kataríny, ktorá bola mučená na kolese.
Sviatok svätého Ondreja (30. november)
K mnohým menám svätých, ktoré nájdeme v kalendári v predvianočnom období, sa v minulosti viazali zvyky a povery. Ondrej nebol výnimkou, no tentoraz jeho príchod potešil skôr mladé a slobodné dievčatá. Bol totiž plný ľúbostnej mágie. Dievčatá sa snažili najrôznejšími spôsobmi zistiť identitu svojho budúceho manžela. Liatím olova cez kľúčovú dierku do studenej vody chceli zistiť povolanie svojho milého. Ak im stuhnuté olovo pripomínalo knihu, malo ísť o učiteľa, ak sa podobalo na nástroj, nastávajúci bol roľník. Jeho tvár sa zas snažili odhaliť uchmatnutím pánskych nohavíc, ktoré si vložili pod vankúš. Jeho oči sa im mali zjaviť v snoch. No neboli to len dievčatá, kto chcel prísť na to, ako bude vyzerať budúcnosť. Hlava rodiny položila pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu štyri predmety, a to chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Po zamiešaní k sebe zavolal otec štyroch členov rodiny. Každý si jeden vybral a odhalil tak svoj osud. Ak to bol chlieb, počas roka mal človek zbohatnúť, ak našiel prsteň, mala byť svadba, hrebeň znamenal chorobu a zemina zas smrť blízkeho.
Sviatok svätej Barbory (4. december)
Na Barboru ľúbostné veštby pokračovali. Dievčatá si v tento deň odrezali zo záhrady konárik z čerešne s púčikmi a dali si ho doma do vázy. Tá dievčina, ktorej do Vianoc vykvitla, sa mala dočkať v najbližšom roku svojej svadby. Ak svojho nastávajúceho ešte nepoznali, mohli si dokonca vyveštiť aj jeho meno. Odlomili za hrsť vetvičiek, do každej z nich pošepli jedno mužské meno a tá, ktorá do Vianoc prvá vykvitla, niesla meno mládenca, ktorý si ju vezme.
Sviatok svätého Mikuláša (6. december)
Tradície sa rokmi vytrácali, no jedna z nich pretrváva dodnes a je skutočne veľmi obľúbená. Na 6. december, deň sv. Mikuláša, sa každoročne tešia tisíce detí. I keď nepoznajú pozadie týchto zvykov, jedno je im jasné. Ak poslúchali, dostanú sladkosti od Mikuláša a jeho pomocníka anjela, ak nie, dostanú od čerta uhlie. Zaujímavô Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskupom v Myre, meste na území dnešného Turecka. Táto tradícia má pôvod v meštianskom prostredí a v 19. storočí sa stala obľúbenou aj na vidieku. V mestách, no najmä na vidieku chodieval Mikuláš aj s dvomi pomocníkmi od domu k domu a žiadal deti, aby mu ukázali, čo vedia. Za básničku, pesničku či modlitbičku dostali jablká, orechy alebo sušené ovocie. Na svoje si však prišli aj dievčatá súce na vydaj. Všetky tri postavy stvárňovali slobodní mladí muži a jeden z nich, čert, mal za úlohu venovať sa im ešte o niečo viac. Flirtoval s nimi, pokúšal ich a dokonca im svoj dlhý chvost dával pod sukňu.
