Pestovanie vianočných stromčekov je činnosť, ktorá prešla zmenami v legislatívnom, ekologickom aj spoločenskom kontexte. Vianočné stromčeky sú ihličnaté dreviny a ich produkcia je často spájaná so špeciálnymi plantážami, ktoré prinášajú ekonomické a ekologické benefity.

Legislatívne aspekty pestovania vianočných stromčekov
Pestovanie vianočných stromčekov sa nepovažuje za využívanie lesných pozemkov na plnenie funkcií lesov v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Preto je možné vianočné stromčeky pestovať iba na lesných pozemkoch, na ktorých bolo vydané rozhodnutie o obmedzení ich využívania. V praxi ide najmä o pozemky pod elektrovodmi, pri ktorých je obmedzená výška pestovaných porastov spravidla do 2 metrov, čo je ale postačujúce na pestovanie vianočných stromčekov.
Na poľnohospodárskych pozemkoch nižšej kvality (6. až 9. skupina bonitovanej pôdnoekologickej jednotky - BPEJ) vo voľnej poľnohospodárskej krajine je potrebné požiadať o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účel pestovania vianočných stromčekov podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ekologické a ekonomické výhody plantáží
Všade vo svete sa na pestovanie vianočných stromčekov využívajú plantáže, ktoré sú napríklad v západoeurópskych krajinách súčasťou hospodárenia na pôde - vo väčšine prípadov poľnohospodárskej. Plantáže vianočných stromčekov sú ekologické aj ekonomicky rentabilné. Poskytujú úkryt drobnému vtáctvu a hmyzu, viažu oxid uhličitý, produkujú kyslík a sú obnoviteľnými zdrojmi. Využitie pôdy je stabilné a rovnomerné počas celých desiatich rokov pestovania. Spotreba chemických prostriedkov je minimálna.

Plantáže na Slovensku
Na Slovensku je legislatíva v tomto smere prísnejšia. Produkcia vianočných stromčekov z našich lesov je dnes minimálna. Podľa štatistických údajov, ak by len polovica z približne 2 miliónov domácností na Slovensku mala živý stromček (čo je cca 1 milión vianočných stromčekov), a z toho Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, uvádzajú produkciu cca 2,5 tisíc kusov a podobné množstvo sa dá odhadovať od neštátnych subjektov. Ak pripočítame aj nelegálne výruby, ktoré môžu byť podľa odhadu maximálne na úrovni tých legálnych, môže ísť približne o 10 tisíc vianočných stromčekov ročne, ktoré pochádzajú zo slovenských lesov. To predstavuje zanedbateľné množstvo z hľadiska celkového počtu vianočných stromčekov v našich domácnostiach. V súčasnosti možno teda len veľmi ťažko hovoriť o nejakom negatívnom vplyve používania živých vianočných stromčekov na naše lesy.
Agrolesnícke systémy sú príležitosťou pre krajinu a poľnohospodárstvo. Zmierňujú negatívne erózne pôsobenie prívalových dažďov a majú pozitívny vplyv na biodiverzitu (vrátane pôdnej), cyklus živín v pôde a ukladanie uhlíka.
Druhy vianočných stromčekov a ich pestovanie
Medzi najobľúbenejšie druhy vianočných stromčekov patria:
- Jedľa Nordmannova (kaukazská jedľa)
- Smrek Strieborný (smrek pichľavý)
- Borovica čierna

Jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana)
Jedľa normandská, známa aj ako kaukazská jedľa, je ihličnatý strom kužeľovitého tvaru s jemným zeleným, hustým a krásne voňajúcim ihličím pochádzajúca z Malej Ázie a Kaukazu. Farba ihličia je z vrchu krásne zelená, lesklá a zo spodu tvorí dvojitý rad ihličia bielej farby. Dorastá do výšky cca 30 m, no vo svojom domácom prostredí môže dosiahnuť výšku až 60 m. Má červenohnedé šišky dlhé cca 20 cm, ktoré rastú vzpriamene na vetvách. Je to nenáročný ihličnan. Vysádzame ju do priepustnej vlhšej pôdy na slnečné stanovisko, prípadne do polotieňa. Pestuje sa vo väčších záhradách ako nádherný solitér alebo v skupinovej výsadbe v okrasnej záhrade a v parkoch. Využíva sa tiež na výsadbu lesných porastov. Môžeme ju však pestovať aj v dostatočne veľkom kvetináči a na Vianoce si s ňou môžeme skrášliť náš príbytok.
Normandská jedľa "Abies Nordmanniana" rezaná - rôzne veľkosti
Smrek pichľavý (Picea pungens)
Smrek pichľavý je stálo zelený strom vysoký 30 - 40 m, pravidelne kužeľovitého tvaru. Už z názvu môžeme vidieť, že smrek má tvrdé pichľavé ihličie, ktoré je kosákovito zahnuté, sivozelenej až striebristo bielej farby, ktoré vyrastá v kruhu na konárikoch. Je to nenáročná drevina, ktorá dobre znáša tuhé zimy i horúce letá. Jeho pôvod je z juhozápadnej časti Severnej Ameriky, zo Skalnatých vrchov. Smrek pichľavý je nenáročná drevina, ktorá dobre znáša sucho aj mestské znečistenie. Tak isto je smrek pichľavý veľmi obľúbeným vianočným stromčekom, ktorý môžeme pestovať v kvetináči a na Vianoce si ho môžeme preniesť do interiéru. Smrek pichľavý Glauca je veľmi elegantný a dekoratívny ihličnan. Hovoríme však o modrom smreku.
Borovica čierna (Pinus nigra)
Borovica čierna patrí medzi nenáročné rastliny. Dorastá do výšky 20-30 metrov a treba ju umiestniť na slnečné alebo polotienisté stanovište. Patrí medzi obľúbené ihličnany, vytvára ihlanovitú korunu. Borovica pyrenejská dorastá do 15 metrov výšky a 8 metrov šírky.
Starostlivosť o živý vianočný stromček
Keď už máte vybratý svoj vianočný stromček, nezabúdajte na jeho správnu starostlivosť. Nasledujúce tipy vám pomôžu udržať krásny vzhľad stromčeka čo najdlhšie. Krátke a praktické kroky, ktoré predĺžia čerstvosť stromčeka - od dopravy až po každodennú starostlivosť.
Uchovanie pred umiestnením v interiéri
Ak si stromček donesiete domov skôr, než ho plánujete umiestniť do interiéru, uchovajte ho na chladnom, bezveternom a ideálne tienistom mieste. Ak je stromček zabalený v ochrannej fólii, odstráňte ju, aby mohol dýchať. Stromček nechajte stiahnutý len v sieťke.
Rez kmeňa
Odrežte ručne alebo motorovou pílou rovný kus približne 1-2 cm z kmeňa (ak ho neodrezali už pri kúpe) a umiestnite stromček do nádoby s vodou, napríklad do vedra. Tým sa otvorí štruktúra kmeňa a stromček bude opäť schopný nasávať vodu. Nikdy nerežte kmeň šikmo ani do tvaru „V“ a neodstraňujte kôru.
Výživa stromčeka
Pripravte si roztok na výživu rezaného stromčeka (napr. TreeFood) a pridajte ho do nádoby, v ktorej je stromček umiestnený. Jedno 2 dávkové balenie zvyčajne vystačí na prvých 7 dní.
Aklimatizácia pred presunom do interiéru
Pred presunutím do miestnosti s izbovou teplotou je vhodné stromček na pár hodín dať do chladnejšej miestnosti - napríklad na chodbu, do garáže alebo na schodisko (stále v sieťke). V deň prenášania odrežte ďalší kúsok kmeňa (cca 1-2 cm) a umiestnite stromček do stojana, ktorý dokáže udržať dostatok vody (cca 2-4 litre).
Pravidelné zalievanie
Stromčeky sú „smädné“ a dokážu vypiť až 4 litre vody denne (závisí od veľkosti stromčeka a teploty). Nezabúdajte na pravidelnú zálievku - ak hladina vody klesne pod spodok kmeňa, stromček uzavrie póry a prestane nasávať vodu. Obnovenie by si vyžiadalo nový rez kmeňa, čo pri ozdobenom stromčeku nie je praktické.
Doplňovanie výživy
Každých 7 dní doplňte zálievku spolu s výživou TreeFood pre rezané vianočné stromčeky, vďaka čomu ostane stromček svieži po celé sviatky.
Bezpečnosť a vzdialenosť od zdrojov tepla
Upozornenie: stromček nikdy neumiestňujte k zdroju tepla - napríklad ku krbu, peci alebo televízoru. Nezabúdajte vypínať svetielka pri odchode z domu alebo počas noci, aby ste predišli požiaru. Nikdy nezdobte stromček poškodenými žiarovkami ani klasickými sviečkami s otvoreným plameňom.

Vianočné stromčeky v kvetináči a ich využitie
Vianočné stromčeky v kvetináči sa stali trendom posledných rokov a dôstojnou alternatívou rezaných či umelých vianočných stromčekov. Výhodou vianočného stromčeka v kvetináči je, že po skončení vianočných sviatkov vám môže zdobiť vašu záhradu a nemusíte ho vyhodiť, ako rezaný vianočný stromček. V súčasnosti obchody disponujú naozaj širokou ponukou vianočných stromčekov v kvetináči. Vyberať si môžete z pomedzi všetkých ihličnanov: smreky, jedličky, borovice. Medzi najobľúbenejšie druhy vianočných stromčekov patrí Jedľa Nordmannová, nazývaná aj Jedľa Kaukazská, Smrek Strieborný, či Smrek Pichľavý. Ideálne sú však tie pomaly rastúce, ktoré Vám poslúžia ako vianočný stromček aj viac rokov.
Výber a starostlivosť o stromček v kvetináči
Pri samotnej kúpe stromčeka je veľmi dôležité, aby sme dbali na to, či bol stromček v črepníku pestovaný od malička a či má dokonale rozvinutý koreňový bal. Živý vianočný stromček v kvetináči vám môže vydržať aj niekoľko rokov. Samotný presun stromčeka z exteriéru do interiéru by mal byť postupný, aby sa stromček prispôsobil vyšším teplotám a predišlo sa rýchlemu úhynu. Pri výbere správneho miesta pre vianočný stromček v kvetináči, treba myslieť na to, že blízkosť priameho tepelného zdroja by mu mohla uškodiť. Je pre to veľmi dôležité, aby bol stromček umiestnený čo najďalej od krbu či radiátora. Stromček v kvetináči, ako všetky ihličnany, obľubuje svetlé prostredie, načo treba brať pri jeho umiestnení ohľad. Keďže je stromček vo vašej obývačke vystavený teplejšiemu a suchšiemu prostrediu a nedostáva sa mu toľko vlahy ako v exteriéri, je dôležité ho minimálne každý druhý deň polievať. Treba dbať na to, aby ste stromček v kvetináči nepreliali, pretože premočené prostredie mu môže rovnako uškodiť.

Aklimatizácia a výsadba do záhrady
Po skončení Vianoc je dôležitá aklimatizácia stromčeka. Stromček postupne adaptujte na vonkajšie podmienky, aby nedostal teplotný šok. Vianočné stromčeky v kvetináči možno po sviatkoch presunúť do záhrady. Obľúbenou voľbou sa stali vianočné stromčeky v kvetináči a v črepníku. Ak vám je každý rok ľúto vyhadzovať živý vianočný stromček, môžete si vianočný stromček v kvetináči aj prenajať. Prvá slovenská požičovňa živých vianočných stromčekov v kvetináči vznikla v Bratislave.
Ako správne vysadiť vianočný stromček
Ak ste si tento rok dopriali živý vianočný stromček s koreňovým balom alebo v arbotaške, máte jedinečnú príležitosť, ako mu dať druhý život a premeniť ho na celoročnú ozdobu vašej záhrady.
- Vykopte misu 2-krát tak širokú a 1,5-krát tak hlbokú ako je koreňový bal. Steny misy urobte členité a pôdu prekyprite.
- Vykopanú zeminu rozdeľte na tri vrstvy (vrchnú, strednú a spodnú) a každú z nich zmiešajte s kvalitným kompostom (40 l) a biouhlím (20 l). Nepoužívajte nevyzretý hnoj ani umelé hnojivá.
- Odbaľte koreňový bal a rozprestrite korienky. Stromček posaďte do takej výšky, v akej bol v škôlke. Pri zasypávaní postupne prihŕňajte vrstvy zeminy ku koreňovému balu. Počas práce stromček polievajte. Na záver okolo okrajov výsadbovej misy poukladajte trávne drny zelenou časťou dole.
- Dorovnajte stratu koreňov primeraným rezom konárov (najmä spodných, tenších). Vyhýbajte sa ranám väčším než 1/4 priemeru kmeňa. Rezom nepoškodte tvar koruny.
- Po výsadbe stromček poriadne polejte (30 l vody). Počas vegetačnej sezóny polievajte menej často, ale výdatne (50-100 l).

Kde vysadiť stromček
Už pri kúpe stromčeka si uvedomte, či je vhodný do pôdnych a podnebných podmienok vašej lokality. Majte na pamäti, že aj malé stromčeky sú v dospelosti statné stromy. Pri umiestňovaní myslite na horizontálne aj vertikálne vzdialenosti od iných stromov, domov, elektrických vedení, kanalizácie a plynovodov. Ak chcete úrodu šišiek alebo bobúľ, zabezpečte v dostatočnej vzdialenosti opeľovače - rastliny, ktoré poskytnú kompatibilný peľ. Ideálny čas na výsadbu je, keď je pôda rozmrznutá, dostatočne vlhká a teploty nie sú príliš vysoké, teda od októbra do konca marca.
Vianočný stromček: živý vs. umelý
Umelé stromčeky sa vyrábajú z plastov, často u predajcov treba pátrať po materiálovom zložení. Mínusy pre umelý stromček z hľadiska ekológie sú:
- energeticky náročná výroba plastov;
- používanie toxických prísad pri ich výrobe a vznik škodlivín;
- vyčerpávanie prírodných zdrojov;
- možný obsah ťažkých kovov a negatívny dopad na zdravie;
- po skončení životnosti dlhodobá záťaž pre životné prostredie.
Prínos živých vianočných stromčekov pre životné prostredie:
- produkcia kyslíka;
- ochrana pôdy pred eróziou a vytváranie mikroklímy počas celej doby rastu, resp. existencie plantáže;
- životný priestor pre rôzne druhy živočíchov;
- pri kompostovaní sú plne rozložiteľné;
- po zoštiepkovaní môžu byť využité aj na energetické účely.
Dary, ktoré váš vianočný stromček ponúka
Živý vianočný stromček môže byť nielen krásnou dekoráciou, ale aj dlhodobým prínosom pre vašu záhradu a dokonca aj pre vaše zdravie. Po 3-5 rokoch od výsadby môžete zbierať mladé, svetlozelené ihličky plné vitamínu C. Sú vhodné na priamu konzumáciu, nakladanie do medu, prípravu sirupov, čajov alebo na naparovanie. Vhodné druhy: borovica lesná, borovica limbová, duglaska tisolistá, céder libanonský, jedľa Nordmannova, jedľa balzamová, smrek balkánsky, smrek obyčajný.
Živica
Živica vytekajúca z rán alebo živičných pľuzgierikov má antiseptické účinky a dá sa použiť ako žuvačka pri zápale hrdla alebo na prípravu balzamov na natieranie hrude pri dýchacích problémoch. Zber: po 5-10 rokoch od výsadby. Vhodné druhy: borovica lesná, borovica limbová, duglaska tisolistá, jedľa Nordmannova, jedľa balzamová, smrek balkánsky, smrek obyčajný.
Nezrelé samčie šištice
Ešte pred uvoľnením peľu sú tieto šištice zdravé, kyselkavé a môžete ich jesť surové, v šaláte, tepelne upravené alebo nimi zdobiť jedlá. Zber: po 10-40 rokoch. Vhodné druhy: borovica lesná (po cca 15 rokoch), borovica limbová (po cca 12 rokoch), douglaska tisolistá (po cca 10 rokoch), jedľa balzamová (po cca 15-30 rokoch), jedľa Nordmannova (po cca 17 rokoch), smrek balkánsky (po cca 10 rokoch), smrek obyčajný (po cca 40 rokoch).
Nezrelé samičie šištice
Zelené šištice po opelení, ale pred zdrevnatením, sa dajú nakladať do sirupu, medu či alkoholu. Sirup zo šišiek (mugolio) je populárny v Taliansku, v Rakúsku zas alkohol macerovaný v šiškách borovice limbovej (Zirbenschnaps). Zber: po 10-40 rokoch. Vhodné druhy: borovica lesná (po cca 15 rokoch), borovica limbová (po cca 12 rokoch), jedľa balzamová (po cca 15-30 rokoch), smrek balkánsky (po cca 10 rokoch), smrek obyčajný (po cca 40 rokoch).
Semienka ("oriešky")
Po olúpaní ich môžete jesť surové, opražené alebo z nich vylisovať olej. Zber: po 10-15 rokoch. Veľké semienka: borovica limbová (8x10 mm), borovica Armandova (11x13 mm), borovica ohybná (9x11 mm), borovica Jeffreyova (9x12 mm), borovica kórejská (12x16 mm), borovica málokvetá (8x10 mm), borovica trpasličia (7x10 mm), borovica sibírska (8x10 mm). Stredné semienka: smrek obyčajný (3x4-5 mm) - neskôr, až po cca. 40 rokoch. Malé semienka: borovica lesná (2-3x3-4 mm), smrek balkánsky (1-2x2-3 mm).
Šiškové bobule borievky/semenné bobule tisu
Borievka aj tis sú dvojdomé rastliny, potrebujete teda samčiu a samičiu rastlinu. Bobule borievky sa používajú sušené v kuchyni, napríklad pri príprave diviny. Majú dezinfekčné účinky a používajú sa pri tráviacich problémoch. Červené miešky tisu sú sladké a slizovité, ale treba dávať pozor na jedovaté semeno. Borievka: prvé plody po 5-7 rokoch, dozrievajú po 2-3 rokoch. Tis: po 10-15 rokoch od výsevu.