Sviatok svätej Lucie (13. december)
Posledný zo stridžích dní bol sviatok sv. Lucie. V tento deň mali bosorky obrovskú moc. Kto ich chcel vidieť, musel si doma bez použitia železných klincov postaviť lucijský stolček a od Lucie až do Vianoc na ňom každý deň niečo robiť. A keď nadišla polnočná omša, mal si ho vziať so sebou, a keď naň sadol, uvidel všetky bosorky! Problém bol v tom, že videli aj ony jeho, a tak musel ešte pred koncom omše z kostola utiecť a rozsýpať za sebou mak. Všetky domovy museli byť v tento deň čisté, všetky kúty povymetané. Do domov prichádzali Lucie, traja mládenci odetí v plachtách a s tvárou od múky. Zaklopali na dom krídlom z husi a potom ním vymietli spod postelí a skríň špinu, choroby a zlobu, aby boli na Vianoce všetky domácnosti zmierené. Mladí muži si však takto mohli vyhliadnuť aj budúcu nevestu a podľa poriadku zistiť, či z nej bude dobrá gazdiná. Ale aj dievčatá chceli zistiť, kto bude ich nastávajúcim. Na 13 papierikov si napísali 12 mužských mien a jeden nechali prázdny. Každý večer jeden z lístkov vytiahli a hodili do ohňa. Meno, ktoré otvorili na Štedrý deň, malo patriť ich manželovi. Ak však lístok zostal prázdny, značilo to, že ich v najbližšom roku svadba ešte nečaká.
Príprava na Štedrý deň
Prípravy na Štedrý deň sa začínali už na začiatku adventu, keď sa domovy rozvoňali medovníčkami. Dôvod je prostý a dobrým cukrárkam známy aj dnes - aby boli do Vianoc mäkučké. Kedysi sa totiž používali na výzdobu vianočného stromčeka. Gazdiné vstávali už o jednej ráno, aby stihli upiecť čerstvý chlieb a koláče ešte pred úsvitom. Keď slnko vyšlo nad obzor, mohli sa venovať už aj prípravám iného jedla.
Adventný kalendár
Časom pre netrpezlivé deti vzniklo ešte čosi iné, dodnes známe svojimi každodennými čokoládovými radosťami - adventný kalendár. Pôvodne sa začínal až 6. decembra na deň sv. Mikuláša, no kto by dovtedy dokázal čakať? Prvé adventné kalendáre prišli v podobe farebných ilustrácií s biblickými výjavmi. Nakreslil ich Nemec Gerhard Lang, ktorého k myšlienke priviedla mama, keď mu ako malému do detskej ilustrácie zapichla 24 sviečok. Podoba s okienkami prišla až v 20. storočí vďaka nemeckej firme Reichhold & Lang. Darilo sa im, až kým neprišla druhá svetová vojna a s ňou zákaz biblických motívov. Napĺňanie sladkou čokoládou sa začalo v roku 1958.
Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek. Spája ho jedno - 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú sladkosti, drobnosti alebo odkazy.
Štedrý deň: Vrchol vianočného obdobia
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Bohato prestretý štedrovečerný stôl je srdcom Vianoc. Nesmie na ňom chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie.
- Oblátky s medom a cesnakom: Symbolizujú nielen začiatok slávnostného hodovania, ale aj zdravie (cesnak) a sladkosť života (med).
- Ryba: Kapor je tradičným pôstnym jedlom, symbolizujúcim kresťanstvo. Kapria šupina pod obrusom či v peňaženke má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku.
- Jabĺčko: Jeho rozkrojenie na polovicu a tvar hviezdy v jadrovníku symbolizuje zdravie a šťastie v rodine.
- Mince pod obrusom: Majú zabezpečiť finančné blahobyt.
- Reťaz okolo stola: Symbolizuje súdržnosť rodiny.
- Tanier navyše: Je pripravený pre náhodného hosťa, pocestného alebo symbolicky pre zosnulých členov rodiny.
- Strukoviny: Hrach, šošovica či fazuľa pod obrusom majú zabezpečiť hojnosť.
Po večeri sa rodiny spoločne modlia, spievajú koledy a rozbaľujú darčeky. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Zvyky a tradície naprieč Slovenskom
Západné Slovensko
Je o niečo menej ovplyvnené kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko. Hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke.
Stredné Slovensko
Je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. V niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne.
Východné Slovensko
Je výrazne ovplyvnené kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom.
Vianočné sviatky
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.
Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce oslavujú 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára. Večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine.